Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 178 dní
- Rokovania Ukrajiny a Ruska v Istanbule odložili na dnes, začali sa napoludnie
- Putinov hlavný vyjednávač považuje Ukrajinu za súčasť Ruska. Čo venoval Ukrajincom v Istanbule?
- Putin zostal sedieť v Kremli. Zráta mu Trump neúčasť v Istanbule?
- Von der Leyenová: Režim Vladimira Putina zatiaľ nepreukázal ochotu na ukončenie vojny, EÚ zvýši na Rusko sankčný tlak
- Kyjev a Moskva za jedným stolom. Ruské požiadavky sú vraj odtrhnuté od reality
- Rozhýbe Istanbul diplomatické ľady? Ukrajina žiada historický míľnik vo vojne s Ruskom. Stretnutie Zelenskyj – Putin
Čítajte viac 1 177. deň: Rusi začali letnú vojenskú ofenzívu. Rokovania Ukrajiny a Ruska vo štvrtok asi nebudú
22:27 Novým veliteľom ruských pozemných síl sa stal generálplukovník Andrej Mordvičev, ktorý sa stal za vojny proti Ukrajine v Rusku známym dobytím Mariupolu a Avdijivky. Uviedol to dnes na svojom webe ruský vládny denník Rossijskaja gazeta, podľa ktorého si Mordvičev vyslúžil prezývku „generál-prelom“.
Predchádzajúceho veliteľa pozemných síl, armádneho generála Olega Saljukova, ktorý posledných 11 rokov riadil vojenské prehliadky na moskovskom Červenom námestí, odvolal ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok a vymenoval ho do funkcie zástupcu tajomníka bezpečnostnej rady.
22:25 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok uviedol, že Európska únia v koordinácii so Spojenými štátmi pokračuje v prípravách nových sankcií proti Rusku, ak Moskva bude naďalej odmietať bezpodmienečné prímerie s Ukrajinou, píše TASR.
Ako informovala agentúra AFP, Macron to uviedol po prvých priamych rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré sa konali v piatok v Istanbule, ale skončili sa bez prelomovej dohody, aj keď o možnosti vyhlásiť prímerie sa diskutovalo.
22:05 Na prístup Moskvy k rokovaniam s Ukrajinou, ktorá vyše troch rokov vzdoruje ruskej invázii, treba odpovedať väčším sankčným tlakom. Vyhlásil to dnes český premiér Petr Fiala po summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Tirane. Jeho vyjadrenie bolo reakciou na dnešné priame rozhovory ukrajinskej a ruskej delegácie, ktoré prímerie nepriniesli. Fiala navyše, rovnako ako vrcholní predstavitelia ďalších európskych krajín, kritizoval nízku diplomatickú úroveň Moskvou vyslanej delegácie.
„Ak Rusko koná tak, ako koná, tak sa náš tlak musí stupňovať,“ povedal Fiala českým novinárom.
20:56 Austrálčana Oscara Jenkinsa, ktorý v rusko-ukrajinskej vojne bojoval na strane Kyjeva, odsúdili na 13 rokov v trestaneckej kolónii za žoldnierstvo. Oznámila to v piatok proruská prokuratúra v okupovanej Luhanskej oblasti, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Rusko považuje cudzincov bojujúcich za Ukrajinu za žoldnierov, takže ich stíha podľa trestného zákonníka, a nepovažuje ich za vojnových zajatcov s ochranou a právami podľa Ženevských dohovorov, objasňuje AFP.
Prokuratúra v samozvanej Luhanskej ľudovej republike tvrdí, že 33-ročný Jenkins „sa zúčastnil na bojových operáciách proti ruskému vojenskému personálu medzi marcom a decembrom 2024“.
20:35 Rusko počas piatkových priamych rokovaní v tureckom Istanbule pohrozilo Ukrajine „večnou vojnou“, informoval stanicu Sky News zdroj z ukrajinskej delegácie, píše TASR.
Zdroj tvrdí, že Rusi neboli pripravení hovoriť o technických detailoch prímeria na Ukrajine a čakali na schválenie zo strany svojich nadriadených.
Agentúra Reuters ešte pred informáciou britskej stanice s odvolaním sa na svoj zdroj uviedla, že Rusko na rokovaniach predložilo neprijateľné požiadavky. Zdroj vo vyjadrení pre Reuters konštatoval, že požiadavky Ruska sú „odtrhnuté od reality a ďaleko presahujú všetko, o čom sa predtým rokovalo.“
Čítajte viac Rozhýbe Istanbul diplomatické ľady? Ukrajina žiada historický míľnik vo vojne s Ruskom. Stretnutie Zelenskyj - Putin
20:33 Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohli konať vo Vatikáne, oznámil v piatok vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin, podľa ktorého pápež Lev XIV. v prípade potreby poskytne Vatikán ako miesto na takého rozhovory. TASR o tom informuje podľa stanice Sky News a spravodajského portálu Euronews.
Taliansky denník La Stampa citoval Parolina ešte pred začiatkom piatkových rusko-ukrajinských rokovaní v tureckom Istanbule. Rokovania v Turecku bez akýchkoľvek podmienok navrhol minulú nedeľu ruský prezident Vladimir Putin. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval šéfa Kremľa na osobné stretnutie v Turecku. Putin však účasť na rokovaniach odmietol. Rokovania sa podľa plánu mali konať ešte vo štvrtok, napokon ich odložili na piatok.
19:05 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov po rokovaniach s Ruskom v Istanbule uviedol, že ďalším krokom by malo byť stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a šéfa Kremľa Vladimira Putina. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a stanice Sky News.
