1 179. deň: Mier za cenu ústupu. Moskva údajne žiada stiahnutie vojsk z okupovaných oblastí a neutrálnu Ukrajinu

Čítajte viac 1 178. deň: Svet čaká na krok Kremľa. Rusko sa počas rokovaní v Turecku vyhrážalo Ukrajine „večnou vojnou“

22:12 Európa má ďaleko od toho, aby mohla hovoriť o nasadení vojakov na Ukrajine, pretože všetko úsilie zameriava na dosiahnutie bezpodmienečného prímeria zo strany Ruska. Uviedli to v sobotu na stretnutí v Ríme nemecký kancelár Friedrich Merz a talianska premiérka Giorgia Meloniová.

„Ďalším krokom musí byť vyjasnenie formátu mierových rozhovorov, ako aj toho, aké bezpečnostné záruky by mohli byť jedného dňa potrebné pre Ukrajinu,“ povedal Merz. „V súčasnosti nie je dôvod hovoriť o (vojakoch), od toho sme ďaleko. Chceme, aby sa zbrane zastavili, aby sa skončilo zabíjanie… teraz sa venujeme týmto otázkam, žiadnym iným.“

Lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v piatok spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zišli popri summite v Albánsku, aby prediskutovali situáciu. Telefonovali tiež prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Meloniová sa na piatkovom stretnutí nezúčastnila. Talianske médiá tvrdia, že ju zámerne nepozvali, pretože si to neželal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Talianska premiérka v sobotu uviedla, že jej krajina je otvorená pridať sa k akémukoľvek medzinárodnému formátu zameranému na ukončenie vojny, no varovala pred rozdelením v rámci Západu. „Západná jednota je od začiatku invázie Ruska našou najväčšou silou,“ povedala. „V takomto chúlostivom čase je dôležité dať bokom osobné (rozpory), ktoré by mohli túto jednotu podkopať,“ zdôraznila.

Merz sa vyslovil za užšie zapojenie Talianska do európskych snáh o ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa vlastných slov o tom chce hovoriť s európskymi partnermi. „Nesmieme sa v Európe nechať rozdeľovať. Nie sú členovia prvej alebo druhej kategórie,“ povedal. Nemecký kancelár doplnil, že piatkové rozhovory Ruska a Ukrajiny v Istanbule nenaplnili očakávania napriek „mimoriadne konštruktívnej“ pozícii vyjednávačov Kyjeva. (tasr/afp,dpa)

21:25 Volodymyr Zelenskyj sa v nedeľu zúčastní na inauguračnej omši novozvoleného pápeža Leva XIV. spolu s mnohými ďalšími zahraničnými lídrami, uviedol Vatikán. Inauguračná omša sa bude konať na námestí Svätého Petra. V poradí 267. pápež pôvodom z USA sa tak oficiálne ujme funkcie najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi. Slovensko bude pri tejto príležitosti zastupovať prezident Peter Pellegrini. Americkú delegáciu povedie viceprezident J.D. Vance a jej súčasťou bude aj minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Zelenskyj tento týždeň uviedol, že by sa popri inaugurácii chcel stretnúť aj s ďalšími lídrami, povedal pre Reuters vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny. Keď Zelenskyj odcestoval 26. apríla do Vatikánu na pohreb pápeža Františka, viedol rozhovory s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bazilike svätého Petra.

Americký šéf diplomacie povedal, že bude v sobotu diskutovať s kardinálom Matteom Zuppim o snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. Zuppi v minulosti pôsobil ako mierový vyslanec pápeža Františka pre rusko-ukrajinský konflikt.

Vo vyjadreniach pre novinárov Rubio naznačil, že Vatikán by mohol byť miestom pre potenciálny dialóg. „Nenazval by som ho sprostredkovateľom, ale určite je to miesto, na ktoré by podľa mňa mohli pohodlne prísť obe strany,“ upresnil Rubio.

V nedeľu sa na ceremónii zúčastnia napríklad prezidenti Izraela, Peru a Nikaraguy a tiež premiéri Talianska, Kanady a Austrálie, nemecký kancelár Friedrich Merz a predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová. Prítomné budú aj mnohé európske kráľovské rodiny vrátane španielskeho kráľa Filipa VI. a kráľovnej Letizie. Rusko bude zastupovať ministerka kultúry Oľga Ľubimovová, uviedol Vatikán.

