1 176. deň: Kremeľ potvrdil vyslanie delegácie do Istanbulu. Putin sa nezúčastní

Spojenci na Ukrajine

Fotogaléria 17 fotiek

+14

Čítajte viac 1 175. deň: Teraz je to celé už len na Putinovi. Merz povedal, čo chystá EÚ, ak do konca týždňa nepokročia mierové rokovania

22:32 Ruský prezident Vladimir Putin sa štvrtkového rokovania s Ukrajinou v Istanbule nezúčastní, vyplýva z dnešného vyjadrenia Kremľa. Ruskú delegáciu povedie Putinov poradca Vladimir Medinskij, oznámila agentúra TASS. Na ceste do Turecka už je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý dal vopred najavo, že chce rokovať priamo s Putinom. Moskva dlho nechcela spresniť, kto ju v Istanbule bude reprezentovať.

21:52 Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak očakáva, že sa ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok zúčastní na rokovaniach v Istanbule. Inak by podľa neho išlo o jasný signál, že Moskva nechce mier a „nie je pripravená na seriózne rokovania,“ uviedol na platforme Telegram. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

Jermak zároveň vyzval na uvalenie nových sankcií na Putina v prípade, že do Turecka nepricestuje. Okrem toho zdôraznil aj význam budúceho členstva Ukrajiny v NATO. „Bez toho nebudú žiadne skutočné (bezpečnostné) záruky,“ uviedol.

Vo štvrtok by sa v tureckom Istanbule mali konať rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré počas uplynulého víkendu navrhol ruský prezident Vladimir Putin.

21:04 Estónska armáda v stredu uviedla, že ruská stíhačka narušila vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ i NATO, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Bojové lietadlo typu Suchoj Su-35 vstúpilo bez povolenia na necelú minútu do estónskeho vzdušného priestoru v utorok vo večerných hodinách nad Baltským morom blízko polostrova Juminda na severe Estónska, spresnili estónske ozbrojené sily.

Ministerstvo zahraničných vecí v Talline si v tejto súvislosti vzápätí predvolalo chargé d'affaires ruského veľvyslanectva a adresovalo mu diplomatickú nótu.

„Z pohľadu Estónska je to veľmi vážny a poľutovaniahodný incident, ktorý je absolútne neprijateľný,“ povedal minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

20:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vo večernom prejave uviedol, že počká na to, kto z Ruska príde na štvrtkové rokovanie v Istanbule, a potom rozhodne, aký ďalší krok urobí Ukrajina. Zelenskyj sa už skôr vyjadril, že bude osobne v Turecku čakať na ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten síce v nedeľu sám prišiel s návrhom na priame rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou vo štvrtok v Istanbule, ale až doteraz sa Kremeľ nevyjadril, kto bude Rusko na štvrtkových rokovaniach zastupovať. Americký prezident Donald Trump v pondelok naznačil, že by do Istanbulu mohol tiež pricestovať.

„Kým celý svet čaká od Putinovu jednoduchú odpoveď na ponuku priamych rokovaní, on (Putin) pokračuje v úderoch proti Ukrajine. Nie je v tom žiadny vojenský zmysel. Nič mu to nedáva a nedá. Rusko len naťahuje vojnu a vraždenie,“ povedal Zelenskyj. Celému svetu podľa ukrajinského prezidenta musí byť jasné, že iba ruská neochota je jedinou prekážkou k nastoleniu mieru po viac ako troch rokoch vojny.

Z Ruska zatiaľ podľa Zelenského zaznievajú „nepresvedčivé signály“ ohľadom štvrtkových rokovaní. „Ale tiež počúvame, že prezident Trump zvažuje možnosť pricestovať do Turecka. To by sa mohlo stať najsilnejším argumentom. Tento týždeň naozaj môže zmeniť mnohé, ale ide o to, že môže. Teraz sa o tom rozhoduje,“ vyhlásil a ubezpečil, že Ukrajina je pripravená na rokovanie v akomkoľvek formáte. „My sa stretnutia nebojíme,“ dodal ukrajinský prezident.

20:35 Fínska vláda plánuje zvýšiť hornú vekovú hranicu pre armádnych záložníkov na 65 rokov. Počet rezervistov sa má do roku 2031 zvýšiť o 125-tisíc. Informovala o tom dnes agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie vlády. Vláda svoj zámer oznámila v čase napätých vzťahov so susedným Ruskom a dva roky po vstupe Fínska do NATO.

Fíni, ktorí sú povinní vykonávať vojenskú službu, zostávajú súčasťou záloh do 50 rokov, ak boli radovými vojakmi. Poddôstojníci a dôstojníci zostávajú v zálohe do 60 rokov.

„Obranná schopnosť Fínska je založená na všeobecnej brannej povinnosti, vycvičených zálohach a silnej vôli brániť krajinu,“ zdôraznil vo svojom dnešnom vyhlásení fínsky minister obrany Antti Häkkänen.

