1 174. deň: Rusko chce rokovať o mieri, povedal Putinov hovorca. O Zelenského návrhu nič nepovedal, útoky pokračujú

Spojenci na Ukrajine

Fotogaléria 17 fotiek

+14

Čítajte viac 1173. deň: Prímerie sa skončilo, Rusko dostalo ultimátum. Merz pochválil jednotu Západu, pápež vyzval na mier

22:40 Bývalý tréner švédskej futbalovej reprezentácie Janne Andersson bude pomáhať ako dobrovoľník Ukrajine, ktorá čelí už vyše tri roky ruskej invázii. 62-ročný kouč oznámil v apríli koniec kariéry a teraz ako vodič povezie do vojnou sužovanej krajiny darovanú sanitku.

„Skončil som s trénovaním a mám v živote viac času. Chcem ho využiť užitočne,“ uviedol Andersson vo vyhlásení, ktoré cituje agentúra Reuters. „Doviezť sanitky na Ukrajinu ako dobrovoľník a pomáhať tak v teréne ukrajinskému ľudu, to je naozaj, naozaj dobrý pocit,“ dodal. Sanitky a ďalšiu pomoc si ukrajinská strana prevezme v Ľvove.

21:50 Svet stále čaká od Ruska jasnú odpoveď na návrhy na prímerie, vyhlásil v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Moskva sa podľa jeho slov nevyjadrila ani k priamym rokovaniam v tureckom Istanbule, ktoré by sa mohli uskutočniť už tento štvrtok, informuje TASR.

„Ukrajina vždy podporovala diplomaciu. Som pripravený prísť do Turecka. Bohužiaľ, svet stále nedostal od Ruska jasnú odpoveď na početné návrhy na prímerie,“ uviedol v pravidelnom večernom vyhlásení Zelenskyj, ktorý sa v sobotu s lídrami Francúzka, Nemecka, Británie a Poľska dohodol na návrhu najmenej 30-dňového bezpodmienečného zastavenia bojov.

21:48 Európski ministri zahraničných vecí po pondelkovom stretnutí v Londýne privítali možnosť mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou tento týždeň v tureckom Istanbule. V spoločnom vyhlásení ale zároveň zdôraznili, že Moskva „neprejavila žiadny vážny úmysel dosiahnuť pokrok“ na ceste k mieru, a vyzvali ju, aby tak učinila bezodkladne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Stretnutie ministrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Británie i vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa uskutočnilo vo formáte Weimar+, ktorý vznikol vo februári v reakcii na zmenu postoja USA k vojne na Ukrajine a bezpečnosti v Európe.

Zo spoločného vyhlásenia zverejneného britskou vládou vyplýva, že ministri vyjadrili plnú podporu bezpečnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

21:18 Šesť Bulharov usvedčených v marci zo špionáže pre Rusko poslal dnes londýnsky súd do väzenia na päť až takmer 11 rokov. Hrozilo im až 14 rokov za mrežami. Po prepustení z väzenia budú všetci vyhostení, uviedla agentúra AP. Podľa prokurátorov svojimi operáciami v Británii, Nemecku, Rakúsku, Španielsku a Čiernej Hore medzi rokmi 2020 a 2023 ohrozili životy mnohých ľudí. Skupina sa zameriavala na novinárov, diplomatov a ukrajinských vojakov a preberala únosy či vraždenie odporcov Kremľa.

Skupinu zrejme prostredníctvom jej lídra Orlina Ruseva riadil niekdajší známy rakúsky manažér spoločnosti Wirecard Jan Marsalek, ktorý bol podľa médií napojený na ruské tajné služby najmenej od roku 2014. Teraz sa skrýva na neznámom mieste, podľa tlače veľmi pravdepodobne v Rusku.

20:02 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok po telefonáte s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským povedal, že Kyjevu a Moskve sa naskytla nová príležitosť uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. Obe strany konfliktu vyzval, aby nepremárnili nedávne kontakty a túto príležitosť využili. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Turecko by mohlo vo štvrtok 15. mája v Istanbule hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin. Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom osobne stretnúť, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina zatiaľ nevyjadrila.

19:27 Úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona dnes obvinil nepriateľov Francúzska z šírenia nepravdivých tvrdení, že Macron spolu s britským premiérom Keirom Starmerom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom užívali vo vlaku do Kyjeva kokaín. Príspevky radu ruských a proruských dezinformačných webov tvrdia, že prezident sa na videu natočenom novinármi snaží skryť vrecko s bielym práškom. Elysejský palác publikoval snímku, podľa ktorej ide o použitú vreckovku.

