Výmena vyznela logicky, pretože Saljukov bude mať 21. mája už 70 rokov a od takého veku nemôžu už ani generáli zastávať funkcie v ruskej armáde (Putin mu však mohol udeliť výnimku). Z ozbrojených síl odišiel, ale do penzie sa ešte nepobral: prezident vymenoval Saljukova za zástupcu tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.
Mimochodom, kto pravidelne sleduje vojenskú prehliadku na moskovskom Červenom námestí, ten by asi spoznal tohto generála, lebo desať rokov pravidelne podával hlásenie mininstrovi obrany o pripravenosti nastúpených vojakov vydať sa na slávnostný pochod pozdĺž múrov Kremľa. Bol zodpovedný za ceremóniu, ktorá sa každý rok 9. mája odohráva v centre Moskvy pri príležitosti výročia víťazsva nad nacistami.
Mordvičev sa ujal funkcie veliteľa pozemných vojsk deň pred tým, ako rokovania v Turecku podľa očakávania nepriniesli nijaký posun k uzavretiu bezpodmienečného prímeria aspoň na 30 dní. S prihliadnutím na renomé tohto generála by sa dalo uvažovať, že Moskva vyslala do Kyjeva signál o odhodlaní pokračovať v dobývaní ukrajinského územia v podstate za každú cenu. Avdijivský mäsiar a krvavý generál – to sú dve prezývky Mordičeva, ktoré si vyslúžil po spustení ruskej invázie na Ukrajinu.
Čítajte viac Bratia v zbrani. Dostáva Severná Kórea za odmenu od Putina vyspelé technológie?
Bezohľadný, bezcitný, bezcharakterný veliteľ, vojnový zločinec, ktorý by sa mal zodpovedať pred medzinárodným súdom – takto ho vidia Ukrajinci. Mordvičev dosiahol na bojisku viacero úspechov, ale za príliš vysokú cenu: hovorí sa o ňom, že svojich vojakov posiela na fronte proti ukrajinskej armáde ako mäso do mlynčeku. Z jeho pohľadu má byť podstatný len zisk územia nehľadiac na straty živej sily. Určite preto nebude prehnané tvrdenie, že môže naháňať strach aj vlastným vojakom…
Už mesiac po vpáde Rusov do susedného štátu sa zdalo, že Mordvičevovi môžu začať kopať hrob: v marci 2022 totiž v Kyjeve oficiálne oznámili, že medzi zabitými po jednom raketovom útoku sa nachádza aj on. „Zlikvidovali sme v Černobajivke generálporučíka Andreja Mordvičeva, veliteľa jednej z ruských armád, ktorá zodpovedala za situáciu v Donbase. Piaty zabitý generál za tri týždne!" vyhlásil vtedy poradca ministra obrany Vadym Denysenko. O odstránení Mordvičeva sa zmienila aj prezidentská kancelária Volodymyra Zelenského. O niekoľko dní vysvitlo, že to nebola pravda. Mordvičev sa totiž objavil na videonahrávke s čečenským lídrom Ramzanom Kadyrovom, ktorý prišiel na obsadené úkrajinské územia. Kadyrov o ňom poznamenal, že ho považuje za najlepšieho veliteľa. (Ukrajinci sa takpovediac museli uspokojiť s tým, že medzitým zabili dvoch zástupcov Mordvičeva.)
Čítajte viac Chladnokrvná poprava. Aj takto dopadnú Ukrajinci, ktorí sa vzdajú Rusom
O dva mesiace po svojom „zmŕtvychvstaní" sa stal Mordvičev hrdinom ruských okupantov, keď sa im v polovici mája 2022 pod jeho velením podarilo dobyť Mariupol. Naopak, Ukrajinci ho začali označovať za páchateľa vojnových zločinov. Radi by ho videli ako obžalovaného pred medzinárodným tribunálom v Haagu. „Kat, ktorý ničí mestskú infraštruktúru a zabíja civilistov v Mariupole," napísala o ňom na jar 2022 na svojej webovej stránke ukrajinská vojenská kontrarozviedka. Prisúdila mu vinu aj za blokovanie humanitárnej pomoci vrátane vody a základných potravín do tohto prímorského mesta a že bránil v evakuácii civilistov. Na Ukrajine ho vnímajú ako páchateľa genocídy.
Keď sa boje o Mariupol skončili, mesto fakticky zostalo v troskách. Nehovoriac o veľkom počte zabitých. Ľudskoprávne organizácie vtedy odhadli, že bolo až okolo 8-tisíc mŕtvych. Vychádzali nielen z očitých svedectiev a zo satelitných snímok, svoje tvrdenie opreli aj o to, že pri Mariupoli potom za krátky čas pribudlo niekoľko desiatok tisícov hrobov.
Podobne dopadlo obliehanie ďalšieho ukrajinského mesta, pri ktorom Rusom velil Mordvičev: keď ho vo februári 2024 konečne obsadili, vstúpili do takmer kompletne zničenej Avdivijky. Putin sa mu potom v marci toho roku odvďačil udelením štátneho vyznamenia Hrdina Ruska a venoval mu generálsku šabľu. V tom čase Mordvičev mal už hodnosť generálplukovníka (od septembra 2023). Generálmajorom sa stal už v roku 2013.
Ešte sa vráťme o tri roky dozadu. Po falošnej správe o jeho zabití unikol smrti alebo prinajmenšom zmrzačeniu: rozhlasová stanica Svoboda vypátrala, že 11. apríla 2022, keď ešte zúrili boje o Mariupol, Mordvičev utrpel zranenia: „Šrapnel ho zasiahol do ľavého kolenného kĺbu a mal aj viacnásobné rany na ľavej dolnej končatine." Necelý mesiac bol v nemocnici a zotavoval sa zrejme na Kryme, z péenky sa vrátil už 11. mája. Znamená to, že mohol byť priamo pri dobytí Mariupolu 20. mája 2022.
Čítajte viac Litovský exminister: Cestu do Moskvy by sme uzavreli každému, nielen Ficovi. Moja krajina môže byť prvým terčom Ruska
Viacerí ruskí vojnoví blogeri vyčítali Mordvičevovi, že opakovane uplatňoval taktiku „mlynčenka na mäso", keď proti Ukrajincom posielal do boja čo najviac príslušníkov pechoty. Nájde sa však veľa takých, ktorí tvrdia, že postupoval obozretne.
Ruský politológ Alexandr Simčenko chápe vymenovanie Mordvičeva za veliteľa pozemných vojsk ako signál blížiaceho sa rozsiahleho nástupu ruskej armády na fronte bez ohľadu na to, že sa v Istanbule rokovalo. „Šíria sa reči o novom strategickom napredovaní, jeho vymenovanie by to mohlo nasvedčovať. „V armáde sa generáli len tak nemenia. Také rotácie bojujúcich generálov sa zvyčajne nedejú, nepovýšia generála, keď sa chystajú prejsť k mieru," poznamenal Simčenko pre server Reporťor.
Špekuluje sa aj o tom, že Mordvičeva by mohol v blízkom čase čakať ďalší významný kariérny postup. „Ako hlavný veliteľ pozemných síl sa stava pravdepodobný možným nástupcom Valerija Gerasimova vo funkcii náčelníka generálneho štábu armády alebo ako veliteľ vojny na Ukrajine. Lepšie rozumie priebehu vojny a novému technologickému vývoju v porovnaní so Saljukovom," napísal na sociálnej sieti X americký analytik Rob Lee.