1 177. deň: Rusi začali letnú vojenskú ofenzívu. Rokovania Ukrajiny a Ruska vo štvrtok asi nebudú

Spojenci na Ukrajine

Fotogaléria 17 fotiek

+14

Čítajte viac 1 176. deň: Kremeľ potvrdil vyslanie delegácie do Istanbulu. Putin sa nezúčastní

22:26 Turecko bude v piatok rokovať v Istanbule s ukrajinskou a ruskou delegáciou, povedal vo štvrtok večer zdroj z tureckého ministerstva zahraničných vecí, ktorého po rokovaniach šéfa tureckej diplomacie Hakana Fidana s ruskými predstaviteľmi citovala agentúra AFP. Informuje o tom TASR.

„Stretnutie sa skončilo. Zajtra sa uskutočnia ďalšie rozhovory v rôznych formátoch,“ povedal zdroj. Naznačil, že na programe sú trojstranné rozhovory medzi Ruskom, Ukrajinou a Tureckom. Rokovať podľa neho budú aj USA, Ukrajina a Turecko. O prípadných rokovaniach s účasťou všetkých štyroch strán sa ešte nerozhodlo.

V Istanbule sa vo štvrtok popoludní mali začať priame rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré by boli prvým priamym stretnutím znepriatelených strán od marca 2022. Navrhol ich ruský prezident Vladimir Putin ešte v nedeľu.

21:52 Poľsko tvrdí, že niekoľko dní pred prvým kolom prezidentských volieb, naplánovaným na nedeľu 18. mája, zaznamenalo pokusy o zasahovanie do predvolebnej kampane prostredníctvom správ na sociálnych sieťach, ktoré sa zhodujú s ruskou propagandou. Oznámila to vo štvrtok Národná výskumná a akademická sieť (NASK), ktorá sa špecializuje na kyberbezpečnosť, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Poľské úrady v uplynulých mesiacoch niekoľkokrát varovali, že Rusko sa môže pokúsiť zasahovať do nadchádzajúcich volieb kybernetickými útokmi a šírením dezinformácií.

V prieskumoch verejnej mienky pred poľskými prezidentskými voľbami vedie primátor Varšavy Rafal Trzaskowski, ktorého podporuje vládna Občianska koalícia, nasleduje opozičný kandidát Karol Nawrocki, predseda Inštitútu pamäti národa.

20:38 Priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom v tureckom Istanbule sa vo štvrtok s najväčšou pravdepodobnosťou neuskutočnia, napísali vo večerných hodinách ruské médiá. Podľa ich zdrojov je možné, že prebehnú v piatok 16. mája, ako predtým naznačil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. S ruským tímom v Istanbule sa vo štvrtok večer podľa agentúry AFP stretne turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan, informuje TASR.

Agentúra Interfax napísala, že ruský tím vedený spolupracovníkom prezidenta Vladimira Putina Vladimirom Medinským smeruje na určené miesto stretnutia s Fidanom. Večernú schôdzku v paláci Dolmabahče potvrdil aj hovorca šéfa tureckej diplomacie.

Zdroj agentúry TASS tvrdí, že Rusi sa s ukrajinskou delegáciou vo štvrtok nestretnú „z logistických dôvodov“. Nezmienil sa o tom, či sa rusko-ukrajinské rokovania budú konať v piatok, no podľa predstaviteľa, ktorého citoval Interfax, to možné je.

Priame rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou navrhol Putin ešte v nedeľu. Fakticky tým odmietol iniciatívu Ukrajiny a jej európskych spojencov, ktoré vyzývali na 30-dňové bezpodmienečné prímerie. Šéf Kremľa trval na tom, aby sa rokovalo predtým, než sa pristúpi na pokoj zbraní. Rovnako odmietol aj výzvu Zelenského, aby sa s ním v Istanbule osobne stretol.

20:36 Nemecký minister obrany Boris Pistorius sa vo štvrtok vyslovil proti výzvam, aby dávali členské štáty NATO na obranu najmenej päť percent svojho HDP. Reagoval tak na výroky nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, ktorý tejto požiadavke amerického prezidenta Donalda Trumpa predtým vyjadril podporu. Na rokovaniach v rámci Aliancie sa podľa Pistoriusa bude pravdepodobne hovoriť o zvýšení výdavkov na tri percentná HDP alebo viac. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 zaviazali, že budú na obranu vyčleňovať dve percentá svojho HDP. Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP. Zo všetkých členov Aliancie je k tomuto cieľu najbližšie Poľsko, ktoré chce dať tento rok na svoju obranu 4,7 percenta HDP.