Trojica európskych lídrov v sobotu dorazila do Kyjeva, aby v rámci rokovania takzvanej koalície ochotných potvrdila podporu ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorého krajina vyše troch rokov čelí ruskej agresii. Jej súčasťou je aj hybridný boj s využívaním dezinformačných kampaní šírených z ruských kanálov i proruských webov v mnohých európskych krajinách.

Mnoho týchto účtov a stránok začalo počas návštevy Macrona, Merza a Starmera šíriť spomínané video s tvrdením, že prezident ukrýval vrecko s drogou. Odkaz zdieľala okrem iného hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Niektoré príspevky na sieťach obsahovali aj upravené fotografie, na ktorých mali politici biele nosy naznačujúce, že kokaín naozaj šnupali.

17:30 Americký prezident Donald Trump verí, že sa vo štvrtok v Istanbule stretnú prezidenti Ukrajiny a Ruska, Volodymyr Zelenskyj a Vladimir Putin. Rozmýšľa nad tým, že by sa na rokovaní tiež zúčastnil. Povedal to dnes novinárom vo Washingtone a dodal, že dúfa v dobré výsledky rokovaní.

Napadlo mi, že tam naozaj poletím. Zatiaľ neviem, kde budem vo štvrtok. Mám veľa stretnutí, ale napadlo mi, že by som tam ozaj išiel. Myslím, že je tu taká možnosť, ak si pomyslím, že sa tam môže naozaj niečo udiať – ale to niečo musíme zabezpečiť,“ povedal Trump podľa agentúry Reuters novinárom v Bielom dome s odkazom na Istanbul, ktorý navrhol ruský prezident Vladimir Putin ako miesto priamych rokovaní s Ukrajinou. Zelenskyj už dal najavo, že je ochotný osobne sa stretnúť s Putinom v Turecku, no Moskva sa k tomuto návrhu zatiaľ nevyjadrila.

„Mám pocit, že s tým (Rusi) budú súhlasiť. Uvidíme, čo sa stane,“ uviedol Trump v reakcii na otázku, či by bol pripravený, podobne ako európski spojenci Ukrajiny, zaviesť proti Moskve ďalšie opatrenia. Jeho administratíva podľa neho „tvrdo pracuje na tom, aby dosiahla ukončenie krviprelievania“.

16:33 Rusko chce seriózne rokovania o ukončení vojny s Ukrajinou, povedal dnes hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý v nedeľu navrhol usporiadať tento štvrtok v Istanbule priame rokovania medzi oboma znepriatelenými krajinami. Putinov hovorca Dmitrij Peskov nič nepovedal o návrhu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že sa vo štvrtok osobne dostaví do Istanbulu, aby rokoval so svojím ruským náprotivkom, uviedla agentúra AFP. Dodala, že by išlo o prvé takéto konanie od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

„Vo všeobecnosti sme odhodlaní seriózne hľadať spôsoby, ako dosiahnuť dlhodobé mierové urovnanie,“ povedal Peskov. Podľa agentúry TASS neodpovedal na otázku, kto môže byť v ruskej delegácii v Istanbule, a ďalej sa na túto tému odmietol vyjadriť.

Na otázku ohľadom hrozby nových západných sankcií, ak Rusko nepristúpi na prímerie, dnes Peskov opäť odpovedal, že s Ruskom takto nemožno rokovať. „Jazyk ultimát je pre Rusko neprijateľný, nie je vhodný. Takýmto jazykom nemožno s Ruskom hovoriť,“ vyhlásil Putinov hovorca podľa agentúry Interfax.

16:28 Obvinenia Poľska voči Rusku v súvislosti s požiarom v obchodnom centre Marywilska 44 vo Varšave z mája 2024 sú nepodložené a sú súčasťou „rusofóbneho postoja“ Varšavy, uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry TASS.

„Pokiaľ ide o rôzne obvinenia, v Poľsku ich voči Rusku zaznieva veľa. Je to súčasť absolútne rusofóbneho a nepriateľského postoja voči nášmu štátu. O to viac, že tieto obvinenia sú vždy úplne nepodložené,“ vyhlásil hovorca Kremľa.

Poľský premiér Donald Tusk v nedeľu oznámil, že za rozsiahly požiar, ktorý 12. mája 2024 rok zničil 1400 obchodov a ďalších prevádzok v nákupnom centre Marywilska 44 vo Varšave, bol výsledkom podpaľačstva v réžii ruských tajných služieb. Akciu podľa poľského premiéra koordinovala osoba s pobytom v Rusku.

