(Ne)rokovanie v Istanbule
Do Turecka prišli ukrajinská, americká a ruská delegácia, ale stále nie jasné, v akom formáte by sa mali rokovať. Známe je len, že sa do Istanbulu neunúval šéf Kremľa Vladimir Putin. Poslal ľudí, o ktorých ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že sú iba na ozdobu. Ruských vyjednávačov viedol Putinov poradca Vladimir Medinskij. Ukrajinská delegácia je pritom politicky na oveľa vyššej úrovni vrátane ministra obrany Rustana Umerova či šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka.
Hostitelia dúfajú, že stretnutie by mohlo otvoriť cestu k prímeriu. „Turecko vždy obhajovalo mierovú diplomaciu. Po troch rokoch utrpenia vidíme, že sa otvára okno príležitostí,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Hakan Fidan.
Medzitým však ruská agresia proti Ukrajine pokračuje v rovnakej intenzite. Podľa Kyjeva len 14. mája, teda deň pred plánovanou schôdzkou v Istanbule, okupanti zabili päť civilistov, zranili ďalších 29 a obrancovia museli odraziť útok 100 dronov. Kyjev tiež tvrdí, že Rusko začalo letnú ofenzívu.
Čo chce teda dosiahnuť Putin? Je očividné, že keby ruský vládca do Istanbulu šiel, polepšil by si v očiach Američanov. Zdá sa, že minimálne časť vlády Donalda Trumpa začína so šéfom Kremľa strácať trpezlivosť. Doterajšia taktika Bieleho domu do veľkej miery vyzerala tak, že na Kyjev sa usiloval zatlačiť hrozbami, že mu stopne pomoc, a Moskve sa zaliečal. Malo to viesť k prímeriu a rokovaniam.
V skutočnosti to na nikoho príliš nezabralo. Ukrajina si uvedomuje, že úplná strata podpory z USA by pre ňu bol veľký problém. No Kyjev s Washingtonom aj tak bojoval o vyváženejšiu dohodu o nerastoch a uspel a okrem toho má na svojej strane európsku koalíciu ochotných. Zelenského koncom februára Trump doslova vykázal z Bieleho domu po výmene názorov v Oválnej pracovni, ale Ukrajinci veria, že po krátkej schôdzke na pohrebe pápeža Františka koncom apríla sa vzťahy dvoch lídrov skutočne zlepšili.
Čítajte viac Litovský exminister: Cestu do Moskvy by sme uzavreli každému, nielen Ficovi. Moja krajina môže byť prvým terčom Ruska
Naopak, Putin doposiaľ nemal s Washingtonom v podstate žiadne problémy, hoci pred viac ako dvoma mesiacmi nepristúpil na navrhované prímerie. Odvtedy sa šéf Kremľa viac ráz stretol s Trumpovým emisárom Stevom Witkoffom. Výsledkom však bolo len to, že Američan vraj Moskve navrhol, že by si výmenou za mier mohla vziať aj tie ukrajinské územia, ktoré neokupuje. Medzitým Trump viac ráz vyzval Putina na rokovanie, vágne ho kritizoval za pokračujúce útoky a trochu mu aj pohrozil sankciami.
Na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v tureckej Antalyi dnes šéf americkej diplomacie Marco Rubio pripomenul senátny návrh na 500-percentné dovozné clá na krajiny, ktoré nakupujú ruské ropné a energetické produkty. Je možné, že Bielemu domu predsa len dochádza so šéfom Kremľa trpezlivosť?
„Američania mali taký zjednodušený nápad – očarme Rusko, vyviňme tlak na Zelenského a dohodneme sa. Ukázalo sa, že Rusko jednoducho očariť nestačí,“ vysvetlil pre denník Financial Times Wolfgang Ischinger, bývalý nemecký veľvyslanec v USA.
Na rozdiel od Putina Zelenskyj do Turecka pricestoval a stretol sa s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Ešte predtým ukrajinská hlava štátu vyhlásila, že šéf Kremľa sa bojí priamych rokovaní. „Putin v tejto vojne urobil veľa strategických chýb a toto môže byť jeho najväčšia,“ zhodnotil neúčasť ruského vládcu v Turecku austrálsky generál vo výslužbe Mick Ryan.
Čítajte viac Trumpova vláda je revolučná ako Stalin, tvrdí nemecký analytik
„Pre Putina to môže byť ďalší starostlivo vypočítaný krok, ktorý má ukázať, že on drží v rukách kormidlo – ako človek, ktorý túto vojnu začal v roku 2014 – ju môže ukončiť iba on. Hrá však vysoko rizikovú hru. Ruský prezident doteraz rátal s tým, že Trump, ktorý nechce eskalovať konflikt, bude naďalej tolerovať jeho brutálne správanie proti Ukrajine. Ale Putinovo rozhodnutie môže šéf Bieleho domu a iní z jeho vlády považovať za úmyselnú urážku. Mohlo by to (ak dostatočne prižmúrime oči) konečne prinútiť Trumpa zakročiť proti Rusom. Súčasťou toho by mohli byť ďalšie sankcie a možno aj zvýšenie množstva zbraní, ktoré americký prezident Ukrajine povolí kúpiť,“ napísal Ryan pre denník Australian Financial Review.
Stretnutie Trump-Putin?
Čo teraz urobí Trump? Vládca Oválnej pracovne ešte stále preberá ruskú rétoriku. Podľa zdrojov Kremľa nebol Putin ochotný stretnúť sa zo Zelenským, lebo ho nepokladá za skutočného partnera. Pristúpil by však na schôdzku s Trumpom. A tak mu ju americký prezident hneď navrhol a dokonca ruského diktátora ospravedlňoval.
„Vlastne som povedal: Prečo by išiel, keď ja nejdem? Išiel by som, ale neplánoval som ísť a povedal som, že si nemyslím, že pôjde, ak nepôjdem ja,“ povedal Trump novinárom v Katare, kde bol na návšteve. Neskôr vyhlásil, že na Ukrajine sa nič nevyrieši, kým sa s Putinom nestretne.
„Trump rozhodne nie je prvý americký prezident, ktorý má nejakú špecifickú stratégiu voči Rusom. Pred ním sa o reštart vzťahov s Moskvou pokúšal napríklad Barack Obama. Ale nikdy to k ničomu neviedlo. Rusom nemožno dôverovať. Musíme byť pripravení, že ak chceme byť v bezpečí, Rusko bude musieť byť porazené na bojisku. Keď to nedokážeme, či už pre nedostatok politickej vôle, alebo preto, že Američania sa odvrátia od Európy, v bezpečí nebudeme,“ reagoval pre Pravdu Gabrielius Landsbergis, ktorý v rokoch 2020 až 2024 pôsobil vo funkcii ministra zahraničných vecí Litvy.