Čítajte viac Rozhýbe Istanbul diplomatické ľady? Ukrajina žiada historický míľnik vo vojne s Ruskom. Stretnutie Zelenskyj - Putin
17:48 Poľský premiér Donald Tusk dnes obvinil ruských hackerov z útoku na internetové stránky svojej strany Občianska platforma a jej dvoch koaličných partnerov, Ľavicu a Poľskú ľudovú stranu (PSL). Útok prišiel dva dni pred prvým kolom prezidentských volieb v krajine, ktorá je kľúčovým prekladiskom západnej pomoci Ukrajine, brániacou sa viac ako tri roky ruskej agresii. Za favorita nedeľňajšieho hlasovania je považovaný kandidát Tuskovej strany.
„Dva dni pred voľbami skupina ruských hackerov pôsobiacich na (sociálnej sieti) Telegram napadla internetové stránky Občianskej platformy. Terčom sú tiež weby Levice a PSL,“ napísal Tusk a dodal, že bezpečnostné služby intenzívne pracujú, útok však pokračuje.
Európske vlády sú v strehu ohľadom známok zasahovania do volieb odkedy Rumunsko vlani v decembri zrušilo prebiehajúce prezidentské voľby kvôli podozreniu z ruského zasahovania, čo Moskva poprela, upozornila agentúra Reuters. Dodala, že ruské veľvyslanectvo vo Varšave na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagovalo.
16:32 Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz v piatok označil rusko-ukrajinské mierové rozhovory v Istanbule za „veľmi malý“ pozitívny signál. Počas šiesteho summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Tirane Merz vyzval na európsku jednotu s cieľom dosiahnuť mier na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.
„Skutočnosť, že sa dnes stretávajú – prvýkrát po tri a pol roku – je veľmi malý, ale pozitívny signál,“ povedal nemecký kancelár na stretnutí európskych lídrov v albánskej Tirane. Ukrajina a Rusko predtým naposledy rokovali v Turecku v marci 2022.
„Veľmi dúfam v európsku súdržnosť. Dúfam, že presvedčíme aj Američanov, aby spolu s Európanmi pracovali na hľadaní riešení, ktoré ukončia túto vojnu,“ vyhlásil Merz ešte pred začiatkom summitu EPC, ktorého vznik inicioval v roku 2022 francúzsky prezident Emmanuel Macron.
16:10 Ukrajina je pripravená podniknúť čo najrýchlejšie kroky na nastolenie skutočného mieru. Ak Rusko odmietne prímerie, mali by nasledovať tvrdé sankcie, napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X. Jeho vyjadrenie nasledovalo po tom, ako spolu s lídrami štyroch európskych krajín telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
„Ukrajina je pripravená podniknúť čo najrýchlejšie kroky na nastolenie skutočného mieru a je dôležité, aby svet zaujal silný postoj. Ak Rusi odmietnu úplné a bezpodmienečné prímerie a ukončenie zabíjania, musia nasledovať tvrdé sankcie. Tlak na Rusko musí byť udržiavaný, kým nebude Rusko ochotné ukončiť vojnu,“ napísal Zelenskyj, ktorý s Trumpom hovoril spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, britským premiérom Keirom Starmerom a predsedom poľskej vlády Donaldom Tuskom.
Hlavnou témou telefonátu boli dnešné prvé priame rusko-ukrajinské rokovania v Istanbule, uviedol Zelenského hovorca podľa serveru RBK-Ukrajina.
15:50 Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer a poľský ministerský predseda Donald Tusk dnes spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským telefonovali prezidentovi Spojených štátov Donaldovi Trumpovi. Oznámil to Elysejský palác s tým, že hovor uskutočnili z Tirany krátko po konci priamych rokovaní medzi Ukrajincami a Rusmi v tureckom Istanbule. V Tirane sa dnes koná summit Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorého sa účasťou lídri z celej Európy s výnimkou Bieloruska a Ruska. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.
Starmer podľa agentúry Reuters vyhlásil, že ruský postoj k rokovaniam o prímerí je neprijateľný. „Práve sme sa stretli s prezidentom Zelenským a potom sme telefonovali prezidentovi Trumpovi, aby sme prerokovali vývoj dnešných rokovaní. Ruská pozícia je jasne neprijateľná,“ povedal Starmer. Poznamenal, že európski lídri teraz svoje odpovede na ruskú pozíciu koordinujú a budú tak robiť aj v budúcnosti.
V Istanbule sa dnes s oneskorením uskutočnili rokovania delegácií Ukrajiny a Ruska. To trvalo zhruba dve hodiny. Podľa ukrajinských predstaviteľov prišlo Rusko s neprijateľnými požiadavkami.
Vrcholní predstavitelia Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska v sobotu v Kyjeve prišli spolu so Zelenským s návrhom na tridsať dní trvajúce prímerie, ktoré malo platiť od pondelka. Už vtedy vec koordinovali s Trumpom a oznámili, že ak Rusko ponuku neprijme, malo by čeliť tvrdým a koordinovaným sankciám. Moskva reagovala návrhom na stretnutie zástupcov oboch strán v Turecku, ktoré sa nakoniec uskutočnilo dnes.
Foto: SITA/AP, Leon Neal
15:46 Na Ukrajinu sa vrátili telá ďalších 909 vojakov, ktorí padli v bojoch proti Rusku. S odvolaním sa na koordinačný štáb pre vojnových zajatcov to dnes napísal ukrajinský server Ukrinform. Kyjev naopak Rusku odovzdal telá 34 padlých krajanov.