Čítajte aj Tusk obvinil Rusko, že je za vlaňajším veľkým požiarom nákupného centra vo Varšave

16:07 Žiaden členský štát EÚ by podľa českého prezidenta Petra Pavla nemal mať právo paralyzovať Úniu ako celok a znemožniť tak presadzovanie jej zásadných záujmov, napríklad pomoc napadnutej Ukrajine. Povedal to v pondelok na úvod konferencie Európa ako úloha na Pražskom hrade. Ak chce EÚ v súčasnom svete obstáť, mala by byť podľa neho obranyschopná, konkurencieschopná a akcieschopná, informuje spravodajkyňa TASR.

Európa sa podľa Pavla dokáže pod tlakom zjednotiť a efektívne fungovať. Napriek tomu považuje za potrebný pružnejší rozpočet aj rozhodovacie mechanizmy, ktoré umožnia včas reagovať na meniacu sa realitu. „Blokačné právo musí byť používané zodpovedne. Nie je možné, aby znemožnilo presadzovanie zásadných záujmov Únie, napríklad pomoc napadnutej Ukrajine. Podporujem inštitucionálnu rovnováhu, kde má každý členský štát možnosť sa ozvať. Ale nikto by nemal mať právo paralyzovať celok,“ vysvetlil svoj postoj Pavel.

Uviedol tiež, že podporuje prehĺbenie európskej obrannej spolupráce, a to nie ako alternatívu k NATO, ale ako jeho európsky pilier. Za nevyhnutné tiež považuje posilňovanie európskeho obranného priemyslu a zvyšovanie obranných rozpočtov členských krajín. Kľúčovou je však otázka, ako budú tieto prostriedky využité na posilnenie reálnych obranných schopností.

„Ak chceme byť skutočne silnejší, nestačí mať moderné, dobre vybavené a vycvičené armády. Skutočnou silou každej spoločnosti sú na prvom mieste ľudia, občania,“ podotkol. Obrana krajiny podľa neho nie je len záležitosťou armády, ale každého. „Je dôležité posilňovať aj vlastnú informovanosť, kritické myslenie a mediálnu gramotnosť,“ dodal prezident.

Čítajte aj Rusko sa podľa Pavla dnes v niečom správa podobne ako nacistické Nemecko. Moskva reagovala

15:40 Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v pondelok vyzval Rusko a Ukrajinu, aby sa čo najskôr skontaktovali a začali rokovať o prímerí. Fidan vyjadril presvedčenie, že obom stranám sa aj napriek ich rozdielnym pozíciám podarí v najbližších dňoch dosiahnuť kompromis. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Situácia je podľa Fidana momentálne v slepej uličke, pretože Ukrajina chce najprv prímerie a potom rozhovory, zatiaľ čo Rusko požaduje najprv rozhovory a až následne prímerie. „Vyzývame obe strany, aby sa čo najskôr skontaktovali a odštartovali prímerie,“ vyhlásil turecký minister na tlačovej konferencii v Ankare.

15:08 Ukrajinský líder sa pravdepodobne nedočká stretnutia so šéfom Kremľa v Istanbule. Z Moskvy totiž prichádzajú signály, že Vladimir Putin sa zrejme nechystá rokovať s Volodymyrom Zelenským tento štvrtok v Turecku.

Čítajte viac Rusi dávajú najavo, že Putin nepríde za Zelenským do Turecka. Ako to v Moskve vysvetľujú?

14:26 Nemecko varovalo, že čas, ktorý má Rusko na prijatie bezpodmienečného 30-dňového prímeria vo vojne na Ukrajine, sa kráti. Ak Moskva na prímerie nepristúpi do konca pondelka, môže znášať nové sankcie, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

V prípade, že Moskva prímerie neprijme, v Bruseli sa „spustia prípravy“ na uvalenie nových sankcií, uviedol hovorca nemeckej vlády v Berlíne. Štyria európski lídri vrátane nového kancelára Friedricha Merza vyzývali v Kyjeve cez víkend Rusko, aby prijalo prímerie, a umožnilo tak začatie mierových rokovaní.

„Ukrajinský prezident (Volodymyr Zelenskyj) dal jasne najavo, že je pripravený prijať prímerie,“ povedal hovorca nemeckej vlády. „Počas uplynulých dvoch týždňov urobil veľké ústupky… a teraz je na ruskej strane, aby na tieto návrhy reagovala a súhlasila so serióznymi politickými rokovaniami,“ doplnil.

14:25 Video z cesty európskych lídrov vlakom do Kyjeva vyvolalo senzáciu na sociálnych sieťach aj v ruských médiách. Na záberoch je vidieť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ako pred príchodom novinárov urýchlene schováva biely predmet zo stola. Ruské médiá situáciu okamžite interpretovali ako dôkaz, že Macron spolu s ďalšími západnými lídrami manipulovali s ilegálnymi látkami. Elyzejský palác reagoval, že ide o obyčajnú vreckovku, čo dosvedčujú aj agentúrne fotografie z vlaku.

