Zatiaľ nie je jasné, kedy sa priame rokovania s ukrajinskou stranou v Istanbule začnú, či už dnes večer a alebo budú pravdepodobne odložené na piatok, napísala ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.
Do Istanbulu už z Ankary mieria ukrajinskí vyjednávači, ktorých vedie minister obrany Rustom Umerov. Prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý k osobnej schôdzke vyzval ruského vodcu Vladimira Putina, sa rozhovorov nezúčastní po tom, ako vyšlo najavo, že Putin do Turecka neprišiel. Zelenskyj vyslal delegáciu vedenú Umerovom do Istanbulu, hoci podľa neho v ruskej delegácii nie je nikto, kto naozaj rozhoduje, a Moskva vyslala tím na nízkej úrovni, ktorý Zelenskyj podľa agentúry AP označil za „atrapu“.
Čítajte viac Putin zostal sedieť v Kremli. Zráta mu Trump neúčasť v Istanbule?
Kompromisy na strane Ruska?
Ruskí zástupcovia sú na rokovaniach v Istanbule pripravení na kompromisy. V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Rossija 24 to povedal Vladimir Medinskij.
„Sme pripravení na diskusiu a na obnovenie istanbulských rokovaní, pripravení na možné kompromisy a na diskusiu,“ povedal pred začiatkom rokovaní. „Máme v sebe pracovného ducha,“ dodal Medinskij.
Moskva za „základné príčiny“ vojny, ktorú z Putinovho rozhodnutia vedie proti Ukrajine štvrtým rokom, teraz označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO a prozápadnej revolúcie v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu ukrajinského proruského režimu.
„Cieľom priamych rozhovorov s ukrajinskou stranou je skôr alebo neskôr nastoliť dlhodobú mieru odstránením základných príčin konfliktu,“ povedal Medinskij. Ubezpečil, že delegácia má všetky potrebné právomoci a právomoci na vedenie rokovaní.
Foto: SITA/AP, Francisco Seco
Putin vo februári 2022 pri oznámení začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Kremeľ svoju vojenskú agresiu voči susednej krajine označuje, bez bližších podrobností hovoril tiež o potrebe „demilitarizácie“ a „denacifikácie“ Ukrajiny.
Komentátori upozorňovali, že na čele susednej krajiny je prezident židovského pôvodu a že v ukrajinskej politike zohráva krajná pravica – súde podľa volebných výsledkov – absolútne okrajovú úlohu. Kyjev a Západ pokladajú ruskú agresiu za nevyprovokovanú a neodôvodnenú ničím iným, že Putinovou túžbou obnoviť niekdajšiu sovietsku ríšu.
Čítajte aj Zelenskyj menoval hlavného vyjednávača s Rusmi. Ruská delegácia? Atrapa, tvrdí
Ruská delegácia sa po Medinskom vyhlásení odobrala do istanbulského paláca Dolmabahçe, kde sa rokovania majú konať.
Medinskij sa pred tromi rokmi podieľal na rokovaniach s Ukrajnou, ktoré skrachovali. Rusko podľa neho považuje naplánované rozhovory v Istanbule za pokračovanie týchto neúspešných rozhovorov z roku 2022. Kyjev tvrdí, že podmienky, ktoré mu Rusko v roku 2022 ponúkalo, boli neprijateľné a znamenali by kapituláciu.
Kryvyj Rih sa rozlúčil s civilnými obeťami ruského raketového útoku.
Návrh, ktorý sa v Istanbule prejednával na jar 2022 ako rámec pre možné urovnanie, sa stal známym ako „istanbulské komuniké“. Ruskí ruskí predstavitelia už dlho tvrdia, že urovnanie možno dosiahnuť v duchu istanbulského komuniké.
Na návrh z roku 2022 sa odvolával tiež zvláštny vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff ako na možné usmernenie k budúcemu mieru, pripomenula agentúra Reuters a dodala, že podľa spomínaného návrhu Rusko požadovalo, aby Ukrajina súhlasila s trvalou neutralitou výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky od piatich stálych členov Bezpečnostná rada OSN: Veľká Británia, Čína, Francúzsko, Rusko a Spojené štáty a ďalšie krajiny vrátane Bieloruska, Kanady, Nemecka, Izraela, Poľska a Turecka.