Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 175 dní
- Ruský a turecký minister zahraničia hovorili o potenciálnych mierových rokovaniach v Istanbule
- Ministri obrany piatich európskych mocností budú v piatok v Ríme rokovať o Ukrajine
- Potrebuje Rusko prímerie? Forbes: Ukrajinu by dobývalo stáročia a malo by milióny mŕtvych
- Zelenskyj sa v Istanbule stretne iba s Putinom osobne, povedal Podoljak. Ostatné formáty sú pre Kyjev neakceptovateľné
- Ukrajina vypustila ‚Frankensteina‘. Vytvorili novú hybridnú zbraň z amerického Humvee a sovietskych rakiet
- Pracoval na stavbe, skončil na fronte. Zajatý Uzbek prehovoril o službe v ruskej armáde. Čo mu sľúbila Moskva?
- VIDEO: 45 miliónov dolárov v plameňoch: Ukrajinskí špeciáli roztrhali ruský Buk-M3 na kusy
- Zelenskyj: Putin sa bojí priamych rokovaní so mnou Západ by mal udrieť tými najtvrdšími sankciami, ak nepríde
Čítajte viac 1 174. deň: Rusko chce rokovať o mieri, povedal Putinov hovorca. O Zelenského návrhu nič nepovedal, útoky pokračujú
23:20 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Francúzsko je pripravené začať s ďalšími európskymi krajinami diskusie o nasadení francúzskych bojových lietadiel vyzbrojených jadrovými zbraňami na ich území – ako to v niektorých štátoch robia USA.
Čítajte viac Paríž je pripravený rokovať o nasadení lietadiel s jadrovými zbraňami v Európe
20:33 Ruská ekonomika sa stretáva so stále väčšími ťažkosťami kvôli vojne na Ukrajine a západným sankciám, tvrdí podľa agentúry AP ekonóm a riaditeľ Štokholmského inštitútu prechodovej ekonomiky (SITE) Torbjörn Becker. Európa by však podľa neho mala naďalej zostať aktívna a vyvíjať na Rusko tlak.
„(Ruský) finančný systém a celkový stav hospodárstva sú pod tlakom. Nie sú v rovnováhe a riziká narastajú. To ale neznamená, že si môžeme v pokoji sadnúť a odpočívať,“ povedal Becker novinárom po stretnutí ministrov financií členských štátov Európskej únie (EÚ).
Súčasné poľské predsedníctvo v EÚ sa snaží upozorniť na „skutočný stav ruskej ekonomiky, ktorý sa výrazne rozchádza s tým, čo hlása ruská propaganda“. Rozhovory na túto tému medzi európskymi predstaviteľmi by tak podľa poľského predsedníctva mali napomôcť „lepšie formulovať trestné, finančné a ekonomické sankcie proti Rusku“.
Ruské hospodárstvo zodpovedá podľa Beckera iba 12 percentám ekonomiky EÚ, ktorá je najväčším obchodným blokom na svete. Rusko je navyše silne závislé od príjmov z ropy a zemného plynu rovnako ako od dovozu špičkového vybavenia na udržanie vojny.
18:47 Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že šéf diplomacie USA Marco Rubio sa zúčastní na priamych rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa podľa očakávaní uskutočnia vo štvrtok v tureckom meste Istanbul. Trump účasť Rubia potvrdil počas svojej návštevy Saudskej Arábie, o ďalších prípadných členoch americkej delegácie sa nezmienil, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Agentúra Reuters predtým s odvolaním sa na svoje zdroje informovala, že za americkú stranu pôjdu do Turecka Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Keith Kellogg. Ich účasť potvrdil aj nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu pre stanicu NBC News. Podľa neho sám Trump do Turecka napokon nepôjde, i keď to ešte v pondelok naznačoval.
„Koncom tohto týždňa, pravdepodobne vo štvrtok, sa v Turecku uskutočnia rozhovory, ktoré by mohli priniesť celkom dobré výsledky,“ povedal Trump s tým, že Rubio sa „tam chystá“ a stretne sa aj so šéfom sýrskej diplomacie Asadom Šajbáním.