Čítajte viac Kokaín po ceste do Kyjeva? Francúzsko uťalo vlnu dezinformácií, ktoré vyvolala obyčajná vreckovka

13:42 Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha dnes popoludní uviedol, že Rusko úplne ignoruje prímerie ponúknuté Ukrajinou a jej spojencami, ktoré malo začať platiť od dnešného rána. Útoky pokračujú na celom fronte, uviedol na sieti X. Podľa Sybihu je jediným zámerom Ruska predlžovať vojnu na Ukrajine.

Ukrajina stále nedostala ani odpoveď na ponuku štvrtkového rokovania medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Rusi úplne ignorujú ponuku na plné a trvalé prímerie počnúc 12. májom (dneškom). Pokračujú s útokmi na ukrajinské pozície pozdĺž celého frontu,“ uviedol Sybiha. Podľa neho „Moskva premárnila ďalšiu príležitosť pre ukončenie zabíjania“.

Šéf ukrajinskej diplomacie sa dnes pripojil na diaľku na rokovaní ministrov zahraničných vecí niektorých európskych krajín v Londýne. Podľa neho sa diskusia viedla o „dôrazných krokoch“, ktoré môžu európske štáty podporujúce Ukrajinu urobiť proti Rusku. Sybiha spomenul nové sankcie na ruský bankový a energetický sektor a tiež ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine.

13:30 Ruské sily v noci na dnes zaútočili na Ukrajinu s využitím 108 dronov, oznámilo ráno ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana dokázala zneškodniť celkovo 55 dronov rôznych typov. Ďalších tridsať strojov, ktoré slúžili ako návnada pre systémy protivzdušnej obrany, podľa neho zmizli z radarov bez toho, aby spôsobili škody. O osude ostatných dronov sa letectvo nezmieňuje. Ruské ministerstvo obrany medzi polnocou a poludním SELČ o ukrajinskom vzdušnom útoku neinformovalo. Ruské jednotky dnes podnikli na východnom fronte desiatky útokov, uviedol podľa agentúry Reuters hovorca ukrajinskej armády.

Ukrajina, ktorá sa už od februára 2022 bráni ozbrojenej agresii svojho väčšieho suseda, s podporou európskych partnerov v sobotu ponúkla Rusku 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré sa mohlo začať už dnes. Moskva sa však k jeho dodržiavaniu nezaviazala. Intenzita bojov bola na normálnej úrovni, povedal Reuters Viktor Trehubov, jeden z ukrajinských armádnych hovorcov.

Ruské ministerstvo obrany dopoludnia vo svojej pravidelnej operačnej zvodke na telegrame uviedlo, že ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v „špeciálnej vojenskej operácii“, ako Moskva nazýva vojenskou agresiou proti Ukrajine. V inom príspevku ministerstvo oznámilo dobytie ukrajinskej obce Kotljarivka v Doneckej oblasti.

13:25 Dočasnú ochranu v členských krajinách Európskej únie malo v závere marca viac ako 4,26 milióna obyvateľov Ukrajiny, ktorí utiekli v dôsledku ruskej invázie. Z toho na Slovensku bolo 132 615 ukrajinských utečencov. Informoval o tom v pondelok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Najviac utečencov z Ukrajiny bolo v Nemecku, a to viac ako 1,184 milióna, čiže 27,8 percenta z celkového počtu. Nasledovalo Poľsko s 997 120 ukrajinskými utečencami, čo bolo 23,4 percenta celkového počtu, a Česká republika s 365 055 utečencami (8,6 %).

V porovnaní so záverom februára sa celkový počet utečencov z Ukrajiny v EÚ na konci marca znížil o 45 455 (-1,1%). Najväčší pokles zaznamenali v Česku, keď krajinu opustilo 32 695 Ukrajincov (- 8,2%). Nasledovalo Švédsko, kde počet ukrajinských utečencov klesol o 20 505 (-43,2 %), a Litva, kde sa ich počet znížil o 4 845 (-9,9 %).

12:55 Ukrajinský diplomat Andrij Melnyk kritizoval oznámenie nemeckého kancelára Friedricha Merza, že Berlín prestane zverejňovať podrobné údaje o dodávkach zbraní Kyjevu. Bývalý veľvyslanec v Nemecku agentúre DPA naznačil, že by to mohol byť len pokus zastrieť nedostatočnú vojenskú pomoc krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej agresii. Melnykov nástupca, súčasný veľvyslanec v Berlíne Oleksij Makejev, naopak Merzovo rozhodnutie podporil.

Merz cez víkend pri návšteve Kyjeva uviedol, že za jeho vedenia „nebudú debaty o dodávkach zbraní, ich ráži, zbraňových systémoch a podobne vedené pred zrakmi verejnosti“. Obmedzením verejných informácií o dodávkach zbraní sa má dosiahnuť „strategická nejednoznačnosť“, a zabrániť tak Rusku získať akúkoľvek strategickú výhodu.