Telá ukrajinských vojakov sa vrátili z Kurachovskej, Pokrovskej, Bachmutskej, Vuhledarskej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej a Charkovskej oblasti aj z ruských márníc. Na repatriácii sa podieľala napríklad ukrajinská tajná služba SBU, ministerstvo vnútra alebo ozbrojené sily. Vládny koordinačný štáb za pomoc poďakoval aj Medzinárodnému výboru Červeného kríža.
„Zvláštne poďakovanie patrí príslušníkom ukrajinských ozbrojených síl, ktorí padlých prevážajú a organizujú ich odovzdanie úradom. Vojakov najskôr identifikujú pracovníci orgánov činných v trestnom konaní a odborné inštitúcie ministerstva vnútra,“ dodal štáb.
Rovnaký počet, 909 padlých, Ukrajina získala aj v marci a apríli. Rusku vtedy vydala telá 43, respektíve 41 mŕtvych.
15:12 Ruský súd poslal občana Austrálie na 13 rokov do väzenia s maximálnou ostrahou za to, že vo vojne na Ukrajine proti Rusku bojoval po boku ukrajinskej armády. Uviedli to dnes podľa agentúr ruskí prokurátori vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorej veľkú časť Rusko okupuje.
Súd tridsaťtriročného Oscara Jenkinsa uznal vinným z účasti v ozbrojenom konflikte v úlohe žoldniera, stojí vo vyhlásení prokuratúry. V rozsudku súd uviedol, že Austrálčan sa zapojil do vojenských operácií proti ruským jednotkám medzi marcom a decembrom 2024.
Jenkins bol pôvodne učiteľom z Melbourne bez vojenských skúseností. V decembri bolo na sociálnych sieťach zverejnené video, na ktorom Austrálčana oblečeného vo vojenskej uniforme a so zviazanými rukami vypočúva a bije ruský vyšetrovateľ. Austrálske úrady si v januári predvolali ruského veľvyslanca Alexeja Pavlovského kvôli správam, že Jenkins bol po zajatí ruskou armádou zabitý. Tieto informácie sa nakoniec ukázali ako nepravdivé.
14:40 Rokovania delegácií Ukrajiny a Ruska v Istanbule sa skončili, uviedli agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na zdroje z tureckého ministerstva zahraničia. Prvé priame stretnutie zástupcov bojujúcich krajín od prvých týždňov ruskej invázie v roku 2022 tak trvalo zhruba dve hodiny.
Čítajte viac Kyjev a Moskva rokovali po troch rokoch - dve hodiny. Rusi prišli s 'neprijateľnými požiadavkami odtrhnutými od reality,' tvrdia Ukrajinci. Na jednej veci sa zhodli
14:33 Ruský prezident Vladimir Putin musí zasadnúť k rokovaciemu stolu a ak sa tak nestane, musí za svoje postoje niesť zodpovednosť. Dnes to v Tirane na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) vyhlásil britský premiér Keir Starmer. Rusko podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nedáva najavo záujem o prímerie s Ukrajinou, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo, preto naň bude potrebné zvýšiť tlak.
„Rusko hrá svoje hry,“ povedal Starmer, podľa ktorého nie je Moskva v mierových snahách úprimná. Britský premiér naopak ocenil postoj Ukrajiny. „Ukrajina je jasne stranou mieru,“ poznamenal.
Kritický voči Rusku bol dnes v albánskej metropole rovnako Macron, podľa ktorého Rusko v posledných hodinách svojím prístupom ukázalo, že o prímerie na Ukrajine nestojí. Dodal, že kým Európa a Spojené štáty tlak voči Moskve nezvýšia, Rusko nebude s prímerím súhlasiť.
UPOZORNENIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Prioritou Ukrajiny na rokovaniach s ruskou delegáciou v tureckom Istanbule je bezpodmienečné prímerie. Dnes to v Tirane na summite Európskeho politického spoločenstva (EPS) vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poznamenal, že ak ruská delegácia s prímerím nebude môcť súhlasiť, bude to znamenať, že ruský prezident Vladimir Putin o mier nestojí.
„Našou prioritou číslo jeden je plné, bezpodmienečné a ozajstné prímerie. Musí nastať okamžite, aby sa zastavilo zabíjanie a aby položilo pevné základy diplomacii,“ povedal Zelenskyj. Ak ruská delegácia, ktorú západné krajiny a tiež generálny tajomník NATO Mark Rutte označujú za diplomatickú misiu nižšej úrovne, nebude môcť s prímerím súhlasiť, potom to podľa Zelenského bude znamenať, že Putin len naďalej podkopáva diplomatické úsilie.
14:10 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v piatok vyzval na ukončenie „krviprelievania“ na Ukrajine ešte pred začatím priamych rokovaní delegácií Moskvy a Kyjeva v tureckom Istanbule. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Pred rokovaniami s Ruskom sa ukrajinskí predstavitelia v Istanbule stretli s Rubiom, osobitným vyslancom USA Keithom Kelloggom a poradcami pre národnú bezpečnosť Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. Došlo k tomu popri rokovaniach o jadrovej dohode Iránu s USA a o ukončení vojny na Ukrajine, uviedol predstaviteľ Spojených štátov.
„Diskutovali o dôležitosti hľadania mierového ukončenia rusko-ukrajinskej vojny“, a Rubio zopakoval „postoj USA, že zabíjanie sa musí zastaviť,“ uviedla hovorkyňa rezortu diplomacie Tammy Bruceová. Ukrajinský diplomatický zdroj v Istanbule pre AFP povedal, že delegácia chcela diskutovať aj o možnom stretnutí ruského prezidenta Vladimira Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
14:08 Kým v Turecku sa začalo rokovanie medzi predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, ukrajinské médiá informovali o leteckom poplachu a explóziách vo východoukrajinskom meste Dnipro. Verejnoprávna stanica Suspilne o explóziách hovorila niekoľko minút pred začiatkom rokovaní v Istanbule, uviedla agentúra Reuters. Ruské úrady potom hovoria o zostrelených ukrajinských dronoch.