Vo Fínsku, ktoré má zhruba 5,6 milióna obyvateľov, je v súčasnosti asi 900-tisíc záložníkov. Všetci muži sú pritom povinní vykonávať vojenskú službu od 18 rokov.

19:08 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyzval v stredu ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa zúčastnil na plánovaných rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

„Ukrajina preukázala všetku ochotu zrealizovať prímerie a mierové rokovania bez predchádzajúcich podmienok,“ povedal Wadephul na pôde nemeckého parlamentu.

"Teraz očakávame od pána Putina, aby prišiel k rokovaciemu stolu,“ dodal. Podľa neho každý, kto chce mier v Európe, musí rokovať teraz a „na ťahu je pán Putin“.

19:02 Takmer polovica Rusov v tomto roku podľa prieskumu pocítila zhoršenie svojej finančnej situácie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje portál The Moscow Times.

V prieskume finančnej spoločnosti Anderida Financial Group 47 % respondentov uviedlo, že ich finančná situácia sa za ostatný rok zhoršila. Ďalších 40 % oslovených Rusov uviedlo, že ich zárobky sa nezmenili. Len 13 % odpovedalo, že ich príjmy stúpli.

Až 75 % respondentov priznalo, že im často chýbajú finančné prostriedky na uspokojenie ich potrieb. Prieskum uskutočnili na vzorke zhruba 2-tisíc obyvateľov Ruska.

Čítajte aj Motor ruskej ekonomiky v plameňoch: Ukrajina triafa najbolestivejšie miesta, získala vzácny tromf?

18:05 Spojené štáty blokujú prizvanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na júnový summit NATO v holandskom Haagu. Tvrdia to podľa holandských médií zdroje z Aliancie. Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa je podľa nich proti účasti Zelenského, ktorý sa na prechádzajúcich summitoch NATO zúčastnil ako čestný hosť, píše TASR.

Na minuloročnom summite NATO vo Washingtone sa zišla Rada NATO – Ukrajina, prostredníctvom ktorej sa Zelenskyj pripojil k lídrom členských štátov Aliancie ako rovnocenný člen, napísal denník NL Times.

Tento formát stretnutia, ktorý je v súčasnosti pravidelnou súčasťou podujatí NATO, si však USA na summite v Haagu neprajú, uviedli nemenované zdroje. Spojené štáty majú v tejto veci vraj podporu aj ďalších členských štátov vrátane Maďarska.

18:02 „Ruská delegácia bude 15. mája čakať na ukrajinskú delegáciu v Istanbule,“ povedal dnes hovorca Kremľa Peskov. Ohľadom zloženia delegácie sa podľa neho čaká na príslušný pokyn prezidenta Putina. Minister zahraničia Sergej Lavrov medzi ruskými zástupcami ale pravdepodobne nebude, napísal denník Kommersant bez toho, aby uviedol, odkiaľ túto informáciu má. Peskov podľa denníka tiež povedal, že ruská hlava štátu má na 15. mája naplánovanú pracovnú schôdzku, avšak nespresnil, kde sa bude konať.

Čítajte aj Zelenskyj: Putin sa bojí priamych rokovaní so mnou. Západ by mal udrieť tými najtvrdšími sankciami, ak nepríde

17:58 Podiel Ukrajincov, ktorí vyjadrujú dôveru prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, začiatkom mája stúpol na 74 percent z úrovne 69 percent na začiatku marca. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS).

Vo všetkých regiónoch Ukrajiny väčšina obyvateľstva vyjadruje dôveru prezidentovi a regionálne rozdiely sú relatívne malé, uviedli sociológovia.

V prieskume, ktorý KIIS uskutočnil od 2. do 12. mája, oslovili 1 010 respondentov vo veku 18 a viac rokov metódou telefonického rozhovoru.

17:02 Najmenej dvoch mŕtvych a deviatich zranených si dnes vyžiadal ruský útok na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny, kde ruská raketa zasiahla priemyselný objekt. Dvaja zo zranených sú vo vážnom stave, uviedli miestne úrady na sociálnej sieti. Už dnes ráno útok ruského dronu na nákladné auto v Sumskej oblasti pripravil o život jedného človeka a ďalších dvoch zranil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar.

Sumská oblasť, ktorá susedí s ruskou Kurskou oblasťou, čelí prakticky každý deň ostreľovaniu nepriateľom, uviedla agentúra Unian. Pripomenula, že 6. mája si výbuch ruskej rakety na predmestí oblastného centra Sumy vyžiadal tri životy: 20-ročné dievča zahynulo na mieste, dospelý muž a chlapec podľahli zraneniam v nemocnici. Ďalších šesť ľudí, prevažne deti, utrpelo zranenia. A 35 obetí mal ruský útok na Sumy z 13. apríla, keď centrum mesta zasiahli krátko po sebe dve ruské rakety.

