Výrok Putinovho poradcu zverejnil na sociálnej sieti X zahraničný korešpondent britského časopisu The Economist, ktorý označil za svoj informačný zdroj nemenovaného účastníka rozhovorov v Istanbule. Z reakcií Ukrajincov vyplýva, že Medinskij tieto slová naozaj povedal. Ešte dodal, že v dôsledku pokračujúcej vojny niektorí, čo sedia v miestnosti, stratia príbuzných.
Zmienka o bojoch spred troch storočí súvisela s vojnou Ruska proti Švédsku. Cár Peter I. chcel získať prístup k Baltskému moru, čo sa mu nakoniec podarilo, zároveň mohol v ústí rieky Neva do Fínskeho zálivu vybudovať Petrohrad. Bojovalo sa v rokoch 1700 – 1721.
Čítajte viac Bratia v zbrani. Dostáva Severná Kórea za odmenu od Putina vyspelé technológie?
Ukrajinský poslanec Oleksij Hončarenko, ktorý bol medzi účastníkmi rokovania, spresnil, ako vyzeral historický exkurz Medinského, ktorý sa potom presunul do súčasnosti. Podľa neho šéf ruskej delegácie pripomenul, že keď švédsky kráľ Karol XII. odmietol vyjsť v ústrety územným požiadavkám Petra I., doplatil na to tým, že Švédsko navždy stratilo postavenie mocnosti. „Po týchto slovách Medinskij hovoril, že Rusko sa spočiatku snažilo anektovať iba Krym, Doneckú oblasť a Luhanskú oblasť, a teraz sa jeho apetít zväčšil. K zoznamu požiadaviek pribudli ešte Záporožská a Chersonská oblasť. Okrem toho vedúci ruskej delegácie pohrozil, že ďalší raz budú hovoriť ešte o Charkovskej a Sumskej oblasti," napísal ukrajinský poslanec na sociálnej sieti Telegram.
Hončarenko poukázal na to, že Medinskij venoval svojej „hodine dejepisu" až dvadsať minút, pričom celé stretnutie vyjednávačov trvalo poldruha hodiny. Podotkol, že ho prekvapilo, že Putinov poradca minul toľko času na reči o histórii zo začiatku 18. storočia. „Vypočuli sme si lekciu o Karlovi XII. Nabudúce navrhujem našej delegácii pripraviť sa a porozprávať o konopotskej bitke. Rusom sa to bude páčiť," uviedol Hončarenko sarkasticky v poslednej vete. Išlo o bitku v 17. storočí, v ktorej záporožskí kozáci rozdrvili vojsko ruského cára.
Čítajte viac Chladnokrvná poprava. Aj takto dopadnú Ukrajinci, ktorí sa vzdajú Rusom
Reakcie v Kyjeve na vyhrážky Medinského sa dajú zovšeobecniť tak, že ide o teatrálne napínanie svalov a že Rusko nedokáže zvládnuť finančne náročnú dlhú vojenskú mašinériu. Ukrajinci poukazujú aj na to, že Rusi nemajú toľko vlastných zbraní, koľko by potrebovali (ako príklad sa dá uviesť ich odkázanosť na dodávky severokórejských delostreleckých granátov). „Keby sme mali Rusom uveriť, prestali by sme si seba vážiť. Ich dysbalancia sa bude približovať ku kritickým údajom už v lete tohto roku. Dochádzajú im zdroje bombardovacieho letectva," citovala agentúra UNIAN leteckého experta Hennadija Chazana.
Dodal, že problémy s výrobou lietadiel majú už viac ako dva roky, čo súvisí so sankciami, ktoré Západ uvalil na Putinov štát. Pripomeňme však, že Rusko naďalej počíta s rastom výdavkov na zbrojenie: rozpočet na obranu má v nadchádzajúcich rokoch dosahovať rekordnú úroveň.
Server Echo Moskvy, ktorý už nešíri informácie z Ruska, ale z Nemecka, tvrdí, že netreba byť ekonómom, aby človek pochopil, že Putin nebude schopný viesť vojnu takpovediac večne: „Obrovské straty, čoraz menej mužov ochotných vstúpiť do armády. Ešte jedna mobilizácia? Vážne? Ešte jedna vlna emigrácie?" Autorka tohto príspevku Aľona Popová (ruská ochrankyňa ľudských práv) sa ešte rečnícky opýtala, či je Putin pripravený čeliť ďalšej vlne sankcií v prípade, že by sa pohádal pre Ukrajinu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Ukrajinský ekonóm Jurij Hajdaj prirovnal Rusko k medveďovi, ktorý sa prebudil uprostred zimy a chce sa nažrať, ale podľa neho sa na Ukrajine nenasýti. Zmienil sa o tom v súvislosti tvrdením Medinského o možnosti dlhotrvajúcej vojny. „A ruská ekonomika sa už dostala. Dočasne okupované ukrajinské územia sú dnes väčšinou vypálené do tla – ide o pasíva, nie o výrobné aktíva," napísal vo svojom texte na serveri Liga. Isté je, že aj keby si Rusi udržali všetky obsadené teritóriá, museli by vynaložiť bilióny rubľov do obnovy, ale to je už iná téma…
Čoho sa báť Putin zjavne nemusí, je nálada v ruskej spoločnosti. Platí to v prípade, ak sa dá veriť výsledkom prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnili štátom kontrolované médiá. Z najnovšej ankety vyplynulo, že napriek vojne, ktorá trvá už viac ako tri roky a doteraz šéfovi Kremľa nepriniesla to, čo od invázie očakával, dôveruje mu viac ako 80 percent opýtaných Rusov.