Ukrajinské letectvo varovalo pred raketovým útokom v Dnepropetrovskej oblasti niekoľko minút predtým, ako boli výbuchy nahlásené. Zatiaľ nie sú k dispozícii bližšie informácie o obetiach či zranených. Dnipre leží vyše 100 kilometrov od východnej frontovej línie.
13:56 Poľsko pripravuje ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 230 miliónov eur, ktorý bude doručia v nasledujúcich mesiacoch. Povedal to v rozhovore pre spravodajský web Ukrajinská pravda poľský chargé d’affaires na Ukrajine Piotr Łukasiewicz.
Chystaný balík vojenskej pomoci podľa Łukasiewicza zahŕňa muníciu, náhradné dielce a ďalšie položky, ktoré slúžia vojakom. V tom istom rozhovore uviedol, že úplne možný je transfer sovietskych stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu a s tým súvisiace rokovania prebiehajú.
13:53 Vyjadrenie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára na stretnutí šéfov diplomacií NATO ohrozuje bezpečnostné záujmy Slovenska a našu dôveryhodnosť medzi spojencami, uviedol člen predsedníctva Progresívneho Slovenska Ivan Korčok.
Čítajte viac Blanár zopakoval ruskú propagandu o nájdení „príčin konfliktu na Ukrajine“. Korčok hovorí o hanbe
13:21 Server RBK-Ukrajina na svojom telegramovom účte zverejnil krátke video, ktoré zachytáva začiatok ukrajinsko-ruských rokovaní. Sú na ňom vidieť zástupcovia Ukrajiny, Ruska a Turecka, ktorí sedia pri stole v tvare písmena U. Na čele sú tureckí zástupcovia, Rusi a Ukrajinci sedia oproti sebe.
Na úvod mal príhovor šéf tureckej diplomacie. „Dnes existujú dve cesty: Jedna vedie k mieru a druhá spôsobí ešte väčšiu deštrukciu a straty na životoch. Obe strany si vyberú, ktorou cestou sa vydajú," povedal Fidan vyjednávacím tímom.
„Kým si vojna stále vyberá životy, je kriticky dôležité, aby bolo čo najskôr zavedené prímerie,“ uviedol na začiatok rozhovorov turecký minister zahraničia Hakan Fidan podľa agentúry AFP.
Podľa stanice BBC si ruskí a ukrajinskí predstavitelia, ktorí sedia oproti sebe, pred rokovaním nepodali ruky.
Čítajte aj Šéf ruskej delegácie v Istanbule oznámil, čo je cieľom Ruska. Pripustil kompromisy
13:03 Kremeľ vyhlásil, že stretnutie medzi šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom a ruským vodcom Vladimirom Putinom v súvislosti s Ukrajinou je „nepochybne nevyhnutné“. Moskva sa tak vyjadrila v piatok po tom, ako americký prezident povedal, že nič sa nevyrieši, kým sa obaja lídri nestretnú. „Kontakty medzi prezidentmi Putinom a Trumpom sú v kontexte ukrajinského urovnania mimoriadne dôležité,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte v piatok konštatoval, že ruský vodca urobil „veľkú chybu“, keď na rokovania s Ukrajincami do Istanbulu poslal delegáciu na nižšej úrovni. „Veľmi dobre vie, že lopta je na jeho strane ihriska, že má problém, že urobil veľkú chybu vyslaním tejto delegácie na nižšej úrovni,“ povedal Rutte novinárom.
12:45 V paláci Dolmabahče v tureckom Istanbule sa v piatok napoludnie začali rokovania medzi ruskou delegáciou na čele s poradcom ruského prezidenta Vladimirom Medinským a delegáciou Ukrajiny, ktorú vedie minister obrany Rustem Umerov. Rokujú za prítomnosti Turecka, ktoré zastupuje minister zahraničných vecí Hakan Fidan. Ide o prvé priame rokovanie medzi znepriateleným stranami od marca 2022. TASR o tom informuje podľa televízie Sky News a agentúry AFP.
12:29 Zdroj agentúry Reuters v ukrajinskej delegácii v piatok uviedol, že rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa mali začať napoludnie v Istanbule, zatiaľ neprebiehajú. Zdržanie podľa neho spôsobila zmena ruského postoja. Moskva údajne požaduje dvojstranné rokovania bez prítomnosti zástupcov Turecka alebo USA, informuje TASR.
„Ide o ďalší znak toho, že ruská strana podkopáva mierové úsilie,“ vyhlásil. „My sme prišli viesť seriózny rozhovor, zatiaľ čo Rusi predkladajú požiadavky, podmienky. To v nás vyvoláva pochybnosti, či ich Putin poslal riešiť problémy, alebo len zdržiavať proces,“ uviedol zdroj pre Reuters pod podmienkou zachovania anonymity.
Podľa ukrajinského predstaviteľa „existuje len jeden dôvod, prečo sa Rusi obávajú prítomnosti USA v miestnosti – prišli zdržiavať proces, nie riešiť problémy, a chcú to pred USA utajiť.“
12:10 Európska únia voči Rusku zvýši sankčný tlak, režim ruského prezidenta Vladimira Putina zatiaľ nepreukázal ochotu na ukončenie vojny proti Ukrajine. Dnes to pred začiatkom summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) vyhlásila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Tá zároveň Putina kritizovala za to, že neprišiel do tureckého Istanbulu na priame rokovania s Ukrajinou, zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol s šéfom Kremľa pripravený sa stretnúť.