20:50 Vladimir Putin podpísal výnos, ktorý zjednodušuje prístup k ruskému občianstvu pre obyvateľov dvoch gruzínskych separatistických oblastí Abcházsko a Južné Osetsko. Žiadatelia o občianstvo z týchto dvoch regiónov nebudú na základe dekrétu musieť mať trvalý pobyt v Rusku ani preukázať znalosť ruského jazyka a kultúry.

Väčšina krajín sveta uznáva Abcházsko a Južné Osetsko ako súčasť Gruzínska, obe oblasti sú však pod faktickou ruskou kontrolou od krátkej vojny medzi Moskvou a Tbilisi z roku 2008, uviedla AFP.

Gruzínsko a Rusko od tejto vojny neudržiavajú diplomatické styky, kritici však tvrdia, že súčasná gruzínska vládnuca strana je proruská a dostala sa k moci vďaka zmanipulovaným voľbám. Tbilisi odmietlo pripojiť sa k medzinárodným sankciám voči Rusku v dôsledku jeho ofenzívy na Ukrajine alebo podporu Kyjeva vojenským vybavením. (tasr/afp)

18:48 Piatkové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v tureckom Istanbule predstavujú „nesmierne dôležitý“ krok k ukončeniu vojny, uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo vyhlásení zverejnenom v sobotu.

„Stretnutie delegácií týchto dvoch krajín v Istanbule je extrémne dôležité pre ukončenie vojny… a dosiahnutie mieru v regióne,“ povedal prezident reportérom na palube lietadla cestou zo summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorý sa konal v Albánsku. Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo sa ruská a ukrajinská delegácia v piatok stretli na prvých priamych rokovaniach od roku 2022.

Napriek tomu, že stretnutie krajín neviedlo k prímeriu, obe strany súhlasili s rozsiahlou výmenou väzňov a rokovali aj o potenciálnom stretnutí medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Aby sa vojna skončila, musia zbrane stíchnuť a diplomacia musí prehovoriť,“ zdôraznil Erdogan. „Túto príležitosť si nesmieme nechať ujsť. Túto vojnu nemôže ukončiť konflikt a zbrane," dodal.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý viedol delegáciu Kyjeva, po rokovaniach povedal, že „ďalším krokom“ bude stretnutie Zelenského s Putinom.

"Považujeme to za možné“, no dôjde k tomu až po dosiahnutí určitých výsledkov – dohody medzi obomi stranami, ozrejmil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v sobotu pre novinárov. (tasr/afp)

17:51 Americký prezident Donald Trump v sobotu oznámil, že bude v pondelok telefonovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovoriť s ním chce najmä o zastavení vojny na Ukrajine, informuje TASR na základe vyjadrenia šéfa Bieleho domu na sociálnej sieti.

Telefonát so šéfom Kremľa sa podľa Trumpa uskutoční v pondelok o 10.00 h východoamerického času (16.00 h SELČ). „Predmetom hovoru budú zastavenie ‚masakra‘, ktorý zabíja v priemere viac ako 5 000 ruských a ukrajinských vojakov týždenne, a obchod,“ napísal prezident USA.

Trump plánuje následne bude hovoriť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a predstaviteľmi viacerých členských štátov NATO. „Dúfajme, že to bude produktívny deň, nastane prímerie a táto násilná vojna, ku ktorej nikdy nemalo dôjsť, sa skončí,“ doplnil na svojej sieti Truth Social.

V piatok sa v Istanbule konali prvé priame rokovania Ruska a Ukrajiny od roku 2022. Hoci stretnutie neviedlo k prímeriu, obe strany súhlasili s rozsiahlou výmenou vojnových zajatcov a rokovali aj o potenciálnom stretnutí Zelenského a Putina.

16:47 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov telefonoval v sobotu so šéfom diplomacie USA Marcom Rubiom, s ktorým diskutovali o výsledkoch piatkových priamych rozhovorov Moskvy a Kyjeva v Istanbule. Oznámilo to ruské ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR podľa agentúr AFP a Reuters.

Lavrov podľa svojho rezortu poukázal na „pozitívnu úlohu“ Spojených štátov v tom, že pomohli zabezpečiť obnovenie rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva je pripravená pokračovať v spolupráci s Washingtonom v tejto záležitosti, píše sa v tlačovej správe.