Podľa Melnyka, ktorý bol v rokoch 2015 až 2022 ukrajinským veľvyslancom v Nemecku, je ale Merzovo rozhodnutie zlé. „Vyvoláva to zlé spomienky na dobu, keď predchádzajúca vláda na jar 2022 chcela utajením zastrieť chýbajúcu vojenskú pomoc,“ uviedol. „Putin musí presne vedieť, čo konkrétne nová nemecká vláda vojensky robí, aby ho donútila k spravodlivému a trvalému mieru,“ dodal Melnyk.

Súčasný ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Makejev naopak Merzovo rozhodnutie podporil. „Dobrý hráč šachu rozmýšľa niekoľko ťahov dopredu. Svojmu protivníkovi ale ťahy neprezrádza,“ uviedol. Nemecko podľa neho bude Ukrajine zbrane ďalej dodávať. "A my vieme presne čo a kedy. A sme spokojní, "dodal.

Vláda bývalého kancelára Olafa Scholzetajila od februára do júna 2022, akú pomoc Kyjevu pre jeho obranu proti ruskej agresii poskytuje. Neskôr o nej pravidelne podrobne informovala. Utajovanie dodávok zbraní a ďalšej pomoci Merz ako predák opozície kritizoval. Povedal vtedy okrem iného, že sa vláda „bez nutnosti vystavuje podozreniu, že nedodržiava svoje prísľuby“.

12:40 Vysoká predstaviteľka Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v pondelok obvinila Rusko z „hrania hier“ a uviedla, že pred akýmikoľvek mierovými rokovaniami sa musia strany dohodnúť na prímerí. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Aby sa mohli začať akékoľvek mierové rokovania, musí byť prímerie. Nemôže sa rokovať počas paľby,“ vyhlásila Kallasová v Londýne pred stretnutím ministrov zahraničných vecí Nemecka, Británie, Francúzska, Talianska, Španielska a Poľska v rámci skupiny Weimar+ o Ukrajine. Dodala, že „na Rusko je potreba vyvinúť tlak, pretože hrá hry“.

„Na to chcieť mier sú potrební dvaja. Na vojnu stačí jeden. Vidíme, že Rusko jednoznačne chce vojnu,“ uviedla Kallasová s odvolaním sa na informácie o tom, že Rusko v noci zaútočilo na územie Ukrajiny s viac ako sto bezpilotnými útočnými dronmi.

Šéfka európskej diplomacie sa kladne stavia k možnosti novej dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorý by mohla byť podpísaná budúci týždeň na prvom vzájomnom summite od Brexitu. Podľa Kallasovej je vzťah s Veľkou Britániu „v týchto turbulentných časoch veľmi dôležitý“.

Čítajte aj EÚ podporí ukrajinský zbrojný priemysel miliardou eur. Podporí tiež zriadenie tribunálu pre vojnové zločiny

12:07 Poľské ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok na 15.00 h predvolalo veľvyslanca Ruskej federácie vo Varšave. Ide o ďalší krok v reakcii na zistenia o účasti ruských spravodajských služieb na požiari v obchodnom centre Marywilska 44 vo Varšave z mája 2024. Na ich základe minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski rozhodol o odvolaní súhlasu s prevádzkou ruského konzulátu v Krakove. Informovali o tom hovorca ministerstva Pawel Wroňski a štátna tajomíčka Henryka Moščická-Dendysová na tlačovej konferencii. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

„Súhlas (s prevádzkou konzulátu – pozn. TASR) sa odvoláva formou diplomatickej nóty, pán veľvyslanec bol dnes na 15.00 h predvolaný na ministerstvo,“ povedal Wroňski. Uzavretie bude prebiehať podobne ako v prípade skôr zatvoreného konzulátu v Poznani a ruským diplomatom bude ponechaná lehota minimálne 30 dní na ukončenie činnosti. V krakovskej kancelárii momentálne pôsobia traja diplomati, informovala Moščická-Dendysová.

Po zatvorení konzulátu v Krakove ostane Rusku v Poľsku len generálny konzulát v Gdansku a veľvyslanectvo vo Varšave. Krajina zároveň už v súčasnosti obmedzuje pohyb ruských diplomatov mimo miest ich pôsobenia a apeluje na európskych partnerov, aby prijali podobné opatrenie.

12:00 Pokračujúce budovanie vojenskej sily Ruska je dôvodom na obavy. Moskva nielen obnovuje svoj arzenál, ale tiež presúva nové delostrelecké jednotky k hraniciam Severoatlantickej zmluvy (NATO). V komentári pre web Politico to uviedol riaditeľ holandskej vojenskej spravodajskej služby (MIVD) Peter Reesink.