„Pracujeme na novom sankčnom balíku,“ povedala von der Leyenová. Poznamenala, že bude zahŕňať sankcie okrem iného proti teraz nefunkčným baltským plynovodom Nord Stream 1 a Nord Stream 2, proti takzvanej ruskej tieňovej flotile, cez ktorú Moskva obchádza sankcie, zníženie cenového stropu na ropu a tiež ďalšie postihy ruského finančného sektora.
Von der Leyenová povedala, že Európa chce mier, ale že Putin takýto postoj očividne nezastáva, keď Zelenskyj bol na stretnutie pripravený, ale šéf Kremľa nedorazil. Zelenskyj je teraz v albánskej metropole, kde sa zúčastní na rokovaní EPC.
Čítajte aj Bývalý ukrajinský prezident Porošenko to nevzdal, stále volá po zastavení tranzitu ruskej ropy
12:07 Kyjev by na rokovaniach chcel otvoriť aj otázku stretnutia ukrajinského a ruského prezidenta. Pre agentúru AFP to uviedol zdroj z diplomatického prostredia.
11:33 Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu 112 bezpilotných lietadiel, z ktorých protivzdušná obrana 73 zostrelila, oznámilo ráno ukrajinské letectvo. Ďalších 36 strojov, ktoré označuje za imitácie úderných dronov, podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. O osude zvyšných troch bezpilotných lietadiel sa nezmieňuje. Ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 65 ukrajinských dronov, najviac nad Čiernym morom a ukrajinským polostrovom Krym, ktorý Moskva v roku 2014 anektovala.
Ruská protivzdušná obrana podľa ministerstva obrany v Moskve zachytila a zničila 43 ukrajinských dronov nad Čiernym morom, 21 nad Krymom a jeden nad Belgorodskou oblasťou. Podrobnosti ruský rezort neuviedol. Moskva zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinských vzdušných útokov a hlási iba zostrelené drony.
Stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe ráno napísala, že regionálne telegramové účty predtým informovali o výbuchoch na Kryme. Kanál Krymskyj veter podľa serveru Meduza písal o explóziách v sklade zbraní a munície na ruskej vojenskej základni pri obci Perevalne.
Ruská taktika vojny - totálne spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy.
Ukrajinské letectvo medzitým bez bližších podrobností informovalo o škodách v Odeskej, Žytomyrskej, Černihivskej, Mykolajivskej a Kyjevskej oblasti po ruskom nočnom dronovom nálete. Server Ukrajinska pravda píše, že v Kyjevskej oblasti trosky zostreleného ruského dronu poničili administratívnu budovu, dom, obchod alebo nefunkčné vzdelávacie zariadenie. Zranenia na mieste podľa regionálnych činiteľov nie sú.
Ruské útoky na Chersonskú oblasť, ktorá sa nachádza blízko frontovej línie, si však podľa Ukrajinskej pravdy vyžiadali život jedného človeka a ďalšieho zranili. Jeden človek zahynul pri rannom ruskom útoku na mesto Kupjansk v Charkovskej oblasti, ďalší štyria ľudia boli zranení, píše ten istý server s odvolaním sa na šéfa správy Charkovskej oblasti. Škody a zranenia sú podľa tohto portálu po ruských útokoch aj v ďalších ukrajinských regiónoch.
11:24 Americký prezident Donald Trump dnes záverom svojej návštevy troch krajín Perzského zálivu povedal, že sa stretne so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, akonáhle bude možné túto schôdzku zariadiť. Teraz sa však vracia do Washingtonu, dodal podľa agentúry Reuters. Trump v minulých dňoch nevylučoval možnosť, že sa zúčastní na priamych ukrajinsko-ruských rokovaniach, ktoré sa dnes čakajú v Istanbule, ak na ne dorazí tiež ruský prezident Vladimir Putin.
„Chystal som sa to urobiť, bol by som pripravený odletieť tam odtiaľ odtiaľto,“ uviedol Trump pri krátkom rozhovore s novinármi na záver svojej oficiálnej návštevy Spojených arabských emirátov. „Uvidíme, čo sa stane s Ruskom a Ukrajinou,“ dodal s odvolaním sa na priame rozhovory oboch bojujúcich strán v Istanbule.
11:11 Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnej sieti Telegram informoval, že prioritou ukrajinskej delegácie na piatkových rokovaniach s Ruskom v Istanbule bude dohodnúť bezpodmienečné prímerie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Ukrajina je pripravená na mier a dlhodobé a bezpodmienečné prímerie. Ukrajinská delegácia je dnes v Istanbule, aby dosiahla bezpodmienečné prímerie – to je naša priorita,“ uviedol Jermak.
10:42 Čína v piatok vyjadrila nádej, že sa v rámci mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom podarí dosiahnuť „spravodlivú a trvalú“ dohodu. Obe krajiny v piatok poobede povedú prvé priame rokovania za uplynulé vyše tri roky.
„Podporujeme všetky snahy venované mieru… Dúfame, že zainteresované strany budú pokračovať v dialógu a rokovaniach, aby dosiahli spravodlivú, trvalú a záväznú mierovú dohodu, ktorá bude prijateľná pre všetky strany,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na tlačovej konferencii.
10:35 V tureckom Istanbule sa v piatok dopoludnia začalo trojstranné stretnutie predstaviteľov USA, Turecka a Ukrajiny, ktoré predchádza priamym ukrajinsko-ruským rokovaniam. Tie by sa mali začať napoludnie.