Rubio v telefonáte privítal dohodnutú výmenu vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou, ako aj dohodu oboch strán o prezentovaní svojich názorov na nevyhnutné podmienky prímeria, dodalo ruské ministerstvo. Telefonát sa podľa neho uskutočnil z iniciatívy USA.

Vyjednávači Ruska a Ukrajiny sa v piatok stretli v tureckom Istanbule po prvý raz za viac ako tri roky. Rozhovory trvali asi hodinu a pol a skončili sa dohodou o výmene po 1000 väzňov z oboch strán. Ďalšie stretnutia by mali byť zamerané na prímerie a konečnú mierovú dohodu, žiadny termín však zatiaľ nestanovili, doplnila agentúra DPA.

15:44 Podľa Moskvy bola terčom úderu v Sumskej oblasti, kde zomrelo deväť civilistov, ukrajinská vojenská technika. Útok, ktorý prišiel len niekoľko hodín po prvom ukrajinsko-ruskom rokovaní za viac ako tri roky, už odsúdil ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha.

„Nejde len o ďalšie ostreľovanie – ide o cynický vojnový zločin,“ uviedla ukrajinská polícia na telegrame. „Ruská armáda opäť zasiahla civilný objekt bez toho, aby rešpektovala všetky normy medzinárodného práva a ľudskosti,“ dodala. Polícia zverejnila aj fotografie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príspevku na sociálnej sieti X uviedol, že po útoku je v nemocnici sedem zranených s popáleninami, zlomeninami a zraneniami spôsobenými výbuchom. Medzi zabitými sú podľa neho iba civilisti a tiež rodina – otec, matka a dcéra. Vyjadril všetkým rodinám a blízkym úprimnú sústrasť.

Zelenskyj tiež uviedol, že na Rusko treba vyvíjať tlak, aby zabíjanie zastavilo. „Bez prísnejších sankcií, bez silnejšieho nátlaku nebude Rusko usilovať o skutočnú diplomaciu,“ napísal. „Očakávame prísne sankcie voči Rusku zo strany Spojených štátov, Európy a všetkých našich partnerov. Diplomacia musí začať fungovať.“ Moskva sa priamo k úderu na minibus nevyjadrila.

15:02 Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že si je istý, že jeho americký náprotivok Donald Trump bude reagovať na „cynizmus“ Vladimira Putina voči Ukrajine, kde ruské sily podnikli dronový útok, ktorý si vyžiadal deväť obetí.

„Tvárou v tvár cynizmu prezidenta Putina som si istý, že prezident Trump, ktorý si uvedomuje dôveryhodnosť Spojených štátov, zareaguje,“ vyhlásil Macron počas návštevy Albánska. „Prezidenta zvolil americký ľud. Prišiel s chvályhodnou ambíciou: dosiahnuť mier. A vyhlásil, že zapojí všetkých do vytvárania mieru,“ dodal francúzsky prezident.

Po tom, čo sa v piatok skončili rusko-ukrajinské rokovania v tureckom Istanbule Macron spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, britským premiérom Keirom Starmerom a poľským predsedom vlády Donaldom Tuskom telefonovali s americkým prezidentom. Trumpa vyzvali, aby odsúdil ruské „odmietnutie“ prímeria a zvýšil tlak voči Moskve, píše AFP.

„Návrhy na prímerie, ktoré – pripomínam – sú iniciatívou Spojených štátov, neboli dodržané prezidentom Putinom a jeho armádou,“ zdôraznil v sobotu Macron.

„Zostavili sme koalíciu ochotných a potom sme spoločne kontaktovali prezidenta Trumpa so slovami: Pozrite, všetci podporujeme prímerie, všetci sa opätovne zaviažeme stáť za koalíciou ochotných s bezpečnostnými zárukami,“ uzavrel francúzsky prezident. (tasr/afp)

13:43 Ruská delegácia počas piatkových mierových rokovaní v Istanbule uviedla, že prímerie môže nastať iba v prípade, keď Ukrajina stiahne svojich vojakov zo všetkých regiónov, na ktoré si robí nárok Moskva. Predložila aj ďalšie návrhy, ktoré presahujú podmienky návrhu mierovej dohody preloženej minulý mesiac Spojenými štátmi po konzultáciách s Ruskom. Informujú o tom agentúry Bloomberg a Reuters s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rozhovormi.