Čítajte viac Moskva presúva arzenál k hraniciam NATO, zbrojí ako nikdy predtým. Európa však čelí väčšiemu nebezpečenstvu

11:15 Ruskí vojaci počas uplynulého dňa útočili na deviatich frontoch a na ukrajinské predmostie v ruskej Kurskej oblasti. Oblasťou najintenzívnejších bojov zostáva front pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti. Ako referuje web Ukrajinská pravda, informoval o tom v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Celkovo sa počas uplynulého dňa odohralo 155 bojových stretov. Pri meste Pokrovsk Rusi podnikli 70 útokov. Intenzívne sa bojovalo aj pri meste Lyman, kde ruská armáda zaútočila 25-krát.

V operačnej zóne v ruskej Kurskej oblasti sa odohralo osem zrážok. Okrem toho tam Rusi vykonali štyri letecké údery s použitím desiatich navádzaných bômb.

11:00 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok v Londýne vyzval Rusko na prímerie s Ukrajinou predtým, ako sa v Turecku potencionálne uskutočnia priame mierové rozhovory medzi oboma stranami konfliktu. Povedal to pred stretnutím ministrov zahraničných vecí skupiny Weimar+.

„Bolo jasne povedané, že najskôr by malo platiť prímerie. Ukrajina je na to pripravená,“ povedal. „Nemecko teraz očakáva, že Rusko bude súhlasiť s prímerím a potom bude pripravené rokovať,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule. Podľa prezidenta chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré obe krajiny viedli v roku 2022. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval, že je pripravený sa tento týždeň v Turecku s Putinom osobne stretnúť. Vyzval ho však, aby sa Rusko pripojilo k 30-dňovému prímeriu navrhnutému spojencami Kyjeva, ktoré má začať platiť od pondelka 12. mája.

Na pondelkovom stretnutí Weimar+ sa okrem Wadephula zúčastnia šéfovia diplomacií EÚ, Británie, Francúzska, Talianska, Španielska, Poľska a Ukrajiny.

Čítajte viac Trumpova vláda je revolučná ako Stalin, tvrdí nemecký analytik

10:04 Poľsko v reakcii na zistenia o požiari v obchodnom centre Marywilska 44 vo Varšave z mája 2024 uzavrie ruský konzulát v Krakove. Rozhodol o tom v pondelok minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý odvolal súhlas s jeho prevádzkou. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa príspevku ministra na sieti X a správy poľského ministerstva spravodlivosti.

„Vzhľadom na dôkazy o tom, že ruské špeciálne služby spáchali odsúdeniahodný sabotážny čin voči nákupnému centru na ulici Marywilska, som sa rozhodol odvolať svoj súhlas s prevádzkou konzulátu Ruskej federácie v Krakove,“ napísal minister v príspevku.

Podľa zistení vyšetrovacích orgánov išlo v prípade požiaru o cielený akt diverzie organizovaný a riadený z územia Ruskej federácie. Do objasňovania okolností boli zapojené aj litovské orgány, keďže časť páchateľov pôsobila aj na území Litvy.

Čítajte viac Tusk obvinil Rusko, že je za vlaňajším veľkým požiarom nákupného centra vo Varšave

Vyšetrovanie si vyžiadalo mimoriadne opatrenia, prehliadky zhoreniska trvali 121 dní a zúčastnilo sa na nich 55 prokurátorov a 100 policajtov s podporou expertov a technikov. Vypočutých bolo viac ako 70 svedkov a 530 poškodených osôb.

Na základe dôkazov sa zistilo, že za podpálením stáli osoby konajúce na objednávku a s cieľom dokumentovať čin pre zadávateľov. Viacerí z podozrivých sú už vo väzbe, ďalší sú identifikovaní a hľadaní. Poľské orgány deklarovali, že sú odhodlané potrestať všetkých aktérov týchto činov.

9:35 Rusko počas noci vystrelilo na Ukrajinu 108 dronov a pri jednom z útokov zasiahlo nákladný vlak a zranilo jeho rušňovodiča. Ukrajinské úrady o tom informovali v pondelok, píše Reuters.

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 55 útočných bezpilotných lietadiel, ktoré Rusko vystrelilo v nedeľu od 23.00 h miestneho času (22.00 h SELČ), informovali ukrajinské úrady prostredníctvom siete Telegram. Európski lídri pritom spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským od pondelka požadujú, aby Rusko dodržiavalo 30-dňové prímerie.

Tridsať dronov sa údajne stratilo bez zásahu cieľa. Bezpilotné lietadlá boli zostrelené na východe, severe, juhu i strede Ukrajiny.