19:52 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok dekrétom odvolal veliteľa ruských pozemných síl, armádneho generála Olega Saľukova, ktorý od roku 2014 velil napríklad aj vojenským prehliadkam na Červenom námestí v Moskve. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP. Saľukov bude podľa stanice BBC pôsobiť ako zástupca tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergeja Šojgua. Kto ho vo funkcii nahradí, bezprostredne nie je známe, píše TASR.

Saľukov bol vrchným veliteľom pozemných síl ruskej armády od mája 2014. Táto zložka ruských ozbrojených síl je podľa ruských médií najpočetnejšia, a to aj z hľadiska techniky. Patria pod ňu motostrelecké, tankové a raketové jednotky či delostrelectvo, ale aj prieskumné útvary a jednotky protivzdušnej obrany.

18:45 Nemecko a jeho spojenci podľa kancelára Friedricha Merza pristúpia ku konfiškácii zmrazených ruských aktív, pokiaľ to bude právne možné. Nový šéf nemeckej vlády to povedal v rozhovore s týždenníkom Die Zeit, o ktorom informuje agentúra Reuters. So spojencami Merz diskutuje kvôli pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine tiež o ďalších sankciách voči Moskve týkajúcich sa hlavne energetického a bankového sektora.

Možné zhabanie ruských aktív sa podľa 69-ročného politika teraz právne preveruje. „Ak bude existovať možnosť, ako tieto aktíva využiť na solídnom právnom základe, urobíme to. Musíme si ale byť vedomí aj rizík, ktoré takýto krok znamená pre európsky finančný trh,“ dodal Merz.

18:11 Priame rokovania Ukrajiny a Ruska v tureckom Istanbule sa začnú v noci alebo až v piatok, oznámil vo štvrtok popoludní v Ankare ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina je podľa jeho slov na rozhovory pripravená. Súčasne však dodal, že ak sa ukrajinská a ruská delegácia dohodnú na prímerí medzi znepriatelenými stranami, osobné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nebude potrebné. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Zelenskyj na tlačovej konferencii po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom potvrdil, že na rokovaniach sa osobne nezúčastní, ale vysiela delegáciu, ktorej vedením poveril ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova. Sprevádzať ho budú vojenskí a spravodajskí dôstojníci.

Foto: SITA/AP, Turkish Presidency

Erdogan, Zelenskyj, Turecko, Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan si podáva ruku so svojím ukrajinským kolegom Volodymyrom Zelenským počas ich stretnutia v prezidentskom paláci v Ankare 15. mája 2025.

Ukrajinská delegácia bude mať podľa Zelenského mandát vyjednávať o prímerí s Ruskom a v Istanbule zostane až do piatka. Okrem Ukrajincov a Rusov budú na rokovaniach prítomní aj americkí a tureckí predstavitelia, dodal.

„Nemôžeme behať po svete a hľadať Putina,“ povedal Zelenskyj. Podľa neho je Putinova neúčasť na rokovaniach prejavom neúcty voči Erdoganovi aj voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Zopakoval, že Rusko je potrebné dostať pod väčší politický a ekonomický tlak a uvaliť naň prísnejšie sankcie, ak nepreukáže ochotu rokovať o prímerí.

17:30 Cieľom Ruska je dosiahnuť dlhodobý mier s Ukrajinou, a to odstránením „základných príčin“ terajšieho konfliktu, vyhlásil v Istanbule vedúci ruskej delegácie, poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij pred novinármi, bez toho, aby im umožnil položiť mu otázky.

Čítajte viac Šéf ruskej delegácie v Istanbule oznámil, čo je cieľom Ruska. Pripustil kompromisy

17:15 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal prezidentský výnos, ktorým predlžuje platnosť obranného plánu Ruskej federácie na roky 2021 – 2025 o ďalšie dva roky, teda do roku 2027. Vyplýva to z prezidentského výnosu zverejneného vo štvrtok Kremľom a citovaného agentúrou TASS, píše TASR.

17:14 Prezident Petr Pavel po dnešnej sérii stretnutí s lídrami parlamentných strán povedal, že panuje zhoda na tom, že české členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) a Európskej únii je v súčasnosti najlepšou garanciou bezpečnosti a prosperity. Povedal to na tlačovej konferencii. Všetci vrátane opozície sa podľa hlavy štátu zhodli tiež na tom, že bezpečnosť vidí komplexne či že výsledok konfliktu na Ukrajine jednoznačne ovplyvní bezpečnosť ČR.

Lídri strán a hnutí sa k rokovaniam postavili vecne, debata mala charakter názorovej výmeny, a nie iba nejakých deklarácií, povedal Pavel. Postupne prijal predsedov Pirátov, SPD, STAN, ANO a strán koalície Spolu, teda ODS, KDU-ČSL a TOP 09. Prezident poznamenal, že jeho cieľom nebolo odrádzať politikov od zdôrazňovania témy bezpečnosti pred parlamentnými voľbami, ale od jeho používania k rozdeľovaniu spoločnosti.