Moskva požaduje od Kyjeva tiež neutrálny status Ukrajiny – na jej území by nemali byť žiadne cudzie vojská ani zbrane hromadného ničenia. Ukrajina sa má vzdať požiadavky na vojnové reparácie od Ruska. Anektovaný Krym a regióny čiastočne okupované Moskvou by mali byť na medzinárodnej úrovni uznané ako ruské a Ukrajina má stiahnuť svojich vojakov z týchto území.

Rozhovory v Istanbule boli prvým priamym kontaktom medzi oboma stranami po troch rokoch. Stranám sa však nepodarilo dohodnúť na prímerí a rokovania sa skončili iba dohodou o výmene väzňov. Ukrajinský zdroj v piatok uviedol, že Rusi si kládli podmienky, ktoré označil za „nesplniteľné“. Ďalšie podrobnosti sa však nezverejnili.

Čítajte viac Kyjev a Moskva rokovali po troch rokoch - dve hodiny. Rusi prišli s 'neprijateľnými požiadavkami odtrhnutými od reality,' tvrdia Ukrajinci. Na jednej veci sa zhodli

Podľa ukrajinského zdroja agentúry Reuters ruská strana požaduje stiahnutie ukrajinských vojsk z Doneckej, Záporožskej, Chersonskej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, až potom môže nastať pokoj zbraní. Tieto regióny sú z veľkej časti alebo čiastočne pod kontrolou ruských síl, ale ukrajinské jednotky stále bojujú o udržanie zvyšných častí regiónov. V návrhu americkej dohody nebola žiadna takáto požiadavka.

V americkom návrhu mierovej dohody chýbajú tiež požiadavky na neutralitu Ukrajiny a dokument predpokladá, že Ukrajina dostane odškodnenie. V návrhu Spojených štátov sa uvádza, že USA by formálne uznali Krym ako súčasť Ruska, zatiaľ čo pri ostatných okupovaných oblastiach by išlo len o faktické uznanie ich kontroly Ruskom – nie o právne uznanie. Návrh nehovoril ani o medzinárodnom uznaní.

Ruskí predstavitelia podľa zdroja odovzdali požiadavky iba ústne. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na dnešnom stretnutí s novinármi na otázku na podmienky, ktoré Moskva predložila, uviedol, že nič nebude komentovať a rokovania musia prebiehať za zatvorenými dverami. Šéf ruskej delegácie v piatok po skončení stretnutia vyjadril spokojnosť a uviedol, že Moskva je ochotná s Kyjevom ďalej rokovať. (čtk)

12:54 Rusko nasadilo do bojov proti Ukrajine až 640-tisíc vojakov. Ako referuje web Kyiv Independent, na zasadnutí Rady NATO-Ukrajina to uviedol hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj.

„Moskva premenila svoju agresiu proti Ukrajine na opotrebovávaciu vojnu a využíva kombinované sily, ktoré tvorí možno až 640-tisíc vojakov,“ povedal Syrskyj. „Naši vojaci naďalej vedú efektívnu obrannú operáciu a spôsobujú nepriateľovi značné straty.“

Podľa zástupcu šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadyma Skibického malo Rusko v marci nasadených 620-tisíc vojakov, čo je nárast oproti novembrovému odhadu 580-tisíc. Počet ruských vojakov na fronte tak naďalej rastie, keďže Moskva zintenzívňuje operácie v rôznych regiónoch.

Podľa denníka Financial Times sa Rusko pripravuje na veľkú ofenzívu, a to aj napriek očakávaným rokovaniam o prímerí a výzvam Kyjeva a jeho partnerov na bezpodmienečné 30-dňové prímerie. Rusko v ostatných mesiacoch získalo územia na východe Ukrajiny a v Kurskej oblasti. Bolo to však za cenu vysokých strát na životoch aj technike.

Podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Rusko od začiatku invázie stratilo viac ako 972-tisíc vojakov počítajúc zabitých, zajatých, zranených a nezvestných, čo je v súlade s odhadmi západných spravodajských služieb.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári uviedol, že Moskva stratila približne 250-tisíc vojakov, pričom len v bojoch o Kurskú oblasť zahynulo 20-tisíc vojakov bojujúcich za Rusko. V rozhovore pre NBC Zelenskyj priznal, že na ukrajinskej strane padlo viac ako 46-tisíc vojakov a 380-tisíc bolo zranených. (sita)

12:02 Hovorca Kremľa Peskov odmieto komentovať podmienky, ktoré Rusko predložilo počas piatkových rozhovorov. Stanica Sky News informuje, že neuviedol ani to, aké dohody by boli potrebné. Agentúra Reuters v piatok s odvolaním na zdroj uviedla, že Rusko na rokovaniach predložilo neprijateľné požiadavky. Sky News následne informovala, že Rusko pohrozilo Ukrajine „večnou vojnou“.

Jednou z otázok pre Rusko podľa hovorcu Kremľa je, kto presne na ukrajinskej strane by mal podpísať dokumenty. „Zároveň, pri podpise dokumentov, na ktorých sa delegácie majú dohodnúť, zostáva pre nás hlavnou a základnou otázkou, kto presne ich podpíše z ukrajinskej strany,“ povedal bez poskytnutia podrobností. Reuters pripomína, že Putin opakovane spochybnil legitimitu Zelenského ako prezidenta, pretože jeho zvolený mandát vypršal minulý rok. Ukrajinský zákon však výslovne zakazuje konanie volieb počas stanného práva. Ukrajinská ústava obsahuje aj ustanovenie, že súčasný prezident si ponecháva svoje právomoci až do nástupu ďalšej hlavy štátu.

Peskov dodal, že po piatkových rokovaniach neprebehol žiadny kontakt medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Moskva podľa neho oznámi prípadný rozhovor s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ak to bude považovať za užitočné.

11:14 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v sobotu uviedol, že stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským je možné, ale iba ak delegácie Ruska a Ukrajiny dospejú k určitej dohode. Pred plánovaním nových rokovaní je podľa Peskova potrebné uskutočniť výmenu vojnových zajatcov.

„Považujeme to za možné, ale iba v dôsledku práce a dosiahnutia určitých výsledkov vo forme dohody medzi oboma stranami,“ vyhlásil Peskov deň po priamych rusko-ukrajinských rokovaniach v tureckom Istanbule.

Rusko podľa Peskova pripraví a doručí zoznam podmienok prímeria ukrajinskej strane. „Skutočne, obe strany sa dohodli na výmene zoznamov podmienok prímeria. Táto práca prebieha. Ruská strana zostaví svoj zoznam a odovzdá ho na vzájomnú výmenu,“ uviedol.

Podľa ruskej agentúry TASS Peskov zdôraznil, že konkrétny obsah dokumentu nebude zverejnený, pretože vyjednávací proces zostáva dôverný. „Bolo by predčasné zverejňovať akékoľvek podrobnosti, kým sú rozhovory v procese a prebiehajú za zatvorenými dverami,“ dodal hovorca Kremľa. (tasr/afp)

9:32 Pri ruskom útoku dronom na minibus s civilistami v ukrajinskej Sumskej oblasti zahynulo deväť ľudí a štyria utrpeli zranenia, oznámili v sobotu tamojší predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a staníc Sky News a BBC.

„Bohužiaľ, v dôsledku cynického útoku Rusov na autobus s civilistami sú mŕtvi,“ napísala vojenská administratíva v príspevku na platforme Telegram k fotografiám zničeného modrého minibusu. Dodala, že pri útoku zahynulo deväť ľudí a štyria boli zranení. Vozidlo smerovalo do mesta Sumy.

Gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov opísal ruský útok ako „neľudský“. „Nejde len o ďalšie ostreľovanie — je to cynický vojnový zločin,“ uviedla ukrajinská polícia na Telegrame. Reuters píše, že ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním na ruské ministerstvo obrany informovala, že ruské sily zasiahli dronmi miesto zhromažďovania ukrajinskej vojenskej techniky v Sumskej oblasti.

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou a počas viac ako tri roky trvajúcej vojny je opakovane terčom ruských útokov, a to najmä v uplynulých mesiacoch, píše Reuters.