Stretnutie v istanbulskom paláci Dolmabahče vedie turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan, ktorý by sa mal zúčastniť aj na nadchádzajúcich priamych rokovaniach ruskej a ukrajinskej delegácie.
USA v Istanbule zastupuje šéf diplomacie USA Marco Rubio, ktorý tam v piatok priletel po skončení zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO v tureckej Antalyi. Sprevádzajú ho dezignovaný veľvyslanec USA v Turecku Tom Barrack a osobitný vyslanec amerického prezidenta Keith Kellogg.
Ukrajinská delegácia sa skladá z ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu, šéfa prezidentskej kancelária Andrija Jermaka a ministra obrany Rustema Umerova.
Zdroj agentúry AFP z prostredia ukrajinskej delegácie uviedol, že v piatok ráno sa Umerov, Sybiha a Jermak už stretli s Kelloggom a poradcami pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka a Británie.
Čítajte viac Putinov hlavný vyjednávač považuje Ukrajinu za súčasť Ruska. Viacerí historici v Moskve ho neznášajú. Čo venoval Ukrajincom v Istanbule?
10:23 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priletel do Albánska, kde sa zúčastní na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC). Novinárom to potvrdil jeho hovorca Serhij Nikiforov.
V Tirane sa dnes stretnú zástupcovia 47 krajín, aby prerokovali okrem iného bezpečnosť kontinentu a odolnosť demokracie. Neformálna platforma si dala za cieľ podporovať politický dialóg v Európe, a tak prispievať k jej stabilite, bezpečnosti a prosperite. Slovensko bude zastupovať premiér Robert Fico.
Vo štvrtok Zelenskyj navštívil Ankaru, kde sa stretol so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom. Stretnutie oboch lídrov bolo neverejné. Rokovania a pracovné večere za účasti delegácií v prezidentskom komplexe trvali podľa ukrajinského serveru RBK- Ukrajina takmer tri hodiny. Erdogan sa na dnešnom summite v Albánsku podľa predchádzajúcich informácií má tiež zúčastniť.
Summit v Tirane spoluorganizuje predseda Európskej rady António Costa spolu s albánskym premiérom Edim Ramom. Akcia bude tiež miestom, kde sa lídri môžu stretnúť na bilaterálnych rokovaniach alebo v malých skupinách, aby hovorili o hlavných bezpečnostných otázkach. Na otváracom summite EPC v Prahe v roku 2022 spolu viedli napríklad predstavitelia Azerbajdžanu a Arménska zriedkavé rokovania v snahe zmierniť napätie medzi oboma dlhoročnými protivníkmi, pripomína Reuters.
9:27 Do tureckého Istanbulu priletel americký minister zahraničia Marco Rubio. Informovala o tom dnes ráno agentúra AFP, podľa ktorej sa šéf americkej diplomacie nemá zúčastniť na dnešných očakávaných rozhovoroch medzi zástupcami Moskvy a Kyjeva. Americkí činitelia by však mali dopoludnia rokovať oddelene s Ukrajincami aj Rusmi, píše agentúra. V Istanbule sa dnes očakávajú prvé priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom od prvých týždňov ruskej invázie do susednej krajiny.
Dnešné rokovanie sprostredkuje Turecko a podľa zdroja tlačových agentúr z tamojšieho ministerstva zahraničia by sa mali odohrať dve trojstranné rokovania. Najprv by sa mali zísť zástupcovia Turecka, Spojených štátov a Ukrajiny a neskôr predstavitelia Turecka, Ukrajiny a Ruska. Toto druhé rokovanie by sa malo začať okolo 11.30 h SELČ v istanbulskom paláci Dolmabahçe.
Čítajte viac Putin zostal sedieť v Kremli. Zráta mu Trump neúčasť v Istanbule?
9:24 Nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril nesúhlas s údajným plánom USA a Ruska na obnovenie prevádzky plynovodu Nord Stream 2, ktorý bol vybudovaný v Baltskom mori. „Nord Stream 2 v súčasnosti nemá prevádzkovú licenciu a neočakáva sa, že sa to zmení,“ citoval Merza spravodajský týždenník Die Zeit.
Čítajte viac Merz: Berlín už plynovod Nord Stream 2 nechce
9:17 Ukrajina v noci na piatok prišla o viacúčelovú stíhačku F-16, pričom pilot sa pred zrútením stroja úspešne katapultoval. Príčinou incidentu bola bližšie nešpecifikovaná výnimočná situácia na palube lietadla, ktoré bolo nasadené na odrazenie ruského útoku, uviedlo na platforme Telegram ukrajinské letectvo.
Čítajte viac Ukrajina prišla o ďalšiu stíhačku F-16, pilot sa katapultoval
9:10 Všetky členské štáty NATO odsúhlasia postupné navýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP do júnového summitu Aliancie. Vo štvrtok to uviedol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pre stanicu Fox News.
„Môžem vám povedať, že o šesť týždňov nás čaká summit, na ktorom prakticky každý člen NATO dosiahne (úroveň) dvoch percent alebo ju prekročí. Čo je dôležitejšie, mnohí z nich prekročia štyri percentá a všetci odsúhlasia cieľ dosiahnuť 5 percent v nasledujúcom desaťročí,“ povedal Rubio.
Americký prezident Donald Trump obmedzil financovanie obrany NATO už počas svojho prvého pôsobenia v Bielom dome. Zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že Spojené štáty platia do spoločného rozpočtu viac, ako by bolo spravodlivé.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul tento týždeň uviedol, že Berlín podporuje Trumpovu požiadavku, aby členovia Aliancie zvýšili výdavky na obranu na 5 percent HDP.