16:30 Kvôli vysokému počtu vojnových obetí sa plnia ukrajinské cintoríny a na niektorých už nie sú voľné miesta pre nové hroby. Vzrástli tiež náklady na pohreby.

Čítajte viac Krutá daň za obranu vlasti. Putinova vojna zahltila cintoríny, na Ukrajine nie je dosť voľných miest

16:10 Francúzsko prispeje čiastkou desať miliónov eur na opravu betónového sarkofágu chrániaceho zvyšky štvrtého reaktorového bloku bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle, do ktorého pred časom narazil údajne ruský dron. Sumu, ktorú prisľúbilo Francúzsko, oznámili na výročnej konferencii Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v Londýne, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Ukrajina obviňuje Rusko, že pri útoku v noci na 14. februára použilo dron s vysoko výbušnou hlavicou, ktorý zasiahol kryt 4. energetického bloku odstavenej elektrárne Černobyľ. Radiácia v jej okolí sa po poškodení sarkofágu nezvýšila. Britský denník The Guardian tvrdí, že opravy by mohli vyjsť na desiatky miliónov eur, podľa EBOR je však ešte skoro na presné vyčíslenie nákladov.

Francúzsko po februárovom incidente ponúklo finančné prostriedky „na podporu obnovy kľúčových funkcií“ betónového sarkofágu. Vo vyhlásení EBOR sa uvádza, že prisľúbené peniaze „podporia opatrenia na opravu vonkajšieho opláštenia s cieľom zastaviť vnikanie vody.

Zásah dronom podľa európskej banky znemožnil fungovanie systémov, ktoré mali zabezpečiť 100-ročnú životnosť krytu, a výrazne zvýšil riziko ďalšieho zhoršovania stavu, ak by nebol urýchlene núdzovo opravený.

16:04 Slováci jednoznačne podporujú naše členstvo v Európskej únii aj NATO. Chcú tiež budovať odolnosť krajiny a navýšiť výdavky na obranu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý vydáva GLOBSEC každoročne v reporte GLOBSEC Trends. Podpora členstva v EÚ a NATO je na úrovni 75 percent a 72 percent. Na druhej strane je Slovensko jedinou krajinou v regióne, kde by väčšina nebránila Slovensko, ak by bolo napadnuté cudzím štátom.

Čítajte viac Slováci jednoznačne podporujú NATO i EÚ, väčšina aj investície do obrany. Ochotu brániť vlasť prejavilo len 49 % opýtaných

15:48 Slovensko môže už onedlho zostať bez dodávok ruskej ropy, ktorá sa k nám dostáva cez Ukrajinu ropovodom Družba. A nemusí sa jednať ani o žiadne sankcie voči Rusku, ktoré schvaľuje pre jeho vojnu na Ukrajine Európska únia. Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko v ostatných dňoch totiž znova volá po schválení jeho zákona o zákaze tranzitu ropy a plynu cez územie Ukrajiny počas stanného práva. Podľa Porošenka, pokračujúci tranzit ropy dáva Rusku dodatočné zdroje na vojnu.

Čítajte viac Bývalý ukrajinský prezident Porošenko to nevzdal, stále volá po zastavení tranzitu ruskej ropy

14:26 Vo vojne na Ukrajine je v hre mierové usporiadanie Európy, uviedol dnes vo vládnom vyhlásení nový nemecký kancelár Friedrich Merz. Nemecko podľa neho rozhodne vystúpi proti všetkým ruským pokusom o jej destabilizáciu. Krajina pod jeho vedením bude podľa Merza spoľahlivým a predvídateľným partnerom a úzko spolupracovať bude s Francúzskom, Poľskom, ale aj s malými a strednými štátmi v Európskej únii. Dôležitá je podľa kancelára tiež transatlantická jednota.

Úvod vládneho vyhlásenia Merz venoval vojne na Ukrajine. „Nie sme účastníkom vojny a ani ním nebudeme… Ale nie sme ani nezúčastnenou treťou stranou alebo neutrálnym sprostredkovateľom,“ zdôraznil kancelár. Vo vojne, ktorú pred viac ako tromi rokmi rozpútalo Rusko na príkaz prezidenta Vladimira Putina, sa podľa Merza rozhoduje o mierovom usporiadaní Európy. V prejave ocenil ako „príkladnú a historickú“ reakciu svojho predchodcu vo funkcii Olafa Scholze, ktorý bol kancelárom v čase ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Rusko podľa Merza porušilo všetky pravidlá, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Ruský štát a jeho pomocníci podľa neho vraždia v mnohých európskych mestách, podnikajú kybernetické útoky, ničia káble na dne morí. Proti všetkým pokusom o destabilizáciu Európy Nemecko ale rozhodne vystúpi, sľúbil Merz. Predpokladom zachovania mieru v Európe je podľa neho aj silná nemecká armáda. Vo vyhlásení sľúbil, že jeho vláda vynaloží všetky potrebné finančné prostriedky, aby z nemeckého bundeswehru vytvorila najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.

