„Nemôžeme oslavovať oslobodenie spred 80 rokov a zároveň neodsúdiť súčasnú inváziu do krajiny,“ zdôraznil Costa na spoločnej tlačovej konferencii s Vučičom. Poznamenal, že Srbsko si uvedomuje potrebu zosúladiť sa so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ.
Srbský prezident sa v Rusku zúčastnil na oslavách 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom napriek varovaniam EÚ, že v Bruseli to nebude vnímané priaznivo. Srbsko je kandidátskou krajinou EÚ od roku 2012, no po ruskej invázii na Ukrajinu si udržiava blízke vzťahy s Moskvou a odmieta uvaliť proti nej sankcie.

Vučič reagoval, že Srbsko „podporuje územnú celistvosť všetkých krajín sveta, vrátane Ukrajiny“. Potvrdil, že členstvo v EÚ zostáva strategickým cieľom krajiny. „Srbsko dnes a Srbsko zajtra je na európskej ceste. Prijímam kritiku. Srbsko v Európe je naša cesta, je to náš cieľ, je to naša politická vôľa,“ doplnil.
Obchodná výmena Belehradu prebieha prevažne s krajinami Únie a už takmer tri roky sa snaží balansovať medzi Bruselom a Moskvou. Srbsko od začiatku ruskej invázie privítala státisíce Rusov a je takmer úplne závislá od ruského plynu. Súčasná zmluva o dodávkach plynu vyprší koncom mája a Srbsko rokuje o novej, viacročnej dohode.

Vučič označil rokovania o energiách za kľúčový dôvod svojej návštevy Moskvy. Dvadsaťsedmička už viackrát vyjadrila obavy z úzkych vzťahov medzi Srbskom a Ruskom a opakovane vyzvala Belehrad, aby zosúladil svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku s politikou EÚ.
Balkánska krajina napriek tomu doteraz nezaviedla európske sankcie proti Rusku a viacerí jej ministri v posledných rokoch pravidelne cestovali na ruské územie.
V polovici apríla eurokomisárka pre rozširovanie bloku Marta Kosová vyzvala Srbsko na urýchlenie reforiem. Očakávania Únie od Belehradu sú podľa nej „takmer totožné“ s požiadavkami demonštrantov, ktorí už mesiace protestujú proti korupcii v inštitúciách po tragickom zrútení strechy železničnej stanice v Novom Sade minulý rok.