18:05 V rámci možného riešenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou sa diskutuje o nasadení zahraničných síl západne od ukrajinskej rieky Dneper. Ako informuje web Ukrajinská pravda, povedal to pre televízny kanál Fox News osobitný splnomocnenec amerického prezidenta pre Ukrajinu Keith Kellogg.
Osobitný splnomocnenec zdôraznil, že USA sa v prvom rade zasadzujú za „komplexné prímerie“, po ktorom budú musieť strany prediskutovať ďalšie otázky vrátane štatútu určitých území, Záporožskej jadrovej elektrárne, návratu ukrajinských detí a vyhliadok Ukrajiny na členstvo v NATO.
„Hovoríme o silách odolnosti… (To zahŕňa) Britov, Francúzov, ako aj Nemcov a teraz vlastne aj Poliakov," vyjadril sa Kellogg v súvislosti s uvažovaným nasadením zahraničných síl na Ukrajine.
16:39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes pred novinármi vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby sa uskutočnila jeho schôdzka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vo štvrtok v Turecku, a že tiež urobí všetko pre to, aby začalo platiť prímerie vo vojne rozpútanej vo februári 2022 Putinom. Šéf Kremľa sa doteraz nevyjadril, či sa zúčastní na štvrtkových rokovaniach s ukrajinskou stranou v Istanbule, ktoré sám v nedeľu navrhol usporiadať.
„Urobíme všetko preto, aby sa táto schôdzka uskutočnila,“ povedal ukrajinský prezident na tlačovej konferencii. Prípadná prítomnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa v Istanbule by podľa Zelenského napomohla k tomu, aby prišiel aj Putin. „Nepoznám rozhodnutie amerického prezidenta, ale ak by potvrdil svoju účasť, každopádne by to bol dodatočný stimul, aby Putin prišiel,“ dodal podľa agentúry AFP.
Zelenskyj podľa tlačových agentúr tiež uviedol, že urobí všetko pre to, aby vyrokoval prímerie, o ktorom „môže rozhodnúť len on (Putin)“.
„Ak Putin nedorazí a bude hrať hry, bude definitívne jasné, že nechce ukončiť vojnu,“ povedal Zelenskyj. „Domnievam sa, že Putin nechce, aby vojna skončila, nechce prímerie, nechce rokovania,“ vyhlásil.
16:28 Do vojny proti Ukrajine sa v Rusku každý mesiac hlási okolo 50-tisíc až 60-tisíc dobrovoľníkov, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin, na ktorého rozkaz vojna proti susednej krajine pred viac ako tromi rokmi začala. Putin podľa ruských tlačových agentúr tvrdil, že ukrajinským úradom sa darí mobilizovať do ozbrojených síl najviac 30-tisíc mužov mesačne. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu overiť z nezávislých zdrojov.
Nových vojakov sa ruské úrady snažia získať vysokými platmi a odmenami, aby sa vyhli nepopulárnej mobilizácii, pred ktorou na jeseň 2022 utiekli do cudziny státisíce Rusov.
Rusko okupuje asi pätinu ukrajinského územia, ale Putinovi sa doteraz nepodarilo ani ovládnuť celú krajinu, ani dosadiť proruskú vládu v Kyjeve a ani vymôcť si na Ukrajine záväzok nevstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Ruská armáda v posledných mesiacoch zotrvalo postupovala na východe Ukrajiny, ale dobýjanie nových území sa postupne spomalilo, zatiaľ čo ruské straty podľa ukrajinských a západných odhadov rastú a dosahujú státisíce zabitých a zranených.