Spojencom Merz sľúbil, že Nemecko bude pod jeho vedením spoľahlivým a predvídateľným partnerom a úzko spolupracovať bude s Francúzskom, Poľskom, ale aj s malými a strednými štátmi v Európskej únii. Dôležitá je podľa kancelára tiež transatlantická jednota.

14:25 V Nemecku a vo Švajčiarsku zadržali troch Ukrajincov podozrivých z plánovania sabotáže v mene Ruska, ktorej cieľom bola nákladná železničná doprava. V stredu to oznámili nemeckí prokurátori, TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Podozriví údajne povedali niekoľkým osobám, ktoré zrejme poverilo Rusko, že sú pripravení vykonať sabotáže, uviedli spolkoví prokurátori. Zadržané osoby podľa prokuratúry plánovali „poslať z Nemecka balíky obsahujúce výbušné alebo zápalné zariadenia adresátom na Ukrajine, ktoré by sa počas prepravy vznietili“.

Jeden z podozrivých poslal už koncom marca z Kolína nad Rýnom dva testovacie balíky, ktoré podľa prokuratúry obsahovali okrem iného aj sledovacie GPS zariadenia. Prvého muža v Nemecku zadržali 9. mája a deň na to aj druhého, nachádzajú sa vo vyšetrovacej väzbe. Tretieho podozrivého zadržali úrady vo Švajčiarsku v utorok a po vydaní do Nemecka bude predvedený pred vyšetrujúceho sudcu, píše sa vo vyhlásení.

Čítajte aj Tusk obvinil Rusko, že je za vlaňajším veľkým požiarom nákupného centra vo Varšave

14:12 Dvaja ukrajinskí civilisti utrpeli v stredu ráno zranenia pri ruskom vzdušnom útoku, ktorý zasiahol civilnú infraštruktúru na západe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Dnešné ráno v Rivenskej oblasti zavládol poplach. Sily protivzdušnej obrany zostrelili nad oblasťou štyri nepriateľské vzdušné objekty. Dvaja ľudia boli zranení," uviedol na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Rivenskej oblasti Oleksandr Kovaľ.

Vznikli menšie škody na civilnej infraštruktúre, dodal Kovaľ. Na mieste pracujú záchranári.

Ruský teror na Kvetnú nedeľu

UPOZORNENIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria 17 fotiek

+14

13:50 Pápež Lev XIV. v stredu ponúkol, že bude sprostredkovateľom medzi lídrami krajín vo vojne a povedal, že on sám „vynaloží maximálne úsilie, aby mier zavládol“. „Od Svätej zeme po Ukrajinu, od Libanonu po Sýriu, od Blízkeho východu po Tigraj a Kaukaz, koľko násilia vidíme!“, uviedol pápež.

„Svätá stolica je vždy pripravená pomôcť spojiť nepriateľov tvárou v tvár, aby sa mohli rozprávať, aby ľudia na celom svete mohli opäť nájsť nádej a znovu nadobudnúť dôstojnosť, ktorú si zaslúžia, dôstojnosť mieru," vyhlásila hlava katolíckej cirkvi.

„Ľudia nášho sveta túžia po mieri a ich lídrov z celého srdca vyzývam: Stretnime sa, rozprávajme sa, rokujme!“.

Čítajte aj Nosím vo svojom srdci bolesť ukrajinského ľudu, povedal Lev XIV. Zelenskyj hovoril s pápežom, pozval ho do svojej krajiny

13:35 Americký prezident Donald Trump dnes povedal, že nevie, či Putin do Istanbulu dorazí. "(Putin) by bol rád, aby som tam bol, a je to možnosť… Neviem, či tam bude, keď tam nebudem ja. To zistíme, "povedal Trump novinárom na palube Air Force One za letu zo Saudskej Arábie do Kataru. Trump je od utorka na návšteve troch krajín Perzského zálivu v rámci svojej prvej dlhšej zahraničnej cesty od januárového návratu do Bieleho domu.

12:52 Moskva v stredu kritizovala možnosť nasadenia francúzskych bojových lietadiel vyzbrojených jadrovými zbraňami v ostatných štátoch Európskej únie. Takýto krok by podľa Kremľa neprispel k európskej bezpečnosti. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„Rozširovanie jadrových zbraní na európskom kontinente je niečo, čo európskemu kontinentu nepridá na bezpečnosti, predvídateľnosti a stabilite,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

11:57 Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov dnes uviedol, že Rusko určite vyšle delegáciu na štvrtkové rokovanie s Ukrajinou v Istanbule. Jej zloženie však podľa neho vraj doteraz nebolo stanovené. Informovala o tom dnes ruská štátna agentúra TASS.

