Izraelské nočné údery v rôznych častiach pásma podľa agentúr zasiahli okrem iného predmestie Dajr Balahu a mesto Chán Júnis v centrálnej a južnej časti Pásma Gazy. Podľa palestínskej agentúry WAFA útočila izraelská armáda v meste Bajt Lahíja a utečeneckom tábore Džabálija na severe pásma. Podľa svedkov z Bajt Lahíji izraelská armáda podnikla nálety, delostreleckú paľbu a dronové útoky. Záchranné práce komplikuje rozsiahla deštrukcia ciest, ktorá sanitným vozidlám sťažuje prístup na miesta úderov.
Agentúra Anadolu informovala, že podľa jej zdrojov izraelská armáda uskutočnila na severe Pásma Gazy „strašné masakry“ zamerané na civilistov.
Čítajte viac Pri izraelských úderoch v Pásme Gazy podľa palestínskych úradov zahynulo 103 ľudí
Izrael dnes uviedol, že pokračuje vo svojich operáciách proti ozbrojencom v Pásme Gazy a že za uplynulý deň zasiahol 150 cieľov, vrátane vojenských objektov, a že na severe pásma zlikvidoval niekoľko ozbrojencov na pozorovacom stanovišti.
Nemenovaný izraelský predstaviteľ, ktorý nemal povolenie hovoriť s médiami, AP oznámil, že dnešné údery sú prípravou na širšiu operáciu a že sú pre Hamas odkazom, že táto operácia sa začne čoskoro, ak nepristúpi na dohodu o prepustení rukojemníkov. Tých v Pásme Gazy podľa AP zostáva asi 58, pričom sa predpokladá, že nažive ich je asi len 23.
Spravodajský server BBC dnes poznamenal, že jeho spravodajstvo sa dnes z veľkej časti zakladá na výpovediach svedkov a vyhláseniach z oficiálnych zdrojov, keďže Izrael výrazne obmedzil prístup novinárov do Pásma Gazy. Izraelská armáda podľa BBC kontroluje celú pozemnú hranicu s Gazou a hraničné priechody. Zahraničným novinárom vstup nie je umožnený, hoci sa predtým do pásma mohol dostať obmedzený počet zahraničných žurnalistov v sprievode izraelskej armády. Mnoho palestínskych novinárov z Pásma Gazy naďalej informuje, ale pri práci ich podľa BBC bolo viac ako 200 zabitých pri izraelských úderoch. Izrael tvrdí, že na novinárov nezacieli a že sa vždy snaží zabrániť civilným obetiam na životoch. Zároveň však viní Hamas, že využíva obyvateľov Pásma Gazy ako ľudské štíty a tvrdí, že niektorí novinári s Hamasom spolupracujú alebo naň majú väzby.
Do pásma je podľa BBC umožnený vstup obmedzenému počtu humanitárnych pracovníkov a zdravotníkov, tí sú však najmä na juhu, nie na severe, ktorý je považovaný za príliš nebezpečný.
Agentúry OSN a medzinárodné organizácie dlhodobo upozorňujú na klesajúcu schopnosť nemocníc v Pásme Gazy poskytovať primeranú alebo dokonca aj potrebnú zdravotnú starostlivosť, a to v dôsledku trvajúcej izraelskej blokády. Izrael totiž od 2. marca znemožňuje prísun akýchkoľvek dodávok do Pásma Gazy, vrátane humanitárnej pomoci, pričom dlhodobo tvrdí, že v oblasti je zdravotníckeho materiálu aj potravín dostatok z obdobia pred vyhlásením blokády.
Mnohé medzinárodné organizácie však varujú pred rizikom prepuknutia hladomoru s tým, že už teraz veľká časť populácie Pásma Gazy trpí akútnou podvýživou. Hlad Palestínčanov v pásme sužuje aj podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Sledujeme Gazu. A postaráme sa o to. Mnoho ľudí hladuje,“ povedal Trump novinárom v Abú Zabí, kde dnes zakončil svoju štvordňovú návštevu štátov Perzského zálivu.
V októbri 2023 začal Izrael v Pásme Gazy vojenskú ofenzívu v reakcii na útok teroristického hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili 1200 ľudí a ďalších 251 ich uniesli ako rukojemníkov. Od októbra 2023 bolo pri izraelských útokoch podľa ministerstva zdravotníctva spravovaného Hamásom zabitých viac ako 53 000 Palestínčanov, píše agentúra AP.
Od 18. marca, keď izraelská armáda po niekoľkotýždňovom prímerí obnovila svoju ofenzívu v Pásme Gazy, zahynulo podľa AP takmer 3 000 Palestínčanov. Približne 90 percent obyvateľstva Pásma Gazy v dôsledku bojov utieklo zo svojich domovov, v mnohých prípadoch boli veľké skupiny Palestínčanov vysídlené opakovane.