16:58 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan uznáva Krymský polostrov za ukrajinské územie, povedal vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po bilaterálnom rokovaní v Ankare. Informovala o tom stanica Sky News, píše TASR.

Ukrajinský Krymský polostrov v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia Ruska a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nezákonné. Erdogan aj v minulosti vyhlásil, že Rusko by malo Ukrajine Krym vrátiť.

Skutočnosť, že Turecko uznáva Krym za súčasť Ukrajiny, označil Zelenskyj za veľmi dôležitý signál a znak politickej podpory.

Čítajte aj Erdogan: Krym sa musí vrátiť Ukrajine. Obyvatelia majú právo žiť slobodne a bezpečne

16:25 Ministri zahraničných vecí krajín združených vo formáte Weimar+ sa v tureckej Antalyi stretli so svojím ukrajinským rezortným kolegom. Rokovali o prípravách Ukrajiny na potenciálne štvrtkové mierové rokovania s Ruskom. Oznámilo to vo štvrtok poľské ministerstvo zahraničných vecí, píše TASR podľa správy agentúry PAP.

Podľa vyhlásenia tohto rezortu na platforme X sa stretli šéfovia rezortov diplomacie Poľska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, teda Radoslaw Sikorski, Johann Wadephul, Jean-Noël Barrot a Andrij Sybiha na okraj neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Antalyi. Na stretnutí hovorili aj o aktuálnych snahách zameraných na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.

Formát nazvaný Weimarský trojuholník združuje Poľsko, Nemecko a Francúzsko, zatiaľ čo Weimar+ je rozšírený o ďalšie veľké európske štáty, pripomína PAP.

16:15 Ukrajinskú delegáciu na rokovania so zástupcami Ruska v Istanbule povedie minister obrany Rustom Umerov, oznámil dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Reuters. Povedal, že on osobne by v Istanbule nemal čo robiť a že ukrajinská strana teraz čaká, až od Turecka a Spojených štátov dostane informácie ohľadom začiatku rokovaní.

Čítajte viac Zelenskyj menoval hlavného vyjednávača s Rusmi. Ruská delegácia? Atrapa, tvrdí

16:10 Ruskí zástupcovia sú na rokovaniach v Istanbule pripravení na kompromisy. V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Rossija 24 to povedal Vladimir Medinskij – poradca ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Sme pripravení na diskusiu a na obnovenie istanbulských rokovaní, pripravení na možné kompromisy a na diskusiu,“ povedal pred začiatkom rokovaní. „Máme v sebe pracovného ducha,“ dodal Medinskij.

16:01 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyšle delegáciu na priame rokovania s Ruskom do tureckého Istanbulu, o jej zložení sa rozhoduje v týchto chvíľach, povedal pre agentúru AFP vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej vlády. Samotný Zelenskyj, ktorý dve a pol hodiny rokoval v Ankare s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdogan, do Istanbulu podľa tohto zdroja nepôjde, píše TASR.

15:43 Ruské sily pri ostreľovaní mesta Cherson zabili 49-ročnú ženu, píše web Ukrajinska pravda.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúr oznámilo dobytie dvoch ukrajinských dedín, konkrétne dediny Torske a Novooleksandrivka na východe krajiny.

Stanica CNN dnes s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov napísala, že Rusko zhromažďuje pri frontovej línii vojenské sily pre potenciálnu novú ofenzívu na Ukrajine. Prípravy sa odohrávajú v čase, keď Ukrajina trpí veľkým nedostatkom vojakov na bojisku a podľa amerických hodnotení to sú predovšetkým schopnosti ukrajinských dronov a účinnosť ukrajinských mínových polí, ktoré Rusko brzdí, napísala americká spravodajská stanica.

Ukrajinský server RBK-Ukrajina upozornil na vyjadrenie jedného z hovorcov ukrajinskej armády Pavla Šamšyna, podľa ktorého Rusi hromadia sily a letná ofenzíva sa už de facto začala.

Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť.

14:35 Americký prezident dnes Donald Trump je presvedčený, že v rokovaniach o možnom mieri na Ukrajine nenastane posun, kým sa osobne nestretne so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, píše agentúra Reuters. Trump to povedal novinárom pred pristátím v Dubaji, kde pokračuje jeho cesta po Blízkom východe.

„Nič sa nestane, kým sa Putin a ja nestretneme,“ vyhlásil podľa agentúr americký prezident.