„Ruská delegácia bude čakať na ukrajinskú delegáciu v Istanbule 15. mája,“ povedal hovorca. Ohľadom zloženia delegácie sa podľa neho čaká na príslušný pokyn prezidenta Vladimira Putina.

11:30 Minister zahraničia Ján Lipavský (nestr.) považuje za kľúčové, aby spojenci znovu označili Rusko za najvážnejšiu priamu hrozbu pre euroatlantický priestor. Povedal to pred dnešným odletom do Turecka na neformálne rokovania šéfov diplomacií krajín Severoatlantickej aliancie (NATO). Spojenci podľa Lipavského nečelia len samotnému Rusku a jeho prezidentovi Vladimirovi Putinovi, stoja proti novej osi zla, ktorú ďalej tvoria Severná Kórea a Irán.

„Za kľúčové považujem, aby spojenci znovu označili Rusko ako najvážnejšiu priamu hrozbu pre euroatlantický priestor. Platí, že takáto hrozba nezmizne ani po prípadnom pokoji zbraní na Ukrajine,“ poznamenal Lipavský. Realistické chápanie ruskej hrozby by podľa neho malo byť základom všetkých zmien v NATO vrátane modernizácie a posilňovania obranyschopnosti.

Čítajte aj Moskva presúva arzenál k hraniciam NATO, zbrojí ako nikdy predtým. Európa však čelí väčšiemu nebezpečenstvu

Informovať ostatných ministrov chce okrem iného o záväzku českej vlády navýšiť výdavky na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu do roku 2030. „Budeme sa s kolegami baviť o tom, či je možné mieriť ešte vyššie, aby sme pokryli potreby armád členských štátov. Nie je to len o zbraniach a výcviku, ale aj o ochrane infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti, schopnosti čeliť novým hrozbám,“ poznamenal.

Aj rôzne sabotáže v ďalších európskych krajinách podľa Lipavského ukazujú, že Rusko nevedie len klasickú konvenčnú vojnu na Ukrajinu, ale vedie vojnu proti Európe a všetkým štátom, ktoré napadnutú krajinu podporujú. „Zároveň platí, že nečelíme len Rusku samotnému, Putinovi, ale je to nová os zla, proti ktorej stojíme, proti Rusku, Severnej Kórei a Iránu,“ poznamenal. Rusko podľa Lipavského dostalo od KĽDR vyše deväť miliónov kusov munície. „Musíme (Ukrajine) vedieť dodať viac, pretože Ukrajina je v tejto chvíli v prvej línii,“ dodal.

11:21 Poľská Agentúra pre vyzbrojovanie podpísala v stredu zmluvu na dodávku systému troch prieskumných satelitov pre armádu v hodnote 860 miliónov zlotých (203 miliónov eur). Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Minister obrany Wladysław Kosiniak-Kamysz uviedol, že vďaka tomuto systému získava krajina nezávislosť v oblasti satelitného snímkovania. „Toto je pre Poľsko dôležitý deň,“ povedal.

Zmluva bola uzavretá s konzorciom zloženým z poľsko-fínskej spoločnosti ICEYE a Vojenských spojovacích závodov. Satelity budú poskytovať armáde vysokokvalitné snímky zemského povrchu a zabezpečia schopnosť vykonávať prieskum nezávisle od počasia, oblačnosti či času.

11:17 Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu balistickú strelu a 145 dronov rôznych typov. 80 z nich bolo zostrelených, uviedlo ráno ukrajinské letectvo. Jedného mŕtveho a niekoľkých zranených hlásia ukrajinské úrady. Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo o zostrelení 12 ukrajinských dronov počas noci, konkrétne deviatich nad Čiernym morom a troch nad ruskou Belgorodskou oblasťou.

„K 09:00 (8:00 SELČ) bolo 80 potvrdených zostrelov útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhid (a ďalších typov dronov) na východe, severe, západe a v strede krajiny,“ uviedlo ukrajinské letectvo. Na 42 strojov, ktoré označilo ako imitácie úderných dronov, podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody.

Tie sú však po nočnom ruskom útoku podľa ukrajinských vzdušných síl v Sumskej, Charkovskej, Odeskej, Doneckej a Kirovohradskej oblasti. Podrobnosti letectvo neuviedlo.

V prihraničnej Sumskej oblasti zomrel jeden človek a ďalší dvaja boli zranení v dôsledku ruského útoku, ktorého cieľom bol nákladný automobil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar. O troch zranených po ruských nočných útokoch dronmi informuje charkovská oblastná prokuratúra. Šéf Rivnenskej oblasti na západe krajiny Oleksandr Koval uviedol, že pri ruskom útoku dvaja ľudia utrpeli zranenia.

