Ukrajinský prezident Zelenskyj opakuje, že do Istanbulu priletí, aby tam počkal na ruského lídra Putina bez ohľadu na to, že ten sa o svojej možnej ceste nijako doteraz nezmienil a s najväčšou pravdepodobnosťou zostane v Moskve. Na druhej strane Zelenskyj neráta s tým, že by si sadol k stolu s inými zástupcami Ruska. „Poznáme ruskú mocenskú štruktúru a je jasné, že ani ministri alebo napríklad premiér Michail Mišustin asi nebudú mať oprávnenie na niektoré rozhodnutia. Len Putin môže rozhodnúť pokračovať vo vojne alebo ju zastaviť, to je isté," objasnil Mychajlo Podoľak, ktorý je poradca Zelenského, pre Breakfast Show, čo je videokanál na YouTube.
Vie sa už, koho by Putin mohol poslať do Turecka namiesto seba? Oficiálne zatiaľ nie, ale denník Washington Post napísal, že z Moskvy by mali odletieť do Istanbulu minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a Putinov poradca pre oblasť zahraničnej politiky Jurij Ušakov. Noviny ako svoj zdroj informácie uviedli nemenovaného bývalého predstaviteľa Kremľa, ktorý si neželal byť menovaný.
Čítajte viac Putin priznal, že na boj so Západom nebol pripravený. Stačilo na neho po Kryme zatlačiť?
Tvrdenie amerického denníka má logiku, pretože USA by mali zastupovať na trojstranných rokovaniach významní funkcionári: dvaja špeciálni vyslanci Keith Kellogg a Steve Witkoff. Túto informáciu zverejnila agentúra Reuters, pričom veľmi pravdepodobná je tiež účasť šéfa diplomacie Marca Rubia. Ak Američania už oznámili Rusom, že pošlú do Istanbulu takzvané ťažké politické váhy, potom by si zjavne Putin nemohol dovoliť vyslať niekoho iba na nižšej úrovni (napríklad len Ušakova alebo nejakého námestníka ministra zahraničných vecí). V takom prípade by bola účasť Lavrova a Ušakova jedine logicky očakávaná.
Napriek tomu, že Zelenskyj dal prostredníctvom Podoľaka najavo, že je pripravený diskutovať iba s Putinom, situácia sa ešte môže zmeniť v poslednej chvíli: keby ho Rubio spolu s Kellogom a Witkoffom presviedčal, aby sa pridal k rokovaniam, mohol by urobiť gesto dobre vôle, čiže súhlasiť. Mohlo by mu to prospieť z pohľadu Trumpa – Zelenskyj pri stole, naopak, Putin doma v Kremli.
Zelenskyj považuje za najdôležitejšie, aby v Istanbule padlo rozhodnutie o ukrajinsko-ruskom vyhlásení prímeria: „Výsledok číslo jeden je bezpodmienečné zastavenie paľby," citoval ho server RBK-Ukrajina v súvislosti s očakávaniami týkajúcimi sa rokovania v Istanbule.
Od ochoty Ruska pristúpiť na 30-dňové prímerie, ktoré požaduje Ukrajina podporovaná svojimi spojencami, bude závisieť ďalší postup západných štátov. Británia, Francúzsko a Nemecko opakovane varovali Putina, že keď nezastaví paľbu, neminie ho prísny trest. Americká vláda podporuje európske mocnosti v tomto smere. „Chceme v nadchádzajúcich dňoch po dohode so Spojenými štátmi uplatniť sankcie proti Rusku, ak nebude dodržiavať prímerie," podčiarkol v utorok večer šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron vo vysielaní francúzskej televízie.
Trump je tento týždeň na oficiálnom turné v troch krajinách Perzského zálivu. Dal najavo, že do Istanbulu by priletel iba v prípade, že príde aj Putin. Deň pred rokovaniami je zrejmé, že spomedzi troch prezidentov pricestuje takmer určite len Zelenskyj.
Čítajte viac Strategické víťazstvo nad Západom? Putin naň môže myslieť, vraví nemecký generál
Čo sa týka sankcií, ktoré avizoval Macron a ktoré podporujú v prípade potreby britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Friedrich Merz, faktom je, že majú takpovediac predbežné požehnanie tiež od Spojených štátov. Kellogg ešte vo februári vyhlásil, že existujúce sankcie proti Rusku sú na úrovni troch bodov z desiatich a keby Putin neprejavil vôľu ukončiť vojnu, dali by sa posunúť k šiestim bodom. Aktuálne sa USA vracajú k ostrej rétorike: „Upozornili sme na to prezidenta Putina. Počujte, je to veľmi vážne. Tieto sankcie sú veľmi vážne. Sú tvrdšie, než aké sme kedykoľvek predtým videli. Európania sa pridŕžajú tohto názoru," zdôraznil teraz Kellogg vo vysielaní televíznej stanice Fox News.
Americké sankcie sú namierené hlavne proti ruskému bankovému a energetickému sektoru. Vplyvný senátor Lindsay Graham nedávno informoval, že návrh v Senáte USA má výraznú podporu medzi republikánmi aj demokratmi. V stočlennej hornej komore Kongresu súhlasí s navrhovaným balíkom sankcií podľa neho viac ako 70 zákonodarcov.
Dôležité z pohľadu Slovenska je to, že americký návrh počíta s uvalením takzvaných sekundárnych sankcií. Ich účelom je potrestať Rusko, ale v konečnom dôsledku by pykali aj iné štáty. V tomto prípade ide o to, že USA by zaviedli sankcie proti krajinám, ktoré dovážajú z Ruska ropu, zemný plyn a urán. Návrh predpokladá, že Američania by uvalili clo až vo výške 500 percent na dovoz výrobkov z dotknutých štátov.
Nateraz je to iba v teoretickej rovine, ale v konečnom dôsledku by to mohlo znamenať, že napríklad automobily vyrobené na Slovensku by sa stali na americkom trhu fakticky nepredajné, pretože ich cena by stúpla až päťnásobne. Trvalo by to dovtedy, než by USA usúdili, že správanie Putina už prestalo byť prekážkou na ceste k ukončeniu vojny.