Zdroj agentúry Reuters z ukrajinskej diplomacie povedal, že požiadavky, ktoré na rokovaní oznámili ruskí činitelia, sú odtrhnuté od reality a idú ďaleko za rámec všetkého, o čom išlo už skôr. „Zahŕňajú ultimáta, aby sa Ukrajina kvôli prímeriu stiahla zo svojho územia, a ďalšie neprijateľné a nekonštruktívne podmienky,“ povedal tento zdroj pod podmienkou zachovania anonymity. „Ukrajina je pripravená na skutočné prímerie a následný skutočný mierový proces bez akýchkoľvek predbežných podmienok,“ dodal.
Taktiež agentúra AP s odvolaním sa na vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa napísala, že Rusko vznieslo pre vyhlásenie úplného prímeria „neprijateľné požiadavky“ vrátane stiahnutia ukrajinských síl z rozsiahlych vlastných území, ktoré ovládajú. Podľa neho to pôsobí, akoby ruská delegácia" chcela zámerne pokladať na stôl nereálne návrhy, aby z dnešného rokovania odišla bez akýchkoľvek výsledkov". Návrat delegácií k rokovaciemu stolu ešte dnes je „možný“, ale zatiaľ nie je „v pláne“, povedal ukrajinský predstaviteľ agentúre AFP.
Čítajte viac Putin zostal sedieť v Kremli. Zráta mu Trump neúčasť v Istanbule?
Prvého priameho stretnutia zástupcov bojujúcich krajín od prvých týždňov ruskej invázie v roku 2022 sa zúčastnil tiež turecký minister zahraničia Hakan Fidan, ktorého krajina dnešné stretnutie sprostredkovala.
Britská stanica BBC s odvolaním sa na zdroj v ukrajinskej delegácii napísala, že členovia ruskej a ukrajinskej delegácie komunikovali prostredníctvom tlmočníkov.
Polovica ukrajinskej delegácie mala na sebe poľné vojenské oblečenie a sedela pri stole priamo oproti svojim ruským kolegom v oblekoch, doplnil Reuters.
Čítajte aj Rozhýbe Istanbul diplomatické ľady? Ukrajina žiada historický míľnik vo vojne s Ruskom. Stretnutie Zelenskyj - Putin
Výmena 1000 zajatcov
Ukrajinská a ruská delegácia sa na prvom priamom rokovaní za posledné tri roky dohodli na výmene väzňov vo formáte 1000 za 1000 zajatcov. Píše to agentúra Reuters, podľa ktorej to uviedli ukrajinský minister obrany Rustom Umerov aj ruskí vyjednávači. Delegácie tiež diskutovali o zastavení bojov na Ukrajine, na prímerí sa ale nedohodli. Obe strany tvrdia, že hovorili aj o možnom kontakte medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Foto: SITA/AP, Ramil Sitdikov
„Hovorili sme o výmene 1000 za 1000 (zajatcov),“ uviedol po rokovaní Umerov. Podľa serveru BBC News to minister označil za hlavný výsledok dnešného rokovania. Na otázku novinárov, aké budú ďalšie kroky v procese vyjednávania, ukrajinský minister obrany podľa agentúry Interfax-Ukrajina povedal: „Najprv sa musíme zamerať na výmenu väzňov“. Tá by sa podľa neho mohla odohrať v blízkej budúcnosti.
Ukrajinská delegácia podľa ministrovho vyjadrenia s Rusmi diskutovala aj o kontaktoch medzi prezidentmi oboch krajín Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom a o možnosti prímeria, píše ďalej Reuters.
„V najbližších dňoch sa uskutoční masívna výmena zajatcov, v pomere 1000 ku 1000,“ uviedol podľa agentúry AFP šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij. Podľa neho sa obe strany zhodli na tom, že rozhovory budú pokračovať, až Moskva aj Kyjev predložia detailnú víziu budúceho prímeria. Uviedol tiež, že Ukrajina vyjadrila požiadavku na schôdzku medzi Zelenským a Putinom, čo ruská delegácia vzala na vedomie. Zelenskyj verejne navrhoval, že sa s Putinom stretne tento týždeň práve v Turecku, kam tiež odcestoval, ruská strana ale na miesto vyslala delegáciu na nižšej úrovni.
Rusi sú spokojní
Ruskí predstavitelia sú s výsledkami dnešného priameho rokovania so zástupcami Ukrajiny v Istanbule spokojní. Obe strany sa zhodli na tom, že rozhovory budú pokračovať, až Moskva aj Kyjev predložia detailnú víziu budúceho prímeria. Uviedol to podľa agentúry Reuters šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij.
Medinskij tiež povedal, že Ukrajina požadovala, aby sa uskutočnila schôdzka medzi prezidentmi oboch krajín Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským. Potvrdil tiež, že sa obe strany dohodli na výmene 1000 zajatcov na každej strane.