Ruské ministerstvo obrany bez podrobností informovalo o zostrelení troch dronov nad ruskou Belgorodskou oblasťou a deviatich nad Čiernym morom. Moskva zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinských vzdušných útokov a hlási iba zostrelené drony.

11:05 Severokórejský vodca Kim Čong-un dohliadal na priebeh kombinovaných taktických cvičení síl pre špeciálne operácie. Zdôraznil, že „najdôležitejšou“ úlohou severokórejských ozbrojených síl je plne sa pripraviť na vojnu, uviedli v stredu štátne médiá. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy agentúry Jonhap.

Podľa severokórejskej tlačovej agentúra KCNA sa cvičenia uskutočnili už v utorok. „Naše revolučné ozbrojené sily majú v súčasnosti na starosti nie len niekoľko frontov, ale aj ten najdôležitejší z nich – antiimperialistický triedny front. Najdôležitejšou úlohou je teraz kompletná príprava na vojnu,“ citovala KCNA Kima. Podľa jeho slov manévre pomôžu „premeniť celú armádu na elitné jednotky“.

Kim zdôraznil podľa agentúry Jonhap koncept antiimperialistického triedneho frontu, zrejme aby ospravedlnil nasadenie vojsk KĽDR v Rusku vo vojne Moskvy proti Ukrajine. Štátne médiá zdieľali zábery severokórejských vojakov v maskovacích uniformách, ako obsluhujú bezpilotné drony. Juhokórejská špionážna agentúra už zaznamenala náznaky, že severokórejské jednotky nasadené v Rusku sa učia o taktike boja s dronmi.

Severná Kórea v apríli po prvý raz priznala, že poslala jednotky do Ruska. Vodca KĽDR počas návštevy ruskej ambasády v metropole Pchjongjang minulý týždeň označil zapojenie krajiny do vojny na Ukrajine za „opodstatnené“. Považuje to za uplatnenie práv vyplývajúcich z obrannej dohody uzavretej s Moskvou.

11:03 Ukrajina by sa mala z geopolitických dôvodov pripojiť k Európskej únii a je poburujúce, že Maďarsko tomu bráni. Podľa servera economx.hu to vyhlásil írsky premiér Micheál Martin, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Čítajte viac Írsky premiér Martin kritizoval Orbána za nezmyselné vetovanie

9:55 Diplomati zastupujúci 27 členských štátov EÚ sa v stredu v Bruseli dohodli na 17. balíku sankcií proti Rusku. Týkajú sa hlavne tzv. ruskej tieňovej flotily tankerov, ktorú Moskva údajne využíva na obchádzanie sankcií na vývoz ropy. Šéfovia diplomacie štátov EÚ ich majú oficiálne schváliť v utorok 20. mája. S odvolaním sa na poľské predsedníctvo Rady EÚ o tom informuje agentúra AFP.

Najnovší balík cieli na približne 200 ropných tankerov, ktoré Rusko údajne využíva na obchádzanie západných sankcií. Dotkne sa aj zahraničných spoločností pre dodávanie tovarov ruskej armáde. Na sankčný zoznam údajne pribudnú aj desiatky ďalších ruských predstaviteľov, ktorým bude zakázaný pobyt v štátoch EÚ a zmrazia sa tam aj ich aktíva.

Balík zavádza sankcie aj voči osobám z Ruska zodpovedným za kybernetické útoky, porušovanie ľudských práv a sabotáže v Európe. Podľa zdrojov agentúry AFP je 17. balík sankcií v porovnaní s predchádzajúcimi pomerne obmedzený, pretože EÚ sa ťažšie dokáže dohodnúť na nových cieľoch. Bol pripravovaný ešte pred posledným ultimátom európskych lídrov v súvislosti s mierovým úsilím na Ukrajine pod vedením USA.

Európski lídri Moskve cez víkend pohrozili „masívnymi sankciami“, ak nepristúpi na 30-dňové prímerie podporované Ukrajinou, Európou a Spojenými štátmi. Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok Moskvu varoval, že bude čeliť ďalším sankciám, ak tento týždeň nedôjde k „skutočnému pokroku“ pri dosiahnutí mieru na Ukrajine.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol, aby sa priame a bezpodmienečné rokovania Moskvy s Kyjevom konali 15. mája v Istanbule. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že sa na nich zúčastní osobne. Účasť na rokovaniach zvažoval aj americký prezident Donald Trump, no nakoniec vyhlásil, že sa ich zúčastní šéf americkej diplomacie Marco Rubio.

9:45 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 969 370 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas utorka prišli Rusi o 1 240 vojakov, dva tanky, 14 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 82 dronov, 47 delostreleckých systémov a 126 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 804 tankov, 22 501 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 48 382 vozidiel a autocisterien, 27 827 delostreleckých systémov, 1 382 odpaľovacích raketových systémov, 1 165 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 35 860 dronov, 3 197 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 884 kusov špeciálnej techniky.