V bojoch na Ukrajine zahynulo alebo utrpelo zranenia asi 900-tisíc ruských vojakov, povedal na začiatku apríla novinárom nemenovaný vysokopostavený činiteľ NATO na okraj schôdzky ministrov zahraničných vecí aliancie v Bruseli. Mŕtvych je štvrť milióna. Len za tohtoročný február NATO ruské straty odhaduje na viac ako 35 100.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
16:20 Ukrajinské špeciálne operačné sily (SOF) s použitím útočných dronov zničili ruský raketový systém zem-vzduch Buk-M3. Ako referuje web Ukrajinská pravda SOF o tom informovali v utorok.
Čítajte viac VIDEO: Desiatky miliónov dolárov v plameňoch. Ukrajinskí špeciáli roztrhali ruský Buk-M3 na kusy
15:22 Na možné rusko-ukrajinské rokovania v tureckom Istanbule tento štvrtok prídu za americkú stranu vyslanci prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff a Keith Kellogg. S odvolaním sa na tri zdroje oboznámené s plánmi cesty o tom v utorok informovala agentúra Reuters, píše TASR.
Účasť na priamych rozhovoroch medzi Kyjevom a Moskvou predtým nevylúčil ani samotný Trump, ktorý je momentálne na návšteve Blízkeho východu. Svoju cestu začal v Saudskej Arábii, potom sa presunie do Spojených arabských emirátov a Kataru. Na rokovania do Turecka pôjde, ak usúdi, že v nich bude možné dosiahnuť pokrok.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý už dal najavo ochotu osobne sa stretnúť s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, v pondelok večer povedal, že Moskva nepotvrdila, či šéf Kremľa napokon do Istanbulu príde, hoci priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou bez predbežných podmienok sám navrhol.
14:29 Európska únia sprísni protiruské sankcie, ak do konca týždňa nepokročí rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Na tlačovej konferencii po rokovaní s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom to dnes povedal nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa neho je na ťahu v rokovaniach o konci vojny výlučne Rusko. Prípadné nové sankcie proti režimu prezidenta Vladimira Putina by sa týkali energetického sektora a finančného trhu.
„Teraz je to naozaj na Putinovi… Lopta leží výlučne na ruskej strane,“ uviedol Merz. Moskve dal čas do konca týždňa, aby pokročili rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred viac ako tromi rokmi na Putinov rozkaz Rusko rozpútalo. V prípade, že sa situácia nezmení, pristúpi podľa kancelára Európska únia k „výraznému sprísneniu sankcií“.
Merz pripomenul, že EÚ už pracuje na sedemnástom balíku sankcií proti Rusku, ktorý by sa mohol podľa neho zamerať okrem iného na takzvanú tieňovú flotilu. Medzi lode takzvanej tieňovej flotily sa radia starnúce tankery, ktoré Moskva využíva iba neoficiálne, aby obišla západné sankcie na vývoz svojej ropy.
Podľa gréckeho premiéra Mitsotakisa musí Európska únia v akýchkoľvek rokovaniach o mieri na Ukrajine zohrávať ústrednú úlohu.
14:21 Ukrajinské sily zajali v lymanskom smere občana Uzbekistanu, ktorý išiel bojovať za Rusko s cieľom získať ruské občianstvo a peniaze. Na Facebooku o tom informovala 63. samostatná mechanizovaná brigáda ukrajinských ozbrojených síl „Oceľové levy“.
Čítajte viac Pracoval na stavbe, skončil na fronte. Zajatý Uzbek prehovoril o službe v ruskej armáde. Čo mu sľúbila Moskva?
14:04 Bývalého veliteľa spoločnej skupiny ruských vojsk na Ukrajine, generála Sergeja Surovikina, minulý týždeň spozorovali v Alžírsku. Referuje o tom ruský propagandistický denník Kommersant s odvolaním sa na telegramové kanály.
Surovikin sa objavil na záberoch ruského veľvyslanectva v Alžírsku. Bol na fotografii z 9. mája, na ktorej kladie veniec na hrob sovietskeho vojaka. V príspevku sa síce Surovikin nespomína, označili ho však ako „vedúceho skupiny ruských vojenských špecialistov“.