Stanica Sky News pripomína, že k útoku došlo len hodiny po tom, čo sa v piatok v tureckom Istanbule uskutočnili priame rusko-ukrajinské rokovania. Strany sa dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov, avšak nedohodli sa na prímerí.

Čítajte viac Kyjev a Moskva rokovali po troch rokoch - dve hodiny. Rusi prišli s 'neprijateľnými požiadavkami odtrhnutými od reality,' tvrdia Ukrajinci. Na jednej veci sa zhodli

7:47 Zdá sa, že Vladimir Putin je na pokraji dosiahnutia toho, čo si vždy prial, uvádza The Telegraph. Európski lídri dúfali, že neúčasť ruského prezidenta na mierových rozhovoroch s Ukrajinou v Istanbule – na tých istých rokovaniach, ktoré sám inicioval – konečne spôsobí, že Donald Trump prestane byť trpezlivý. Namiesto toho, aby naznačil svoju túžbu pripojiť sa k Európe uvalením oveľa prísnejších sankcií na Moskvu, sa americký prezident rozhodol odmeniť svojho ruského kolegu stretnutím zoči-voči, ​​po ktorom tak dlho túžil, uviedol Telegraph.

"Nič sa nestane, kým sa s Putinom nestretneme,“ povedal pán Trump, čím v podstate ukončil rozhovory v Istanbule ešte predtým, ako sa vôbec začali.

V Putinových očiach by osobné rozhovory s americkým prezidentom – stretnutie, na ktoré by nebol pozvaný ani Volodymyr Zelenskyj, ukrajinský prezident – ​​upevnili status veľmoci Ruska. Pripomínali by samity superveľmocí z čias studenej vojny, keď sa Moskva a Washington stretávali ako rovnocenní, aby diskutovali o osude planéty.

Je to tiež výsledok, ktorý je pre Ukrajincov nočnou morou. Na takomto stretnutí by mal Putin plnú Trumpovu pozornosť bez sprostredkovateľa, ktorý by sa zasadzoval za vec Ukrajiny. V najhoršom prípade by ho Putin dostal na svoju stranu a Ukrajinu by postavili pred hotovú vec, uviedol The Telegraph.

Prezident Donald Trump sa v rozhovore pre Fox News zdráhal označiť ruského prezidenta Vladimira Putina za prekážku mieru s Ukrajinou po tom, čo sa Putin vo štvrtok nestretol v Turecku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uvádza CNN.

„On (ruský prezident) je za rokovacím stolom. Chcel toto stretnutie. Len som si nemyslel, že by sa stretnutie mohlo uskutočniť bezo mňa, pretože si nemyslím, že by bezo mňa došlo k dohode, na oboch stranách je veľa nenávisti. Máme veľmi dobrý vzťah a myslím si, že dosiahneme dohodu, mali by sme sa stretnúť,“ citovala ukrajinská agentúra Unian slová Trumpa.

Trump sa nevyjadril k uvaleniu ďalších sankcií na Rusko. Povedal však, že na stole sú. Ubezpečil, že v prípade potreby môže zaviesť „deštruktívne“ sankcie proti Ruskej federácii, ale radšej by tak neurobil.

Európa musí urobiť všetko, aby si udržala Spojené štáty na svojej strane. V piatok to v Tirane na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz. Predstaviteľov európskych krajín tiež ubezpečil, že Nemecko berie vážne bezpečnostné hrozby, takže bude vydávať viac na zbrojenie.

„Nemôžeme nahradiť to, čo Američania robia v Európe pre náš mier a slobodu,“ povedal Merz. Uviedol tiež, že Nemecko je Spojeným štátom vďačné za to, čo pre nich Američania po druhej svetovej vojne urobili, lebo sa stali zárukou mieru.

7:45 Najmenej osem ľudí prišlo o život a päť ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na autobus s civilistami v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informoval o tom šéf regionálnej vojenskej správy Ihor Tkačenko. Záchranná akcia na mieste podľa neho pokračuje.

Útok sa stal pri meste Bilopillja ležiacom neďaleko ruskej hranice. Prišiel len niekoľko hodín po tom, ako sa v Istanbule prvýkrát po viac ako troch rokoch zišla ruská a ukrajinská delegácia na priame rokovania. Vyjednávači sa dohodli na výmene tisíc vojnových zajatcov z každej strany, na prímerí vo vojne trvajúcej od februára 2022 nie.