14:17 Rusko vo štvrtok označilo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za „úbožiaka“, ktorý žiada, aby sa Vladimir Putin zúčastnil na mierových rozhovoroch s Kyjevom: Rokovania v Istanbule navrhol ruský vodca. „Zelenskyj najprv urobil nejaké vyhlásenia, v ktorých požadoval, aby Putin prišiel osobne. No, úbohý človek,“ povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v prejave k diplomatom v Moskve, ktorý odvysielala televízia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že mal dojem, že Rusko na prvé priame rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom za viac ako tri roky vyslalo do Turecka ako delegáciu „atrapu“ s nejasným mandátom.

14:04 Americký šéf diplomacie Marco Rubio na dnešnom neformálnom zasadnutí ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie v tureckej Antalyi informoval o sankčnom návrhu proti Rusku, za ktorým v Senáte USA stojí vplyvný republikánsky senátor Lindsey Graham. Novinárom to na tlačovej konferencii povedal český minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý návrh sankcií označil za drvivý.

Graham svoj návrh, ktorý má v 100-člennom Senáte USA podľa médií nadstranícku podporu viac ako 70 zákonodarcov, označuje za zdrvujúci, keďže predpokladá až 500-percentné dovozné sankcie na krajiny, ktoré nakupujú ruské ropné a energetické produkty. Návrh Graham považuje za páku proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pre prípad, že by odmietal napredovať v ceste k mieru na Ukrajine, ktorú Rusko vo februári 2022 na rozkaz šéfa Kremľa vojensky napadlo.

„Nesmieme zatvárať dvere pred tou šancou, ktorá tu je, ale na druhej strane, keď vidím, že zároveň prichádza americký senátor Lindsey Graham s pomerne silným, alebo povedzme drvivým sankčným návrhom proti Rusku, tak to musíme tiež podporovať, aby Putin videl, že to nie je len jeho voľba, ale že nám Naozaj od bezpečnosti záleží,“ povedal Lipavský.

Čítajte aj 1 134. deň: USA vytiahli nový ekonomický bič na Moskvu. Senátori navrhujú uvaliť drakonické clá na ruských obchodných partnerov

13:25 Postoj Ruska k možnej mierovej dohode s Ukrajinou odráža zmeny na bojisku, povedala dnes hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová podľa agentúry Reuters. Ruské invázne vojská na Ukrajine pomaly postupujú.

Zacharovová odpovedala na otázku, či sa postoj Ruska zmenil od vlaňajšieho júna, keď ruský prezident Vladimir Putin ako podmienku pre mierové rokovania s Kyjevom stanovil, že Ukrajina musí oficiálne upustiť od ambícií vstúpiť do NATO a stiahnuť jednotky z celého územia štyroch ukrajinských oblastí, ktoré si Moskva privlastnila. „Áno, v ruskom postoji nastala zmena. Tieto zmeny odrážajú zmeny na bojisku,“ uviedla Zacharovová.

12:55 Ruská armáda pokračuje v nasadzovaní zle vycvičených regrútov do pechotných útokov na Ukrajine, a to napriek vysokým stratám. Ako uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), Moskva sa týmto snaží získať lepšiu pozíciu v rokovaniach s Ukrajinou a Spojenými štátmi.

„Ruská armáda údajne generuje dostatok síl na nahradenie strát a zároveň posilňuje veľkosť svojho zoskupenia na Ukrajine, aj keď čelí zvýšenej miere strát na každom získanom kilometri štvorcovom,“ uvádza ISW. Podľa analytikov ruský prezident Vladimir Putin akceptuje značné straty výmenou za minimálne územné zisky, aby ovplyvnil vnímanie ruských vojenských schopností a vyvíjal počas rokovaní tlak na Ukrajinu.

Putin v utorok vyhlásil, že do ruskej armády sa každý mesiac dobrovoľne hlási 50 až 60-tisíc ľudí. ISW sa domnieva, že Rusko je schopné nahrádzať straty a zároveň zvyšovať celkový počet vojakov na Ukrajine. „Ruské sily pravdepodobne dokážu udržať tempo dopĺňania a rozširovať svoju prítomnosť na Ukrajine rýchlym nasadzovaním zle vycvičeného personálu,“ konštatuje ISW.

Noví ruskí vojaci často absolvujú len mesačný výcvik pred odchodom na front. „Ruská armáda v súčasnosti uprednostňuje nasadzovanie zle vycvičených regrútov do vysoko stratových pechotných útokov, aby dosiahla pomalé územné zisky, aj za cenu vyšších strát,“ uvádza ISW.

Okrem toho sa podľa analytikov Rusko snaží predlžovať rokovania, aby získalo viac ústupkov od Spojených štátov, pričom zároveň pokračuje v snahe o ďalšie územné zisky na ukrajinskom bojisku.