Surovikin má prezývku „Generál Armagedon“ pre svoju nemilosrdnú taktiku bombardovania miest v Sýrii. Putin ho vymenoval do pozície šéfa ruských jednotiek na Ukrajine v októbri 2022 po útoku na Krymský most, ale vo funkcii vydržal iba tri mesiace a nahradil ho súčasný hlavný veliteľ všetkých jednotiek na Ukrajine Valerij Gerasimov.
Po neúspešnom prevrate vodcu žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina médiá informovali o zatknutí Surovikina. Údajne podporoval šéfa vagnerovcov, hoci Surovikin nahral video, v ktorom vyzval žoldnierov, aby prestali.
Denník New York Times s odvolaním sa na amerických predstaviteľov oboznámených so spravodajskými službami dávnejšie napísal, že Surovikin vopred vedel o plánoch Prigožina začať ozbrojené povstanie proti ruskému vojenskému vedeniu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však tvrdil, že je to len „špekulácia“.
Čítajte aj Surovikina zbavili velenia, tvrdí ruský novinár
12:40 Mená ruských zástupcov na možných rokovaniach s Ukrajinou Moskva oznámi hneď, ako to ruský prezident Vladimir Putin bude považovať za nevyhnutné, povedal dnes podľa štátnej agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa agentúr AFP a Reuters odmietol oznámiť, či sa rozhovorov v Turecku zúčastní samotný Putin. Rokovania sa očakávajú vo štvrtok v Istanbule, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že tam bude na Putina čakať osobne. Ak Putin do Turecka nepríde, bude to konečný signál, že Rusko nechce vojnu ukončiť, uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
„Nie,“ odpovedal podľa TASS Peskov na otázku, či by mohol vymenovať tých, ktorí by mali na rokovaniach zastupovať Rusko. „Akonáhle to prezident uzná za potrebné, oznámime to,“ dodal hovorca Kremľa. Na otázku týkajúcu sa Zelenského oznámenia ohľadom stretnutia s Putinom podľa Reuters vyhlásil iba to, že Moskva pokračuje v prípravách na rokovania s ukrajinskými predstaviteľmi. „Zatiaľ sa k tomu nebudeme viac vyjadrovať,“ uviedol Peskov.
Čítajte aj Rusi dávajú najavo, že Putin nepríde za Zelenským do Turecka. Ako to v Moskve vysvetľujú?
12:35 Ukrajina v utorok vyhlásila, že ak sa ruský prezident Vladimir Putin priamo nezúčastní na navrhovaných rokovaniach s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským v Turecku, bude to jasný znak, že Moskva nechce ukončiť vojnu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak pre agentúru Reuters ozrejmil, že Zelenskyj sa v Turecku nestretne so žiadnym iným ruským predstaviteľom, iba s prezidentom Putinom.
„Ak Vladimir Putin odmietne prísť do Turecka, bude to konečný signál toho, že Rusko nechce ukončiť túto vojnu, že Rusko nie je ochotné a nie je pripravené na žiadne rokovania,“ uviedol Jermak.
12:30 Ukrajinci majú k dispozícii novú zbraň na zostreľovanie bezpilotných lietadiel a bojových lietadiel. Ukrajinská 3. útočná brigáda na sociálnych sieťach informovala, že americký Humvee skombinovala so sovietskymi raketami R-73.
Čítajte viac VIDEO: Ukrajina vypustila 'Frankensteina'. Vytvorili novú hybridnú zbraň z amerického Humvee a sovietskych rakiet
11:18 Poradca vedúceho Kancelárie prezidenta Mychajlo Podoljak v relácii The Breakfast Show povedal, či sa Zelenskyj stretne s ďalšími predstaviteľmi Ruskej federácie v Istanbule 15. mája, ak tam nepríde Putin.