Jeden z dronov v Doneckej oblasti zasiahol nákladný vlak a zranil jeho rušňovodiča. „Návrh na prímerie ignorujú, nepriateľské útoky na železničnú infraštruktúru pokračujú,“ vyhlásili ukrajinské železnice na Telegrame. Nedeľňajšie nočné útoky zasiahli aj obytnú budovu v Odeskej oblasti.

9:18 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 967 060 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas nedele prišli Rusi o 1 170 vojakov, osem tankov, 27 bojových obrnených vozidiel, 141 dronov, 48 delostreleckých systémov a 171 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 800 tankov, 22 473 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 48 118 vozidiel a autocisterien, 27 718 delostreleckých systémov, 1 381 odpaľovacích raketových systémov, 1 162 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 35 678 dronov, 3 197 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 884 kusov špeciálnej techniky.

9:05 Austrálsky premiér Anthony Albanese v pondelok potvrdil, že pri boji na Ukrajine zahynul austrálsky občan. Podľa správ médií bývalý vojak pracoval pre charitatívnu organizáciu zameranú na odmínovanie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Austrálčan a jeho britský kolega zahynuli minulý týždeň neďaleko východoukrajinského mesta Izium v dôsledku zranení po explózii podomácky vyrobeného výbušného zariadenia. Informoval o tom verejnoprávny vysielateľ ABC s odvolaním sa na vojenské zdroje na Ukrajine. Detaily incidentu sa ešte musia prešetriť, dodal ABC.

Albanese oznámil, že rezort zahraničných vecí poskytuje podporu rodine muža, no neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti. „Z úcty k súkromiu rodiny a v súlade s našimi povinnosťami sme obmedzení v tom, čo môžeme v tejto chvíli verejne povedať,“ ozrejmil Albanese pre novinárov. „Môžem však potvrdiť, že sa nezapájal do konfliktu, bol to dobrovoľník v rámci humanitárnej organizácie,“ priblížil premiér.

Podľa ABC Austrálčan pracoval pre neziskovú organizáciu Prevail Together (Spoločne zvíťazíme) so sídlom v USA. Jej cieľom je pomoc ukrajinským organizáciám s odmínovaním, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a humanitárna pomoc. Prevail Together vo vyhlásení uviedla, že počas incidentu zo 6. mája utrpelo vážne zranenia niekoľko členov tímu. „Stále zhromažďujeme informácie a spolupracujeme s predstaviteľmi armády a polície pri objasňovaní podrobností,“ upresnila.

Austrálska armáda v Británii pomáha pri výcviku ukrajinských jednotiek. Ide o jedného z najväčších podporovateľov Kyjeva, ktorý nie je členom NATO a Kyjevu dodáva humanitárnu pomoc, muníciu a vybavenie na obranu pred ruskou inváziou.

8:38 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio viedol v nedeľu večer samostatné rozhovory s britským šéfom diplomacie Davidom Lammym a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, počas ktorých potvrdil postoj Spojených štátov k vojne na Ukrajine, píše Reuters.

„Minister opätovne potvrdil postoj USA k rusko-ukrajinskej vojne: našou najvyššou prioritou zostáva ukončenie bojov a okamžité prímerie,“ povedal Rubio podľa vyhlásenia amerického ministerstva Lammymu.

Pri diskusii o vyostrení konfliktu medzi Indiou a Pakistanom ministri zdôraznili, že „obe strany musia zachovať prímerie a pokračovať v komunikácii“. Rubio zdôraznil, že Washington podporuje priamy dialóg medzi krajinami a povzbudil ich k ďalšiemu zlepšovaniu vzájomnej komunikácie.

Novému nemeckému kancelárovi Rubio najprv zablahoželal k vymenovaniu do funkcie. V telefonáte potom diskutovali o spoločnom cieli ukončiť viac ako tri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine.

7:30 Ukrajina ani Rusko dnes skoro ráno zatiaľ neoznámili za dnešnú noc žiadne významnejšie vzdušné útoky, ako býva inokedy takmer pravidlom. Dnes by mohlo začať platiť 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré Rusku v sobotu ponúkla Ukrajina spolu s kľúčovými európskymi krajinami, Moskva na návrh oficiálne nereagovala.

Ruská mutácia BBC zhruba okolo polnoci s odvolaním sa na ukrajinské letectvo informovala o ďalšom útoku ruských dronov na niektoré ukrajinské mestá, letecký poplach bol podľa nej vyhlásený v šiestich oblastiach vrátane Kyjeva. Odvtedy sa BBC o ďalších útokoch nezmienila, až krátko pred 7.00 h s odvolaním sa na miestnu administratívu uviedla, že pri ruskom ostreľovaní ukrajinskej Záporožskej oblasti boli zranené dve ženy. Za posledných 24 hodín podľa vyjadrenia šéfa tamojšej správy Ivana Fedorova na telegrame ostreľovali ruské sily 16 obcí v regióne.