Putinov strach
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na summite Európskeho politického spoločenstva v albánskej Tirane vyzval Západ na „rázne“ kroky proti Moskve a uvalenie nových sankcií v prípade, že mierové rokovania v Istanbule neprinesú prielom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Mali sme reálnu šancu podniknúť dôležité kroky na ukončenie tejto vojny, keby sa Putin nebál prísť do Turecka,“ vyhlásil ukrajinský prezident. „Ak sa ukáže, že ruská delegácia je dnes naozaj len teatrálna a nedokáže priniesť žiadne výsledky… je potrebná rázna reakcia vrátane sankcií voči ruskému energetickému sektoru a bankám,“ povedal.
Čítajte aj Zelenskyj: Putin sa bojí priamych rokovaní so mnou. Západ by mal udrieť tými najtvrdšími sankciami, ak nepríde
V Istanbule rokovala ruská a ukrajinská delegácia za prítomnosti Turecka. Ide o prvé priame rozhovory medzi znepriatelenými stranami po viac ako troch rokoch.
Rokovania v Turecku bez akýchkoľvek podmienok navrhol minulý nedeľu ruský prezident Vladimir Putin. Podľa neho chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré obe krajiny viedli v roku 2022. Zelenskyj následne Putina vyzval na osobné stretnutie v Turecku. Putin osobnú účasť na rokovaniach odmietol a vedením delegácie poveril svojho poradcu Vladimira Medinského. Líder Ukrajiny zloženie ruskej delegácie kritizoval a označil ju za „atrapu“ s nejasným mandátom.
Ukrajina chce je bezpodmienečné prímerie
Prioritou Ukrajiny na rokovaniach s ruskou delegáciou v tureckom Istanbule je bezpodmienečné prímerie. Dnes to v Tirane na summite Európskeho politického spoločenstva (EPS) vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poznamenal, že ak ruská delegácia s prímerím nebude môcť súhlasiť, bude to znamenať, že ruský prezident Vladimir Putin o mier nestojí.
„Našou prioritou číslo jeden je plné, bezpodmienečné a ozajstné prímerie. Musí nastať okamžite, aby sa zastavilo zabíjanie a aby položilo pevné základy diplomacii,“ povedal Zelenskyj. Ak ruská delegácia, ktorú západné krajiny a tiež generálny tajomník NATO Mark Rutte označujú za diplomatickú misiu nižšej úrovne, nebude môcť s prímerím súhlasiť, potom to podľa Zelenského bude znamenať, že Putin len naďalej podkopáva diplomatické úsilie.
Postoj USA
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyzval na ukončenie „krviprelievania“ na Ukrajine ešte pred začatím priamych rokovaní delegácií Moskvy a Kyjeva v tureckom Istanbule. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Pred rokovaniami s Ruskom sa ukrajinskí predstavitelia v Istanbule stretli s Rubiom, osobitným vyslancom USA Keithom Kelloggom a poradcami pre národnú bezpečnosť Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. Došlo k tomu popri rokovaniach o jadrovej dohode Iránu s USA a o ukončení vojny na Ukrajine, uviedol predstaviteľ Spojených štátov.
„Diskutovali o dôležitosti hľadania mierového ukončenia rusko-ukrajinskej vojny“, a Rubio zopakoval „postoj USA, že zabíjanie sa musí zastaviť,“ uviedla hovorkyňa rezortu diplomacie Tammy Bruceová. Ukrajinský diplomatický zdroj v Istanbule pre AFP povedal, že delegácia chcela diskutovať aj o možnom stretnutí ruského prezidenta Vladimira Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Foto: SITA/AP, Murat Gok
Delegácie z Kyjeva a Moskvy sa v piatok (16. 5.) uskutočnili v Istanbule po viac ako troch rokoch prvé priame rokovania o možnosti ukončenia vojny na Ukrajine. Očakávania týkajúce sa rokovaní, ktoré pôvodne navrhol ruský vodca Vladimir Putin, sú nízke po tom, ako Kremeľ odmietol výzvu ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského na prezidentský summit a namiesto toho do Turecka vyslal delegáciu na nižšej úrovni.
Rusko opakovane požaduje, aby si mohlo ponechať územia na juhu a východe Ukrajiny, ktoré okupuje, a aby mu Kyjev odstúpil ešte viac územia. Moskva v roku 2022 „anektovala" štyri ukrajinské regióny, a to Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť, napriek tomu, že nad nimi nemá úplnú kontrolu. Okrem toho Rusko ešte v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov.
Ako predpoklad pre akékoľvek mierové urovnanie Putin vlani Ukrajinu požiadal, aby stiahla svoje sily z tých častí Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré Ukrajinci stále kontrolujú. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok v súvislosti s rokovaniami v Istanbule poukázal na tieto Putinove vyjadrenia ako na základ pre možné mierové urovnanie.
Kyjev vyhlásil, že nikdy neuzná svoje okupované územia vrátane Krymu za ruské. Zelenskyj však povedal, že Kyjev môže byť nútený pokúsiť sa zabezpečiť ich návrat diplomatickými prostriedkami, čím v podstate pripúšťa, že Rusko by si v prípadnej mierovej dohode mohlo udržať kontrolu nad niektorými územiami.
Zelenskyj dlhodobo žiada bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré by Rusko odradili od opätovnej invázie. Keďže Trump odmietol možnosť vstupu Ukrajiny do NATO, Kyjev presadzuje inú formu západného vojenského záväzku, ktorý by Moskvu od agresie odradil.