„Nie, samozrejme. To nie je formát. Prezident sa nemôže stretnúť… Rozumieme konštrukcii moci v Rusku. A je jasné, že aj ľudia s formálnym statusom ministrov sotva majú právomoc prijímať rozhodnutia. Rozhodnutie o pokračovaní alebo zastavení vojny môže prijať len Putin,“ povedal Podoljak.
Podoljak tiež vysvetlil, ako môže Zelenskyj uskutočniť priamu schôdzku s Putinom vzhľadom na zákaz priamych rokovaní.
„Myslím si, že do tohto rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany budú zavedené zmeny. A ak budeme smerovať k podpisu nejakého právneho dokumentu – myslím si, že budú zavedené právne korekcie… Tu bude právne jednoducho zaviesť rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany, budú prijaté potrebné právne normy,“ vysvetlil Podoljak.
10:37 Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu desiatimi údernými dronmi typu Šáhed a ich imitáciami, informovalo dnes ráno ukrajinské letectvo s tým, že systémy protivzdušnej obrany všetky bezpilotné lietadlá zostrelili. Agentúra Reuters či ruskojazyčný server BBC upozorňujú, že s výnimkou nedávneho jednostranného prímeria ide o najnižší počet dronov vyslaných z ruskej strany najmenej za niekoľko týždňov.
Ukrajinské letectvo takmer denne hlási viac ako stovku dronov, ktoré útočia na rôzne ukrajinské oblasti. Výnimkou boli dni 8. až 10. mája, keď Rusko jednostranne vyhlásilo dočasné „prímerie“ kvôli oslavám 80. výročia konca druhej svetovej vojny, hoci aj vtedy podľa ukrajinských predstaviteľov Moskva vlastné prímerie porušovala vrátane vysielania dronov na ukrajinské ciele.
Dnes potom podľa oznámenia oboch bojujúcich strán však pokračujú vojenské akcie na fronte a v oblastiach blízko nej, píše BBC. Ukrajina sa už štvrtým rokom bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a lídri štyroch veľkých európskych krajín cez víkend navrhli Rusku najmenej 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré sa malo začať v pondelok, v opačnom prípade pohrozili prijatím ďalších rozsiahlych sankcií proti Rusku. To potom v noci na pondelok vyslalo proti Ukrajine viac ako stovku ďalších dronov. Putin na návrh prímeria priamo nereagoval, ale prišiel s protinávrhom na priame rokovania v Istanbule. Zelenskyj odpovedal, že vo štvrtok bude v Turecku osobne čakať na Putina.
Putin sa k tomu zatiaľ nevyjadril a jeho hovorca Dmitrij Peskov v pondelok iba povedal, že Rusko chce seriózne vyjednávanie o ukončení vojny. Na otázku, kto by mohol byť v ruskej delegácii v Istanbule, neodpovedal. Doteraz tak nie je jasné, či sa Rusko zúčastní na rokovaniach a na akej úrovni, podotýka Reuters.
Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak potom dnes ráno povedal, že Zelenskyj sa v Istanbule stretne jedine s Putinom a žiadnymi inými členmi ruskej delegácie, keďže by to podľa neho bola len strata času. Účasť na štvrtkovom rokovaní nevylúčil ani Trump, ktorý dnes začal cestu po krajinách Perzského zálivu.
Čítajte viac Trump priletel do Rijádu, kde štartuje návštevu troch krajín Perzského zálivu
10:25 Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys kritizoval slovenského premiéra Roberta Fica pre jeho návštevu Moskvy. Uskutočnila sa minulý piatok pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Rozhodnutie slovenského premiéra označil za „úplne nepochopiteľné“. TASR o tom informuje podľa webstránky verejnoprávnej televízie LRT.
Čítajte viac Šéf litovskej diplomacie Budrys: Ficova cesta do Moskvy je úplne nepochopiteľná
9:04 Rusko adekvátne zareaguje na zatvorenie svojho generálneho konzulátu v Krakove. Agentúre TASS to pondelok povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová s tým, že pôjde o „asymetrickú“ odpoveď, píše TASR.