9:40 Prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Francúzsko nechce vyvolať „tretiu svetovú vojnu“ v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

„Musíme pomôcť Ukrajine brániť sa, ale nechceme vyvolať tretiu svetovú vojnu,“ povedal Macron v trojhodinovom televíznom rozhovore. „Vojna sa musí skončiť a Ukrajina musí byť na rokovania v čo najlepšej pozícii,“ dodal.

Macron zároveň uviedol, že Francúzsko je pripravené začať diskusiu s ďalšími európskymi krajinami o rozmiestnení francúzskych lietadiel s jadrovými zbraňami na ich území, podobne ako to robia Spojené štáty. „Američania majú bomby na lietadlách v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Turecku… Sme pripravení otvoriť túto diskusiu. Rámec určím veľmi konkrétne v najbližších týždňoch a mesiacoch,“ uviedol.

8:44 Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva uviedol, že sa pokúsi osobne presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa zúčastnil na priamych rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Turecku, píše AFP.

Lula je na návšteve Číny a ruského prezidenta chce osobne navštíviť v Moskve na ceste späť do Brazílie.

„Pokúsim sa hovoriť s Putinom,“ povedal Lula na tlačovej konferencii v Pekingu pred odchodom. „Nič ma nestojí povedať: ‚Hej, kolega Putin, choďte do Istanbulu a vyjednávajte, sakra‘,“ vyhlásil.

Čítajte viac Putin asi pošle za Zelenským Lavrova. USA nachystali proti Rusku balík sankcií, ktoré by zaboleli aj Slovensko

Ruský prezident v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou 15. mája v Istanbule bez akýchkoľvek podmienok. Podľa neho chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré obe krajiny viedli v roku 2022. Zelenskyj reagoval, že je pripravený stretnúť sa s ním osobne tento týždeň v Turecku. Doposiaľ však nie je zrejmé, či Putin odpovie na Zelenského návrh.

Výzva brazílskeho prezidenta prichádza po tom, čo ukrajinský minister zahraničných vecí v utorok vyzval Brazíliu, aby využila svoj vplyv na Rusko a dopomohla k realizácii stretnutia Putina so Zelenským.

Brazília a Peking tiež v utorok vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali na priame rokovania ako „jediný spôsob ukončenia konfliktu“.

8:16 Pri sérii ukrajinských dronových útokov na ruskú Belgorodskú oblasť v utorok v noci utrpelo zranenia najmenej 16 ľudí, uviedol oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov v stredu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Podľa gubernátora oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, bolo osem osôb prevezených do nemocnice a medzi zranenými je aj lekár a záchranár. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho jednotky zničili 12 bezpilotných lietadiel, ktorými Ukrajina zaútočila v noci. Tri z nich zneškodnili nad Belgorodskou oblasťou. Ministerstvo zdôrazňuje, že udáva len počet zachytených dronov, nie koľko ich Ukrajina vypustila celkovo.

Reuters nedokázal nezávisle overiť správy z Ruska a Ukrajina sa k útokom bezprostredne nevyjadrila.

7:55 V ukrajinskej armáde funguje systém odmeňovania za likvidáciu ruskej vojenskej techniky. Najvyššiu prémiu dávajú za potopenie lode, najnižšiu odmenu vyplácajú za zničenie menšieho vozidla. Finančné bonusy spolu so základným platom a s príplatkami môžu vojakom priniesť slušnú sumu na ukrajinské pomery.

Čítajte viac Ako odmeňujú Ukrajincov za likvidáciu ruských zbraní? Najvyššia prémia je za potopenie lode

7:37 Z vojenského výcvikového priestoru pri Rostove na Done na juhozápade Ruska utieklo od jednotky desať regrútov, ktorí podpísali s ministerstvom obrany kontrakt o účasti vo vojne na Ukrajine. Pred naverbovaním si vo väzniciach odpykávali tresty za vážne zločiny, vrátane vrážd, znásilnenia, lúpeže, prepadnutia či obchodovania s drogami. Časť dezertérov sa už podarilo dopadnúť, uviedol rostovský server 161.ru. Trestanci podľa nepotvrdených informácií ušli krátko pred vyslaním do boja.

„Ráno sa nedostavili k vydaniu uniforiem. Zbrane pri sebe nemali. Všetci desiati sú trestanci, "povedal portálu nemenovaný zdroj z bezpečnostných zložiek. Štyroch utečencov sa podarilo dopadnúť krátko po úteku. "Vieme, kde sa skrývajú ďalšie dva, chystá sa ich zatknutie,“ dodal zdroj. Po zostávajúcich dezertéroch pátra vojenská polícia.

Portál požiadal o vyjadrenie ministerstvo obrany a vojenských vyšetrovateľov, ale odpoveď nedostal.

