O sprístupnenie všetkých textových správ požiadala EK novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). Von der Leyenová a Bourla napísali v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022. EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Stevisová a NYT sa obrátili na SDEÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. SDEÚ v rozsudku ich žalobe vyhovel, ale EK sa ešte môže proti rozsudku odvolať.
Čítajte viac Pfizergate začal vyšetrovať hlavný európsky žalobca. Otrasie aféra postavením von der Leyenovej?
EK podľa vyhlásenia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov. Okrem toho Komisia dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený.“
Stevisová a NYT predložili relevantné a konzistentné dôkazy, ktoré poukazujú na existenciu textových správ, skonštatoval súd. Preto tiež žiada EK o dôveryhodnejšie vysvetlenia, aby verejnosť aj sudcovia pochopili, prečo tieto dokumenty nemožno poskytnúť.
Komisia vzala na vedomie stredajšie rozhodnutie súdu, podrobne ho preskúma a rozhodne o ďalších krokoch. „Transparentnosť bola pre Komisiu a predsedníčku von der Leyenovú vždy mimoriadne dôležitá. Naďalej budeme prísne dodržiavať pevný právny rámec, ktorý je zavedený na presadzovanie našich povinností. Naďalej sme plne odhodlaní zachovávať otvorenosť, zodpovednosť a jasnú komunikáciu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane inštitúcií EÚ, občianskej spoločnosti a zástupcov záujmových skupín,“ zdôraznila EK vo vyhlásení.
Rozhodnutie súdu môže mať zásadný vplyv na vnímanie transparentnosti EK. Podľa portálu Politico môže mať významné dôsledky nielen na spôsob, akým najvyšší predstavitelia EÚ vedú rokovania za zatvorenými dverami, ale môže vrhnúť tieň aj na druhé päťročné funkčné obdobie von der Leyenovej. Oficiálne sa začalo 1. decembra 2024. Šéfka EK sa snaží udržať relevanciu svojej inštitúcie v období, keď v Európe silnie nacionalistická rétorika. Často je tiež kritizovaná za centralizáciu moci a za ústup od ekologických záväzkov.
Prípad Pfizergate je pre šéfku EK právne zložitý, keďže osobne schválila najväčší vakcinačný kontrakt EÚ v hodnote niekoľkých miliárd eur. Zároveň stojí na čele Európskej komisie, ktorá má dohliadať na dodržiavanie práva EÚ, vrátane princípov transparentnosti a zodpovednosti. Rozsudok preto podľa Politica poskytne politickú muníciu pre široké spektrum jej kritikov.
NYT v apríli 2021 odhalil osobné konzultácie o zabezpečení vakcín medzi von der Leyenovom a Bourlem, okrem iného aj prostredníctvom textových správ. EK pri zamietnutí prístupu k nim argumentovala, že je povinná poskytovať iba archivované dokumenty. SMS správy či podobné formy komunikácie podľa nej do tejto kategórie nespadajú a preto nemala povinnosť ich poskytovať.
Podľa dohody z mája 2021 sa EK zaviazala nakúpiť až 1,8 miliardy dávok vakcíny proti COVID-19; 900 miliónov dávok bolo objednaných okamžite s možnosťou ďalších 900 miliónov na roky 2022 a 2023.
Okolnosti nákupu vakcín skúma aj Úrad Európskej prokuratúry (EPPO). Hlavná európska prokurátorka Laura Kövesiová v marci uviedla, že EPPO už vypočul niektorých úradníkov EK. Prebiehajúce vyšetrovanie EPPO odmietol komentovať.
V samostatnom prípade súd EÚ minulý rok rozhodol, že EK neposkytla verejnosti dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti COVID-19.
Aféra okolo výmeny textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlou v období pred uzavretím kontraktu o vakcínach proti covidu-19 získala v médiách názov Pffizergate. Vakcíny mali mať hodnotu viac ako 20 miliárd eur.