„Adekvátna reakcia na tieto neadekvátne opatrenia bude nasledovať čoskoro… (tento poľský krok) nezostane bez odozvy,“ uviedla Zacharovová. Dodala, že najskôr prebehnú nevyhnutné „vnútrorezortné postupy“ a následné bude reakcia oznámená poľskej strane.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško pre TASS uviedol, že Rusko v reakcii na viaceré protiruské kroky Varšavy pravdepodobne zatvorí poľský konzulát v Kaliningrade a v Irkutsku.
Rozhodnutie zatvoriť ruský konzulát v Krakove oznámil v pondelok poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v reakcii na zistenia o požiari v obchodnom centre Marywilska 44 vo Varšave. Požiar bol podľa týchto zistení výsledkom podpaľačstva v réžii ruských tajných služieb. Moskva obvinenia označila za nepodložené.
Sikorski už vlani v októbri nariadil zatvorenie ruského konzulátu v Poznani. Poľská vláda to zdôvodnila sabotážnymi aktivitami Ruska v Poľsku a Európe, ktoré označila za súčasť hybridnej vojny Moskvy proti Západu. Ruskí diplomati z tohto konzulátu následne museli opustiť Poľsko do konca novembra. Rusko zareagovalo recipročne zatvorením poľského konzulátu v Petrohrade, pričom aj vtedy obvinenia zo sabotáže označilo za nepodložené.
8:40 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 968 130 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas pondelka prišli Rusi o 1 070 vojakov, dva tanky, 14 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 100 dronov, 62 delostreleckých systémov a 138 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 802 tankov, 22 487 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 48 256 vozidiel a autocisterien, 27 780 delostreleckých systémov, 1 381 odpaľovacích raketových systémov, 1 162 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 35 778 dronov, 3 197 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 884 kusov špeciálnej techniky.
7:35 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho turecký rezortný kolega Hakan Fidan hovorili v pondelok telefonicky o návrhu ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa tento týždeň konali v tureckom Istanbule priame rusko-ukrajinské rokovania. Oznámil to v pondelok neskoro večer ruský rezort diplomacie, informuje TASR podľa agentúr Reuters a TASS.
„Šéfovia oboch ministerstiev diskutovali o otázkach súvisiacich s iniciatívou ruského prezidenta Vladimira Putina na začatie priamych rozhovorov 15. mája v Istanbule,“ uvádza ruské ministerstvo. Správu o telefonáte dvojice potvrdili aj dva zdroje z tureckého ministerstva zahraničných vecí s tým, že ministri diskutovali o mierovom úsilí.
TASS uvádza, že Fidan absolvoval počas pondelka telefonáty na túto tému aj s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a tiež šéfom francúzskej diplomacie Jeanom-Noëlom Barrotom.
Putin v nedeľu navrhol, aby sa priame rokovania s Ukrajinou konali 15. mája v Istanbule bez akýchkoľvek podmienok. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zareagoval ochotou osobne sa s Putinom stretnúť v Istanbule, avšak len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. To malo začať platiť od pondelka 12. mája, pričom ešte pred Putinovým návrhom o Istanbule sa na ňom v Kyjeve dohodol Zelenskyj so svojimi spojencami, lídrami krajín združenými v tzv. koalícii ochotných.
Americký prezident Donald Trump medzičasom uviedol, že taktiež zvažuje cestu do Istanbulu, aby sa tam vo štvrtok pripojil k prípadným rokovaniam Zelenského s Putinom. Trump zároveň vyjadril predpoklad, že Rusko pristúpi na zmienený návrh 30-dňového prímeria. Zelenskyj však vo svojom pondelkovom večernom prejave zdôraznil, že Rusko na navrhované prímerie dosiaľ stále nereagovalo.