Čítajte aj Jeden Rus za meter ukrajinskej pôdy. Putin ženie armádu do pekla, aby mohol 9. mája ukázať úspech. Vojaci majú podľa Kyjeva jasný cieľ

12:53 Nočný útok ruských dronov spôsobil požiare a deštrukciu v Kyjevskej a Poltavskej oblasti, napísal server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na regionálne úrady. V oboch regiónoch podľa neho pôsobili škody trosky zostrelených bezpilotných strojov. V Poltavskej oblasti vzbĺkol dom a auto, poškodených bolo tiež niekoľko okolitých domov, uvádza web. V Kyjevskej oblasti podľa neho horelo okrem iného v nedokončenom obytnom dome a lese.

Neskôr ten istý spravodajský portál napísal, že požiare vznikli po ruských útokoch tiež v Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti, kde sú poškodené obytné budovy, škôlka, obchody a automobily.

12:22 Čas začatia priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule ešte nebol stanovený, povedal dnes agentúre Reuters nemenovaný zdroj z tureckého ministerstva zahraničia. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová krátko predtým uviedla, že začiatok dnešných rozhovorov bol z iniciatívy tureckej strany presunutý na druhú časť dňa. Do Ankary na rokovania s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom priletel jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj. Povedal, že Ukrajina o svojich ďalších krokoch rozhodne po stretnutí s tureckým lídrom.

„Pre začiatok rusko-ukrajinskej schôdzky nebol ešte určený čas,“ povedal zdroj z tureckej diplomacie a dodal, že preto sa nedá hovoriť o žiadnom odklade rokovania. V Istanbule sú podľa neho nižšie postavení zástupcovia Ruska a nejakí zástupcovia Spojených štátov.

12:09 Neprítomnosť ruského prezidenta Vladimira Putina na priamych rokovaniach s Ukrajincami v Istanbule ukazuje, že Rusko nemá záujem na mieri a ukončení svojej agresívnej politiky. V rozhovore pre Blesk.cz to dnes povedal premiér Petr Fiala (ODS). Je to podľa neho zbabelosť a pokračovanie taktiky, keď Rusko nechce fakticky dospieť k prímeriu, ale odďaľovať, naberať sily a vytvárať voči verejnosti dojem, že je pripravené konať.

Rusko a Ukrajina, kam ruské vojská na Putinov rozkaz vpadli vo februári 2022, majú dnes rokovať v Turecku. Kým ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhoval osobnú schôdzku s Putinom, Moskva sa dlho k podobe rokovaní nevyjadrovala. V stredu Kremeľ oznámil, že ruskú delegáciu povedie Putinov poradca Vladimir Medinskij.

„Poslal tam (Putin) delegáciu na nejakej tretej ligovej úrovni. Tak to len ukazuje, že Rusko naozaj nemá záujem na mieru a na nejakom rozumnom riešení,“ povedal Fiala. Minister zahraničia Ján Lipavský (nestr.), ktorý sa dnes v Turecku zúčastňuje na neformálnom stretnutí šéfov diplomacií krajín Severoatlantickej aliancie, novinárom povedal, že Putinova neúčasť svedčí o zbabelosti.

Čítajte aj Zelenskyj: Putin sa bojí priamych rokovaní so mnou. Západ by mal udrieť tými najtvrdšími sankciami, ak nepríde

11:55 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vo štvrtok vyhlásil, že Berlín je ochotný vyhovieť požiadavke amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby členovia NATO na obranu vynakladali päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Šéf Severoatlantickej aliancie Mark Rutte na schôdzke ministrov zahraničia členských štátov NATO v tureckom letovisku Antalya predložil návrh, aby sa spojenci zaviazali k dosiahnutiu priamych vojenských výdavkov do roku 2032 na úrovni 3,5 percenta HDP a aby okrem toho 1,5 percenta HDP dávali na svoju širšiu bezpečnosťou. Tento plán už získal podporu Spojených štátov.

Rutte odmietol zverejniť podrobnosti o diskusiách. Povedal však, že „zohľadniť“ sa musia širšie výdavky, napríklad na infraštruktúru, ako sú mosty potrebné na prepravu vojenskej techniky.

Čítajte aj Moskva presúva arzenál k hraniciam NATO, zbrojí ako nikdy predtým. Európa však čelí väčšiemu nebezpečenstvu

11:30 Zástupcovia Ukrajiny sa stretnú s ruskou stranou v Istanbule len preto, aby diskutovali o tom, ako realizovať a kontrolovať bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ktoré navrhla administratíva USA.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok dopoludnia potvrdilo, že rokovania s ukrajinskou delegáciou v Istanbule sa na žiadosť Turecka uskutočnia až v „druhej polovici dňa“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruská agentúra TASS s odvolaním na svoje zdroje pôvodne informovala, že rokovania oboch znepriatelených strán by mohli začať o 10.00 h miestneho času (9.00 h SELČ).