Tohtoročný summit NATO sa bude konať v holandskom Haagu od 24. do 25. júna.
8:44 Rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v tureckom Istanbule by sa mali začať o 12.30 hod. miestneho času (11.30 hod. SELČ). Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z tureckého ministerstva zahraničných vecí, píše TASR.
O 10.45 hod. miestneho času (9.45 SELČ) sa uskutoční aj trojstranné stretnutie tureckých, ukrajinských a amerických predstaviteľov, uviedol zdroj s tým, že všetky rozhovory budú prebiehať v paláci Dolmabahče na európskom brehu Bosporu.
V Istanbule sa už vo štvrtok popoludní mali začať priame rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré by boli prvým priamym stretnutím znepriatelených strán od marca 2022. Navrhol ich ruský prezident Vladimir Putin ešte v nedeľu. Rozhovory však presunuli na piatok a zúčastnia sa na nich aj predstavitelia Turecka.
Stanica BBC vo štvrtok večer informovala, že ukrajinskú delegáciu povedie minister obrany Rustem Umerov. Na čele ruského tímu bude Putinov poradca Vladimir Medinskij.
8:40 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 100 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 971 690, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 32 obrnených bojových vozidiel pechoty, 36 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 825 tankov, 22 546 obrnených bojových vozidiel pechoty, 27 908 delostreleckých systémov 1 385 raketometov.
8:25 Šéf Kremľa mu dôveruje, naopak, viacero znalcov dejín v ňom vidí hlúpeho babráka. Má povesť nacionalistického vlastenca, ale komunisti v ňom objavili rusofóba. Tvrdí, že Ukrajincov má rád, no štátnosť im nedopraje. Reč je o 54-ročnom Vladimirovi Medinskom, ktorého si ruský prezident vybral za šéfa vyjednávacieho tímu na rokovaniach s ukrajinskými zástupcami v Turecku.
Čítajte viac Putinov hlavný vyjednávač považuje Ukrajinu za súčasť Ruska. Viacerí historici v Moskve ho neznášajú. Čo venoval Ukrajincom v Istanbule?
8:15 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer) na neformálnom ministerskom zasadnutí šéfov diplomacií NATO, ktoré sa uskutočnilo v stredu (14. 5.) a vo štvrtok (15. 5.) v tureckej Antalyi, vyjadril podporu mierovým rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine. Uskutočniť by sa mali v piatok v Istanbule. Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva.
„NATO je obranné zoskupenie a na to nesmieme zabúdať. Veľký vplyv na to, ako sa v rámci Aliancie budeme správať, bude mať práve vývoj vojny na Ukrajine, pretože táto vojna sa nemala nikdy začať. Jednoznačne bolo potrebné rokovať a predísť obetiam na jednej aj druhej strane. Túto vojnu je potrebné ukončiť čím skôr mierovými rokovaniami,“ vyhlásil Blanár.
Slovenská diplomacia v tomto kontexte privítala ohlásené ukrajinsko-ruské rokovania v tureckom Istanbule. Blanár deklaroval v Antalyi podporu mierovým diskusiám a ich pokračovaniu priamo americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi. „Od začiatku podporujeme mierovú iniciatívu administratívy prezidenta Donalda Trumpa a dôležité dnes je, že Spojeným štátom sa podarilo to, čo nebola schopná urobiť EÚ – vôbec otvoriť diskusiu o mierovom ukončení vojny na Ukrajine,“ povedal slovenský minister a ocenil vytrvalosť americkej strany v tejto veci. Diplomacia SR je podľa neho v prípade potreby ochotná spolupracovať a poskytnúť súčinnosť pri mierovom procese.
Neformálnemu zasadnutiu ministrov dominovala príprava nadchádzajúceho samitu lídrov NATO v holandskom Haagu, ako aj otázky súvisiace so zvyšovaním výdavkov na obranu, s kapacitnými možnosťami obranného priemyslu, budúcnosťou transatlantických vzťahov a so spoluprácou s partnermi.
Podľa Blanára si SR uvedomuje zodpovednosť za vlastnú obranu a rozvíjanie národných obranných kapacít. „Diskutuje sa o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu v horizonte siedmich až desiatich rokov, pričom je potrebné garantovať takú postupnosť a flexibilitu zvyšovania obranných výdavkov, ktorú sú schopné zvládnuť tak národné rozpočty, ako i kapacity obranného priemyslu,“ uviedol minister. „Z tohto dôvodu budeme presadzovať, aby sme mohli zvýšené finančné prostriedky v oblasti obrany použiť na projekty duálneho využitia, a teda aj na civilné účely, akými sú napríklad pripravované vojenské nemocnice v Prešove a vo Vajnoroch, investície do dopravnej infraštruktúry či podpory obranného priemyslu,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.
Do júnového samitu je podľa Blanára potrebné zodpovedať otázky členských krajín, aké investície sa budú alebo nebudú započítavať do celkových obranných výdavkov.
7:05 Pápež Lev XIV. sa vo štvrtok vo Vatikáne stretol s hlavou ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom. Išlo o jednu z prvých audiencií nového pontifika. Ševčuk pápeža pozval na návštevu Ukrajiny a odovzdal mu zoznam zajatcov zadržiavaných Ruskom. Vatikán po audiencii na pozvánku neodpovedal, uviedla tlačová agentúra AP.
Počas nedeľňajšej modlitby, a tiež počas audiencie s pútnikmi z cirkví východného obradu tento týždeň, Lev XIV. apeloval na ukončenie vojny a vyjadril solidaritu s ukrajinským ľudom.