7:04 Ministri obrany piatich hlavných európskych vojenských mocností – Talianska, Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska – budú v piatok 16. mája v Ríme rokovať o podpore pre Ukrajinu. Oznámil to v pondelok večer taliansky rezort obrany, píše TASR podľa agentúry AFP.
Okrem Ukrajiny budú rokovať aj o spôsoboch posilnenia európskej obrany, ktoré sa stalo prioritou po tom, ako Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu. Po stretnutí by ministri mali mať o 14.45 h SELČ spoločnú tlačovú konferenciu, informoval taliansky rezort.
Lídri Nemecka, Francúzska, Británia a Poľska počas svojej sobotňajšej návštevy Kyjeva vyzvali Rusko, aby sa pripojilo k bezpodmienečnému prímeriu v trvaní 30 dní, ktoré by začalo platiť v pondelok 12. mája. Uvádzali, že prípade odmietnutia sú pripravení uvaliť v koordinácii s USA na Moskvu nové rozsiahle sankcie. O tomto návrhu telefonicky hovorili aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na návrh ešte v sobotu uviedol, že vyvíjať v tejto veci tlak na Moskvu je zbytočné.
6:25 Ruská federácia nemusí čakať 4–5 rokov s vojenským útokom na západné krajiny a využiť ich nepripravenosť. Ako podľa ukrajinskej agentúry Unian informovala nemecká televízia n-tv, na konferencii v Berlíne to uviedol poslanec Bundestagu za Kresťanskodemokratickú úniu Norbert Röttgen, ktorý je zároveň zástupcom šéfa Atlantik-Bücke (združenie na podporu nemecko-amerického vzájomného porozumenia a atlantickej spolupráce).
Röttgen sa domnieva, že Moskva by mohla spáchať novú agresiu rýchlejšie – možno v priebehu dvoch alebo troch rokov. Putin môže využiť skutočnosť skutočnosť, že európske krajiny ešte nedosiahli svoje vojenské ciele a v Spojených štátoch amerických je pri moci Donald Trump.
„Sme pod extrémnym časovým tlakom a musíme urýchlene zlepšiť naše obranné schopnosti. Pretože situácia by sa mohla zhoršiť rýchlejšie a stať sa nebezpečnejšou, než naznačujú oficiálne vyhlásenia,“ informuje Unian o jeho slovách.
Rozsiahla invázia na Ukrajinu a hybridné útoky na západné krajiny nútia Európanov podľa Unianu vážne zvážiť možnosť budúceho ruského útoku na krajiny NATO. Hoci zatiaľ nebola identifikovaná žiadna bezprostredná hrozba, spravodajskí a vojenskí experti varujú pred potenciálnymi scenármi agresie v nasledujúcich rokoch.
Dánska vojenská spravodajská služba sa domnieva, že Rusko by mohlo byť pripravené na rozsiahlu vojnu v Európe do piatich rokov, najmä ak bude NATO vnímať ako oslabenú alebo rozdelenú alianciu. Británia aktualizuje svoje vojnové plány vrátane opatrení na evakuáciu kráľovskej rodiny, posilnenie kybernetickej bezpečnosti a informovanie verejnosti.
Nemecký Bundeswehr rokuje o možnosti prepravy ozbrojených síl, munície a vojenského materiálu s Deutsche Bahn (najväčším nemeckým železničným prevádzkovateľom), Lufthansou (najväčšou leteckou spoločnosťou) a Rheinmetallom (výrobcom automobilov a zbraní). Nedávno to uviedol denník Handelsblatt a odvola sa na zdroje oboznámené s priebehom rokovaní.Píšu o tom noviny Handelsblatt s odvolaním sa na zdroje oboznámené s priebehom rokovaní.
Podľa Národnej bezpečnostnej stratégie krajiny je Nemecko logistickým centrom NATO, takže v prípade ruského útoku musí rýchlo poskytnúť desaťtisíce vojakov, ktorí budú vyslaní na východné krídlo Severoatlantickej aliancie, napísala agentúra Unian.