Čítajte viac Zelenskyj menoval hlavného vyjednávača s Rusmi. Ruská delegácia? Atrapa, tvrdí

11:12 Estónske námorníctvo sa v utorok pokúsilo zadržať ropný tanker sankcionovaný Veľkou Britániou smerujúci do Ruska. Loď sa údajne plavila nelegálne bez vlajky a keď jej posádka odmietla s estónskymi úradmi spolupracovať, eskortovali ju do ruských vôd. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a Reuters.

Tanker Jaguar pridala Británia v piatok na svoj sankčný zoznam ako jedno z približne 100 plavidiel takzvanej ruskej tieňovej flotily. Toto označenie používajú západné krajiny pre lode, ktoré Moskva používa na obchádzanie medzinárodných sankcií.

Estónske námorníctvo loď prvýkrát kontaktovalo v utorok podvečer neďaleko ostrovu Naissaar pri hlavom meste Tallinn. Podľa veliteľa estónskeho námorníctva Iva Värka sa plavila „bez štátnej príslušnosti“ a Estónsko „malo povinnosť overiť jej doklady a právny štatút“.

„Plavidlo odmietlo spolupracovať a pokračovalo vo svojej ceste smerom k Rusku. Vzhľadom na to, že sa neplavilo pod žiadnou vlajkou, použitie sily vrátane vstupu na palubu plavidla sa považovalo za zbytočné,“ dodal Värk. Estónska pobrežná hliadka loď Jaguar eskortovala do ruských vôd.

Čítajte aj Nemecko zhabalo tanker z ruskej tieňovej flotily

11:10 Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 110 dronmi, uviedlo ráno ukrajinské letectvo, ktoré hlási zostrelenie 62 bezpilotných lietadiel. Ďalších 29 strojov, ktoré označuje za imitácie úderných dronov, podľa vzdušných síl zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. O osude zvyšných dronov sa nezmieňuje, škody po útoku hlásia z viacerých regiónov. Ruské ministerstvo obrany oznámilo zostrelenie dvoch ukrajinských dronov.

Útok ruských dronov spôsobil požiare a deštrukciu v Kyjevskej a Poltavskej oblasti, píše server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na regionálne úrady. V oboch regiónoch podľa neho pôsobili škody trosky zostrelených bezpilotných strojov. V Poltavskej oblasti vzbĺkol dom a auto, poškodených bolo tiež niekoľko okolitých domov, uvádza web. V Kyjevskej oblasti podľa neho horelo okrem iného v nedokončenom obytnom dome a lese.

Ukrajinské letectvo vo svojom hlásení bez podrobností spomína škody po ruskom dronovom nálete v Sumskej, Dnepropetrovskej, Poltavskej, Kyjevskej a Ivano-Frankivskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany medzitým informovalo o nočnom zostrele dvoch ukrajinských dronov nad Rostovskou a Belgorodskou oblasťou. Podrobnosti neuviedlo. Moskva zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinských vzdušných útokov a hlási iba zostrelené drony.

Gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar podľa ruskej služby stanice BBC informoval o odrazení dronového útoku v meste Novošachtinsku, čo sa podľa neho zaobišlo bez zranených alebo škôd na majetku.

10:20 Ak by pokročili rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa dnes majú konať v Istanbule, prišiel by americký prezident Donald Trump v piatok do Turecka. Šéf Bieleho domu to dnes podľa agentúry AFP povedal počas návštevy Kataru.**

„Viete, keby sa niečo stalo, tak by som tam v piatok išiel,“ povedal dnes Trump.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v uplynulých dňoch opakovane vyzýval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby na rokovania do Istanbulu prišiel. V stredu večer však Moskva dala najavo, že šéf Kremľa sa na rozhovoroch nezúčastní a do Turecka poslal delegáciu vedenú svojím poradcom Vladimirom Medinským. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová dnes povedala, že ruská delegácia je v Istanbule a je pripravená na „seriózne rozhovory“.

Ukrajinský činiteľ podľa agentúry Reuters uviedol, že Zelenskyj sa dnes má stretnúť s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a potom sa rozhodne ohľadom rokovaní s Ruskom. Už skôr dal najavo, že z ruskej strany nie je ochotný rokovať s nikým iným ako s Putinom.

10:10 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vo štvrtok podporil výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tento rok navrhol, aby členské štáty NATO v budúcnosti investovali do svojej obrany päť percent svojho HDP. Drastické zvýšenie obranných výdavkov je podľa šéfa nemeckej diplomacie nevyhnutné.

Wadephul sa tak vyjadril po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom popri neformálnom zasadnutí šéfov diplomacií členských štátov NATO v tureckej Antalyi.

Washington tento rok vyzval aliančných spojencov, aby sa na nadchádzajúcom júnovom samite NATO v Haagu dohodli na novom cieli obranných výdavkov až päť percent HDP. Aktuálne musia členovia NATO do svojej obrany dávať minimálne dve percentá svojho HDP, hoci viaceré členské štáty stále túto svoju povinnosť nedodržiavajú.

