„Pri súčasnom tempe by Rusku trvalo dobytie Ukrajiny stáročia a stálo by ho to desiatky miliónov obetí,“ pripomenul Forbes. Presnejšie, Ukrajinu by agresori ovládli v roku 2256 a zahynulo by ich 101 miliónov.
Samozrejme, vojna nie je matematika. Keď bolo v roku 2021 jasné, že americkí vojaci odídu z Afganistanu, Taliban začal ofenzívu, ktorá sa za niekoľko týždňov skončila dobytím celej krajiny. Nedá sa preto vylúčiť, že ukrajinské obranné línie by sa mohli rozpadnúť, a Rusko by zaznamenalo konečné víťazstvo. Veď Kyjevu chýbajú vojaci a do boja sa dostávajú aj nedostatočne vycvičené posily. A, ako priznal aj Forbes, je neuveriteľné, že ohromujúce straty ľudí a vybavenia ešte stále ruskú armádu na Ukrajine neochromili.
Podľa veliteľa síl NATO v Európe generála Christophera Cavoliho Moskva zatiaľ stíha posielať ľudí do boja. Teraz má na Ukrajine najmenej 600-tisíc vojakov. „Je to najvyššia úroveň v priebehu vojny a takmer dvojnásobná veľkosť v porovnaní so začiatkom invázie,“ povedal v apríli Cavoli na vypočutí v americkom Kongrese.
Ako sa Kremľu podarilo rozšíriť úsilie verbovať nových dobrovoľníkov? Forbes napísal, že to závisí od dvoch vecí: peňazí a atmosféry v spoločnosti. „Rekordný nábor poháňajú vysoké finančné bonusy a špekulácie, že vojna sa čoskoro skončí,“ vysvetlil pre magazín Janis Kluge z Nemeckého inštitúte pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy.
Otázkou je, či Moskva bude mať dostatok peňazí a či vydrží spoločenská nálada. Je možné, že Kremeľ zváži minimálne krátkodobé prímerie, o ktorom sa momentálne horúčkovito rokuje. Veď, ako uviedol Cavoli, ruský obranný rozpočet bude už čoskoro tvoriť 40 percent všetkých vládnych výdavkov, čo je najvyššia úroveň od studenej vojny.