Slovenský podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Hojsík (RE/PS) to označil za víťazstvo pre transparentnosť. Milan Uhrík (ESN/Republika) vyzval šéfku EK na okamžité odstúpenie. Europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) od nej žiada, aby predstúpila pred europarlament a predložila hĺbkovú správu k prípadu. Podľa Miriam Lexmann (EPP/KDH) táto kauza neprispieva k dôvere občanov v únijné inštitúcie, informuje TASR.
„Je to víťazstvo pre transparentnosť. Prístup k informáciám o rozhodovaní je dôležité pre demokraciu – ako na európskej, tak slovenskej úrovni. Aj keď ide o SMS správy,“ vyhlásil pre TASR Hojsík. Podľa vlastných slov požaduje vyvodenie zodpovednosti v zmysle zverejnenia predmetných SMS správ a novej praxe v transparentnosti na úrovni eurokomisie.
Verí, že toto rozhodnutie zlepší nielen transparentnosť EK, ale budú sa na základe neho riadiť aj vlády členských štátov EÚ. „Ako politická skupina sme požadovali transparentnosť pri nákupe vakcín od roku 2020 a zverejnenie predmetných SMS od roku 2021. Práve preto, aby verejnosť mala v celý proces, aj vo vakcíny samotné, väčšiu dôveru,“ doplnil.
„Potvrdili sa všetky obavy z obrovského pochybenia predsedníčky EK, ale aj postoja Komisie ako celku. Ak nebude vyvodená žiadna zodpovednosť, Komisia stratí akékoľvek právo súdiť ktorýkoľvek členský štát vo všetkých kontextoch,“ skonštatovala Beňová.
Čítajte aj Aféra Pfizergate: Európska komisia pochybila, keď nezverejnila správy medzi von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti
Podľa jej názoru by mala šéfka EK predstúpiť pred europarlament s hĺbkovou správou a všetkými relevantnými informáciami o jej osobných aktivitách vo vzťahu k Pfizeru. „Následne EP posúdi, či mohlo dôjsť ku korupcii a požiadať o hlasovanie o vyslovení dôvery,“ spresnila.
Uhrík označil prípad za „kolosálny škandál“ a von der Leyenovú vyzval na okamžité odstúpenie z funkcie. „Jej pôsobenie na najvyššej pozícii v EÚ diskredituje celú inštitúciu. A rovnako tak aj všetky tie európske reči o potrebe transparentnosti a dodržiavania právneho štátu. Nič z toho von der Leyenová nespĺňa,“ poznamenal pre TASR Uhrík.
Kvestorka EP Lexmann tvrdí, že transparentnosť v tomto prípade podporovala od začiatku, a to aj prostredníctvom rôznych hlasovaní vyzývajúcich na sprístupnenie SMS správ v EP. „Žiaľ, utajovanie skutočností, a to najmä v takýchto citlivých otázkach, neprispieva k dôvere občanov, na čo som od začiatku aj upozorňovala. Pretože práve dôvera občanov je kľúčová pre funkčnosť demokracie," povedala Lexmann.
Rozhodnutie súdu podľa Ondruša potvrdzuje, že celá jeho predvolebná komunikácia o tejto záležitosti nebola populistickým naháňaním politických bodov, ale na faktoch postavené obvinenia z netransparentného postupu predsedníčky EK.
„Hoci si uvedomujem veľké politické a procesné komplikácie, Ursula von der Leyenová by mala urýchlene odísť z čela EK. Viem, že to je radikálna požiadavka, ale spôsob, akým podkopáva dôveryhodnosť európskych inštitúcií, akým znehodnocuje pravidlá férového verejného obstarávania a akým preukazuje obrovský vplyv nadnárodných korporácií na politické rozhodnutia európskych orgánov si vyžaduje radikálnu nápravu v záujme posilnenia Európskej únie,“ vyhlásil.
Prípad, označovaný ako „Pfizergate“, sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii eurobloku. O sprístupnenie textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlom požiadala novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa obrátili na Súdny dvor EÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. Súd v stredajšom rozsudku ich žalobe vyhovel. Eurokomisia sa môže proti rozhodnutiu odvolať.