Päť percent HDP na obranu v súčasnosti nevynakladajú ani Spojené štáty alebo iný členský štát. Najbližšie k tomuto cieľu je Poľsko, ktoré by tento rok chcelo na obranu minúť 4,7 percenta HDP.

Nemecko v súčasnosti vynakladá na obranu len mierne nad dve percentá svojho HDP. Nemecký kancelár Friedrich Merz minulý týždeň uviedol, že každý ďalší percentuálny bod by znamenal ročné výdavky vo výške 45 miliárd eur.

9:35 Neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na priamych rokovaniach s Ukrajincami v Istanbule, svedčí o zbabelosti šéfa Kremľa. Dnes to novinárom pred neformálnym stretnutím ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie v tureckej Antalyi povedal šéf českej diplomacie Jan Lipavský.

„Je otázne, či to vôbec nazvať rokovaním o mieri. Putin sa toho zjavne bojí. Poslal jednu z ideologických figúr, už to samo o sebe je signálom, ako k tomu bude pristupovať, teda nie veľmi pozitívne,“ povedal Lipavský o istanbulskom rokovaní.

9:25 Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vo štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty sú otvorené prakticky akémukoľvek mechanizmu na dosiahnutie mieru na Ukrajine a netrpezlivo očakávajú pokrok v mierovom úsilí.

„Práce je veľa. Naďalej sme odhodlaní to urobiť. Samozrejme, ako všetci ostatní, sme netrpezliví, chceme, aby k tomu došlo, ale je to náročné. Dúfam, že sa čoskoro dosiahne pokrok,“ povedal Rubio, ktorý je v tureckej Antalyi na ministerskom zasadnutí NATO. Zopakoval tiež, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Rubio sa tak vyjadril pred začiatkom priamych rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule. Pôjde o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022.

Ich uskutočnenie minulú nedeľu navrhol ruský prezident Vladimir Putin. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj ho následne vyzval na osobné stretnutie v Turecku. Ruský líder však osobnú účasť na rokovaniach odmietol.

Čítajte viac Trumpova vláda je revolučná ako Stalin, tvrdí nemecký analytik

9:12 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 220 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 970 590, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty, 45 delostreleckých systémov, dva raketomety a jeden vrtuľník.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 812 tankov, 22 514 obrnených bojových vozidiel pechoty, 27 872 delostreleckých systémov, 1 384 raketometov a 336 vrtuľníkov.

8:37 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa snaží deportovať vedkyňu Kseniu Petrovovu z Harvardovej univerzity späť Ruska. Z vlasti odišla do Spojených štátov zo strachu z politického prenasledovania. Uviedol to v stredu jej právnik, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Americký Úrad pre imigráciu a clá (ICE) vo februári zadržal Petrovovu na letisku po prílete z dovolenky vo Francúzsku. Z trestného oznámenia podaného 16. februára vyplýva, že na letisku v Bostone ju zadržali pre údajné neohlásenie biologických vzoriek v batožine.

Následne jej oznámili, že jej vízum bolo zrušené a bude deportovaná späť do Ruska. Podľa stanice CNN Petrovovu v stredu obvinili z pokusu o pašovanie žabích embryí do Spojených štátov.

„Je pravda, že vláda sa snaží deportovať Kseniu,“ uviedol jej právnik pre AFP. „Bude mať príležitosť predložiť svoju žiadosť o azyl a neočakávame rozhodnutie o jej prípadnej deportácii v najbližšej dobe,“ dodal.

Petrovova úradom povedala, že pri návrate do Ruska sa obáva zadržania pre účasť na politických protestoch. „Budeme naďalej bojovať za slobodu Ksenie, ako aj za jej imigračný status v USA,“ vyhlásil jej právnik.

8:00 V mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou je teraz na Moskve, aby urobila ďalší krok. Dnes to pri príchode na neformálne zasadnutie ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte. Povedal, že Ukrajina ukázala, že stojí o prímerie a rokovania.

V Istanbule sa dnes očakáva rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou. Personálne zloženie delegácií oboch krajín, ktoré od roku 2022 bojujú, bolo dlhú dobu neisté. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na priame stretnutie. V stredu večer však Kremeľ oznámil, že ruskú delegáciu povedie Putinov poradca Vladimir Medinskij.

„Lopta je jasne na ruskej strane ihriska,“ odpovedal Rutte na otázku novinárov, čo znamená Putinova neúčasť v Istanbule. Rusi podľa Rutteho musia vysvetliť, čo ich kroky znamenajú a o čo sa usilujú. Poznamenal, že niet pochýb o tom, že Moskva do Istanbulu posiela delegáciu na nižšej úrovni, napriek tomu Rutte zostáva optimistický. Opakovane poznamenal, že ďalší krok musí urobiť Rusko.

