Podľa francúzskeho denníka Libération ide tiež len o pokrčenú papierovú vreckovku, čo potvrdzujú aj zábery agentúr AFP a AP. Tieto zábery sú na rozdiel od tých, ktoré kolujú na sociálnych sieťach, vo vysokej kvalite a bez známok manipulácie. Elyzejský palác vydal vyhlásenie, v ktorom obvinenia označil za dezinformáciu a upozornil na snahu niektorých aktérov podkopať európsku jednotu.
„Keď sa európska jednota stane nepohodlnou, dezinformácie zájdu až tak ďaleko, že aj obyčajnú vreckovku vykreslia ako drogu,“ uviedol Elyzejský palác na sociálnej sieti X. Príspevok sprevádzali aj dve fotografie z vlakovej kabíny ako dôkaz, že išlo o nevinný predmet. Libération ďalej uvádza, že šíriteľmi nekvalitných verzií videa sú najmä ruské účty, ktoré cielene podporujú konšpiračné teórie.
Otázniky vyvolal aj predmet na stole nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý tiež zmizol po príchode médií. Niektorí špekulovali, že mohlo ísť o lyžičku na drogy, iní zas tvrdili, že šlo len o špáratko. Video sa rýchlo šírilo a jeho obsah interpretovali najmä ruské médiá vrátane štátnej agentúry TASS, ktorá tvrdila, že Macron „zakrýval malý biely uzlík“.
Reagovala aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá narážala na stereotyp: „Francúz, Angličan a Nemec nastúpili do vlaku a fúkali.“ Ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev zas ironicky spochybnil autenticitu videa otázkou, či ide o „umelú inteligenciu, alebo realitu“.
Macron, britský premiér Keir Starmer a Merz cestovali do Kyjeva ako súčasť tzv. „koalície ochotných“, ku ktorej sa pridal aj poľský premiér Donald Tusk. Spoločne rokovali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o ďalšom vývoji po skončení dočasného prímeria. Cieľom návštevy bolo posilniť diplomatické snahy o ukončenie konfliktu.
Výsledkom rokovaní je ponuka prímeria na Ukrajine bez predbežných podmienok, ktoré by malo začať platiť od 12. mája a trvať minimálne 30 dní. Ak Moskva prímerie odmietne, Západ avizoval koordinovanú odpoveď v podobe nových tvrdších sankcií. Vladimir Putin naopak navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule.