Ruské systémy elektronického boja v noci odrazili útok bezpilotného lietadla v Rostovskej oblasti, uviedla ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na gubernátora tohto regiónu. „Letecký útok bezpilotného lietadla v Kamensku bol odrazený. Predbežne nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám na zemi. Informácie sa spresňujú,“ uviedol Jurij Sljusar na telegrame.

Ukrajinská železničná spoločnosť podľa agentúry Reuters dnes ráno oznámila, že ruský dron zasiahol civilný nákladný vlak a zranil rušňovodiča. Podľa železníc to znamená, že Rusko navrhnuté prímerie nedodržiava.

6:15 Hlasné verejné vyhlásenia z posledných dní týkajúce sa 30-dňového prímeria a priamych rozhovorov medzi lídrami Ukrajiny a Ruska môžu byť len špičkou ľadovca intenzívnych zákulisných rokovaní, ktoré práve prebiehajú. Je možné, že najbližšie dni budú zlomovým bodom v rusko-ukrajinskej konfrontácii, informuje agentúra Unian o článku v britskom The Economist.

Autor v The Economist uvádza chronológiu nedávnych udalostí, respektíve vyhlásení. Všetko sa to začalo 10. mája, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a britský premiér Keir Starmer navrhli bezpodmienečné 30-dňové prímerie a pohrozili sankciami, ak Rusko nebude súhlasiť. Zároveň bolo zdôraznené, že Spojené štáty túto myšlienku podporujú.

Putin však vo svojom vyhlásení ignoroval návrh na prímerie, hoci vyjadril pripravenosť na priame rokovania s Kyjevom. Ukrajinskí predstavitelia už stihli vyhlásiť, že bez prímeria nebudú žiadne rokovania, keď americký prezident Donald Trump pokazil Kyjevu všetky karty, píše The Economist. Na svojej sociálnej sieti napísal, že Ukrajina by mala „okamžite“ súhlasiť s rozhovormi s Putinom, pričom ignoroval fakt, že Putin na návrh prímeria nereagoval.

Ako podľa Unianu poznamenáva The Economist, Trump týmto príspevkom podkopal silu spoločného ultimáta Ukrajiny a Európy a nenechal Volodymyru Zelenskému žiadny priestor na manévrovanie.

Jedinou pozitívnou vecou je Trumpova poznámka, že tieto rokovania ukážu skutočnú pripravenosť Ruska na mierovú dohodu. Pri optimistickej interpretácii by to mohlo znamenať, že Amerika je pripravená vyvíjať tlak na Rusko, ak ho bude vnímať ako prekážku mieru, podotýka britské periodikum.

„Intenzita verejnej diplomacie naznačuje, že v zákulisí prebiehajú seriózne rokovania a že najbližšie dni by mohli byť skutočne rozhodujúce. Trump jednoznačne zostáva stredobodom, okolo ktorého sa točia všetky strany, pričom každá prispôsobuje svoju rétoriku jeho prejavu a príspevkom na sociálnych sieťach,“ píše The Economist.

Zároveň autor poznamenáva, že by sa nemalo vkladať príliš veľa nádejí do ukončenia nepriateľských akcií v najbližších dňoch. Taktiež sa neoplatí očakávať, že stretnutie medzi Zelenským a Putinom – ak vôbec k rokovaniam dôjde – povedie v blízkej budúcnosti ku konkrétnym výsledkom.

Čítajte viac Zelenskyj: Som pripravený osobne sa stretnúť v Turecku s Putinom. Očakávam, že od pondelka bude prímerie

6:10 Britský minister zahraničných vecí privíta v pondelok európskych kolegov, aby prediskutoval podporu Ukrajiny a väčšiu regionálnu obrannú spoluprácu v rámci príprav na summit premiéra Keira Starmera s lídrami Európskej únie, ktorý sa uskutoční ďalší týždeň, uviedla agentúra Reuters.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy mal rokovať so zástupcami Francúzska, Talianska, Nemecka, Španielska, Poľska a EÚ, uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí.

"Čelíme jedinečnému momentu pre kolektívnu bezpečnosť nášho kontinentu,“ uviedol Lammy vo vyhlásení. „Výzva, ktorej dnes čelíme, sa netýka len budúcnosti Ukrajiny – je existenčná pre celú Európu.“

Lammy plánoval oznámiť ďalšie sankcie zamerané na aktérov podporujúcich ruskú inváziu na Ukrajinu, uvádza sa vo vyhlásení.