Nejde o ojedinelý prípad. Minulý mesiac sa na veliteľstve v Krasnodare vzbúrila stovka vojakov, zadržaných po nedovolenom opustení jednotky. Siedmim sa podarilo utiecť, no zakrátko ich dopadli. V minulom roku bolo podľa investigatívnych portálov zaznamenaných celkovo 50 554 prípadov svojvoľného vzdialenia sa od jednotky či iných prípadov vyhýbania sa službe v ruskej armáde, poznamenal server The Moscow Times. Najviac prípadov trestného stíhania za dezerciu, skoro 12 000, vlani pripadlo na Južný vojenský okruh, ktorý zahŕňa aj niekdajšie jednotky proruských separatistov z Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

7:15 EÚ sa chystá v priebehu niekoľkých týždňov zaviesť oveľa vyššie clá na dovoz z Ukrajiny, čo zasiahne kyjevskú ekonomiku v kľúčovom období jej boja proti ruskej agresii, informoval denník Financial Times s odvolaním sa na diplomatov, píše Reuters.

Čítajte viac Financial Times: EÚ sa chystá výrazne zvýšiť clá na dovoz z Ukrajiny

6:15 Spojené štáty chcú na schôdzke ministrov zahraničných vecí krajín NATO tento týždeň rokovať so spojencami o tom, ako dosiahnuť výdavky na obranu vo výške päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). V utorok to novinárom podľa agentúry AP povedal americký veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii Matthew Whitaker. O tom, že výdavky na obranu je nutné zvýšiť na päť percent HDP, hovorí americký prezident Donald Trump.

„Päť percent nie je len číslo, je to nevyhnutnosť pre našu bezpečnosť. Aliancia čelí významným hrozbám,“ uviedol Whitaker. Podľa neho o tom Spojené štáty budú chcieť rokovať so spojencami v NATO na zasadnutí ministrov zahraničia v Turecku, ktoré sa koná v stredu a vo štvrtok.

Očakáva sa, že na júnovom summite NATO členské štáty stanovia nový a vyšší cieľ výdavkov na obranu, ktorý v súčasnosti predstavuje dve percentá HDP. Vlani cieľ podľa agentúry AP plnilo 22 z 32 krajín. Skokové navýšenie na päť percent však mnohí analytici považujú za nereálne.

Istý kompromisný prístup navrhol minulý týždeň holandský premiér Dick Schoof. Podľa neho je Holandsko ochotné zvýšiť do roku 2032 výdavky na obranu na 3,5 percenta HDP. Ďalších 1,5 percenta HDP by míňalo na výdavky súvisiace s obranou, napríklad kybernetickú bezpečnosť alebo infraštruktúru, ktorá môže mať aj vojenské využitie.

Dve percentá HDP sú spodný limit obranných výdavkov, ktorý je v Česku stanovený zákonom; krajina túto úroveň dosiahla vlani. Podľa skoršieho vyjadrenia premiéra Petra Fialu mal na budúci rok obranný rozpočet predstavovať 2,2 percenta HDP a v ďalších rokoch sa zvyšovať o 0,2 percenta HDP ročne. V roku 2030 by malo Česko na obranu vydávať tri percentá HDP. Zvýšenie peňazí na obranu je podľa premiéra nevyhnutné vzhľadom na bezpečnostnú situáciu vo svete.

6:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že v nedeľu 18. mája sa pravdepodobne stretne s pápežom Levom XIV. Táto schôdzka závisí od vývoja rokovaní Ukrajiny s Ruskom, ktoré by sa mali uskutočniť tento týždeň v Istanbule, doplnila agentúra AFP.

AFP doplnila, že Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre päť zahraničných médií, s ktorých novinármi sa stretol dva dni pred avizovanými rusko-ukrajinskými rokovaniami v Istanbule.

Pápež Lev bude v nedeľu na Námestí svätého Petra vo Vatikáne slúžiť svoju inauguračnú omšu, na ktorej sa očakáva aj účasť niekoľkých zahraničných lídrov.

Rokovania delegácií Ruska a Ukrajiny by sa v Istanbule mali konať od štvrtka. Zelenskyj už avizoval, že do Turecka odcestuje a že sa v Ankare stretne s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rusko zatiaľ neoznámilo, či sa na rokovaní v Istanbule zúčastní aj prezident Vladimir Putin.

„Dostali sme sa do bodu, keď nevieme, čo sa stane zajtra,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre zahraničné médiá.

Zelenskyj mal v pondelok svoj prvý telefonát s pápežom Levom, ktorého pri tejto príležitosti pozval na návštevu Ukrajiny. Lev vo svojom prvom nedeľnom príhovore k pútnikom vo Vatikáne vyzval na „skutočný, spravodlivý a trvalý mier“ na Ukrajine.