„Vo svojom srdci nosím utrpenie milovaného ukrajinského ľudu. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahol skutočný, spravodlivý a trvalý mier. Nech sú oslobodení všetci zajatci a nech sa deti vrátia k svojim rodinám,“ povedal v nedeľu.
Vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin povedal, že je „predčasné“ uvažovať o možnej pápežskej návšteve Kyjeva, ktorú počas pondelkového telefonátu s pápežom navrhol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ako AP pripomína, Vatikán má tradíciu diplomatickej neutrality. Lev prisľúbil, že „vynaloží všetko úsilie“, aby sa pokúsil priviesť Rusko a Ukrajinu k rokovaciemu stolu.
„Svätá stolica je vždy pripravená pomôcť pri spájaní nepriateľov, tvárou v tvár, (pomôcť im) hovoriť spolu, aby národy na celom svete opäť našli nádej a získali späť dôstojnosť, ktorú si zaslúžia, dôstojnosť mieru,“ vyhlásil Lev. „Národy nášho sveta túžia po mieri a ja apelujem na ich vodcov z celého srdca: Poďme sa stretnúť, poďme sa porozprávať, poďme rokovať!“ dodal.
Na nedeľnej inauguračnej omši pápeža Leva XIV. by sa mal zúčastniť aj Zelenskyj a americkú delegáciu bude viesť americký viceprezident J.D. Vance.
Vatikán sa pod vedením pápeža Františka usiloval o výmenu zajatcov, ako aj o návrat ukrajinských detí odvlečených na územia okupované Ruskom.
6:10 Britský premiér Keir Starmer obvinil Vladimira Putina, že „stojí v ceste“ prímeriu medzi Ruskom a Ukrajinou, keďže šéf Kremľa odmietol prísť na rokovania v Istanbule a stretnúť sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym. Píše o tom denník The Guardian.
„Čo sa dnes stalo, je len ďalším dôkazom toho, že je to Putin, kto otáľa. Je to Putin, kto spôsobuje odklad prímeria. Ukrajina sa už dávno, pred niekoľkými mesiacmi, jasne vyjadrila, že bude mať 30-dňové bezpodmienečné prímerie, a my už dávno hovoríme, že je to Putin, kto tomuto mieru stojí v ceste,“ povedal.
Britský minister obrany John Healey zase uviedol, že spojenci Ukrajiny teraz „musia konať“ a „vyvíjať tlak na Putina“. Vyzval pritom na ďalšie sankcie voči Rusku.
„Musíme na Putina vyvinúť tlak, ktorý ho privedie k rokovaciemu stolu,“ povedal Healey po tom, ako sa vo štvrtok v Berlíne stretol so svojím nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom. „Teraz je čas na to, aby rokoval a ukončil boje,“ dodal.
Pistorius podľa správy agentúry AFP uviedol, že práve „Putin má moc ukončiť vojnu“ a mohol odcestovať do Istanbulu, rokovať a nariadiť prímerie. Dodal, že v reakcii na najnovšie kroky Ruska zaznamenal akúsi „zmenu tónu“ zo strany predstaviteľov USA. Zdôraznil však, že je potrebné počkať, aké budú prípadné dôsledky.
6:05 V Istanbule by sa v piatok mali začať prvé priame rusko-ukrajinské rokovania za tri roky vojny, pôvodne plánované na štvrtok, ale podľa ruských agentúr odložené z logistických dôvodov. Ukrajinskú delegáciu vedie minister obrany Rustom Umerov, ruský poradca Kremľa Vladimir Medinskij. ten vo štvrtok večer uviedol, že očakáva schôdzku so zástupcami Ukrajiny dnes o 10.00 h miestneho času (9.00 h SELČ).
Umerovova delegácia má podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mandát rokovať o prímerí. Rokovania sa majú konať v istanbulskom paláci Dolmabahçe, kde sa s ruskou delegáciou ešte vo štvrtok večer stretol šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan.
Diplomatické manévre sa začali v sobotu, keď Zelenskyj a lídri štyroch veľkých európskych krajín navrhli Rusku prímerie, ktoré by trvalo najmenej 30 dní. Ruský prezident Vladimir Putin priamo nereagoval, ale v nedeľu prišiel s protinávrhom, aby sa priame rozhovory s Ukrajinou uskutočnili vo štvrtok v Istanbule. Zelenskyj opakovane šéfa Kremľa vyzýval, aby spolu rokovali osobne, a do Turecka skutočne odcestoval. V stredu večer však vyšlo na najavo, že Putin do Istanbulu nepríde, ruskú delegáciu vedie jeho poradca Medinskij. V ruskej delegácii nie je ani minister zahraničia Sergej Lavrov, ani Putinov poradca Jurij Ušakov, ktorí v marci prvé priame rokovania s Američanmi v Saudskej Arábii.
Čítajte viac Putinov hlavný vyjednávač považuje Ukrajinu za súčasť Ruska. Viacerí historici v Moskve ho neznášajú. Čo venoval Ukrajincom v Istanbule?
Zelenskyj vo štvrtok z Ankary, kde rokoval s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, vyslal do Istanbulu delegáciu vedenú ministrom obrany Umerovom, hoci podľa neho v ruskom tíme nie je nikto, kto naozaj rozhoduje.
Do Istanbulu má dnes na rokovaní s tureckým ministrom zahraničia Hakanom Fidanom a ukrajinskou delegáciou pricestovať americký minister zahraničia Marco Rubio. Novinárom však povedal, že od rozhovorov nemá veľké očakávania. Za jedinú cestu k prelomu označil prípadné priame rokovanie medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Putinom. Tá ale teraz v pláne nie je.