7:11 Najmenej traja ľudia v stredu zahynuli pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti Facebook.

Ruská raketa podľa guebernátora zasiahla priemyselný objekt v tomto meste na severovýchode Ukrajiny.

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou a počas viac ako tri roky trvajúcej vojny je opakovane terčom ruských útokov, a to najmä v uplynulých mesiacoch, píše Reuters.

Ruský raketový útok na Sumy z 13. apríla tohto roku si vyžiadal najmenej 35 obetí vrátane dvoch detí a viac ako 110 osôb utrpelo zranenia. Dve balistické strely zasiahli centrum mesta, keď sa na uliciach schádzalo množstvo civilistov oslavujúcich Kvetnú nedeľu. Ukrajinská vláda po útoku odvolala vtedajšieho gubernátora Sumskej oblasti Volodymyra Arťucha, ktorého vo funkcii nahradil Hryhorov. Reuters pripomína, že Rusko odmieta, že by sa pri svojich útokoch zameriavala na civilistov.

6:45 „Som rád, že sa na oslavy 9. mája v Moskve upriamila pozornosť. Možno si ľudia vypočujú aj našu stranu príbehu a pochopia, prečo je to pre nás či pre Poliakov taká citlivá téma,“ povedal pre Pravdu Gabrielius Landsbergis, ktorý v rokoch 2020 až 2024 pôsobil vo funkcii ministra zahraničných vecí Litvy. „Mám aj osobnú skúsenosť – moju babičku ako mladé dievča deportovali. Musela žiť ďaleko za polárnym kruhom na Sibíri a zobrali jej všetko, čo mala v Litve,“ pripomenul Landsbergis.

Čítajte rozhovor Litovský exminister: Cestu do Moskvy by sme uzavreli každému, nielen Ficovi. Moja krajina môže byť prvým terčom Ruska

6:15 Západ presvedčil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby súhlasil s rokovaniami s Ruskom v Istanbule 15. mája, píše Washington Post, ktorý citujú ukrajinské médiá.

Dvaja nemenovaní diplomati pre Washington Post uviedli, že Zelenskyj bol sklamaný z vývoja situácie s potenciálnymi rokovaniami v Turecku tento týždeň a povedal, že ani len nedovolí stretnutie ukrajinskej delegácie s ruskou. „Zelenskyj nevidel v ceste žiadny zmysel,“ povedal jeden zo zdrojov denníku The Washington Post.

Zástupcovia európskych krajín a Spojených štátov neverejne vysvetlili, že pre Ukrajinu je dôležité, aby do Istanbulu vyslala aspoň delegáciu vysokopostavených predstaviteľov, vrátane šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka, uvádza sa v materiáli.

Okrem iného, ​​vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff presvedčil Ukrajincov, že účasť na priamych rokovaniach s Ruskom je prospešná pre obe strany.

Dvaja diplomati oboznámení s rokovaniami uviedli, že ak sa Ukrajina a Rusko zúčastnia, strany by sa mohli priblížiť k prímeriu a ukončeniu vojny.

Ruský prezident Vladimir Putin sa štvrtkového rokovania s Ukrajinou v Istanbule nezúčastní, vyplýva z vyjadrenia Kremľa. Ruskú delegáciu povedie Putinov poradca Vladimir Medinskij, oznámila agentúra TASS. Súčasťou ruskej delegácie budú tiež napríklad námestník ministra zahraničia Michail Galuzin, zástupca náčelníka generálneho štábu Igor Kosťukov či námestník ministra obrany Alexander Fomin.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok nepocestuje do tureckého Istanbulu na rokovania Ukrajiny s Ruskom. Uviedli to v stredu americkí predstavitelia po tom, čo Kremeľ oznámil zloženie ruskej delegácie.

Podľa CNN Trump, ktorý momentálne cestuje po krajinách Perzského zálivu, počas uplynulých dní opakovane podnecoval špekulácie, že by sa mohol zúčastniť na rokovaniach v Istanbule. Americkí predstavitelia tvrdia, že zmena Trumpovho harmonogramu by bola logisticky náročná a šlo by tiež o „diplomatickú výzvu“ pripraviť prezidenta na rokovania v tak krátkom čase.

Šéf Bieleho domu napriek tomu ešte v stredu uviedol, že si do poslednej chvíle necháva otvorenú možnosť, že vo štvrtok 15. mája pricestuje do Turecka. Biely dom oficiálne oznámil, že do Istanbulu pôjde za USA šéf rezortu diplomacie Marco Rubio, ako aj osobitní vyslanci Steve Witkoff a Keith Kellogg.