Voľby boli vnímané ako rozhodujúce pre ďalšie smerovanie krajiny, ktorá susední s Ukrajinou. Rumunský prezident má päťročný mandát a významné rozhodovacie právomoci v otázkach národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky, pripomína AFP.
Po sčítaní 96 percent hlasov viedol Dan so ziskom 54,3 percenta, Simion mal 45,7 percenta.
Dan v prieskumoch niekoľko týždňov zaostával za Simionom, stúpencom amerického prezidenta Donalda Trumpa, a predbehol ho až v poslednom prieskume z piatka.
Čítajte viac Opakované rumunské prezidentské voľby už majú dôsledky. Končí premiér
Proeurópsky starosta Bukurešti, ktorý kandidoval ako nezávislý, po zverejnení exit pollov uviedol, že rumunská spoločnosť preukázala pôsobivú silu a že voľby boli o komunite ľudí, ktorí si želajú dialóg a nie nenávisť. Dan v kampani sľuboval podporu právneho štátu, Ukrajiny, transparentnosti a orientácie na EÚ a NATO.
Rumunské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu uviedlo, že opäť zaznamenalo známky „ruského zasahovania“ do procesu prezidentských volieb v krajine. Falošné správy sa podľa neho šíria na sociálnych sieťach, informuje agentúra Agerpres a AFP.
„Počas prebiehajúcich prezidentských volieb v Rumunsku sú viditeľné charakteristické znaky ruského zasahovania, keď sa virálne kampane falošných správ na Telegrame a ďalších platformách sociálnych médií snažia ovplyvniť volebný proces,“ uviedol hovorca ministerstva na sieti X. „Očakávali sme to a rumunské úrady tieto falošné správy odhalili,“ doplnil.
Čítajte viac Prvé kolo prezidentských volieb v Poľsku má svojich víťazov. Polícia eviduje porušenia moratória
Vyjadrenie prišlo po vyhlásení zakladateľa Telegramu Pavla Durova o tom, že odmietol žiadosť nemenovanej západnej vlády o „umlčanie konzervatívnych hlasov v Rumunsku“ pred prezidentskými voľbami na jeho platforme.
Z jeho statusu podľa agentúr AFP a Reuters nepriamo vyplynulo, že má na mysli Francúzsko. Ministerstvo zahraničných vecí v Paríži akékoľvek zasahovanie zo strany Francúzska odmietlo.
Durova, ktorý sa narodil v Rusku a žije v Dubaji, zadržali vlani vo Francúzsku počas vyšetrovania trestných činov súvisiacich s jeho aplikáciou. Durov akékoľvek pochybenie popiera a v marci sa vrátil do Dubaja.
Päťdesiatpäťročný Dan, ktorý sľúbil potlačiť korupciu, kandiduje ako nezávislý centrista. Tento proúniový politik, ktorý je tiež zástancom Severoatlantickej aliancie, podľa Reuters vyhlásil, že podpora Ukrajine, brániacej sa už vyše tri roky ruskej vojenskej agresii, je nevyhnutná pre bezpečnosť samotného Rumunska voči narastajúcej ruskej hrozbe.
Tridsaťosemročný Simion je na čele Zväzu pre zjednotenie Rumunov (AUR), čo je druhá najsilnejšia strana v oboch komorách rumunského parlamentu. Stavia sa proti ďalšiemu poskytovaniu vojenskej pomoci susednej Ukrajine, je kritický voči Európskej únii a hovorí, že súhlasí s názormi amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Ústavný súd vlani v decembri zrušil novembrové prvé kolo hlasovania, v ktorom prekvapivo zvíťazil dovtedy málo známy krajne pravicový politik Calin Georgescu, označovaný za proruského. Ústavný súd to odôvodnil tým, že Georgescu mohol údajne vyhrať vďaka ruskému zásahu. Opakovaných volieb sa zúčastniť nesmel.
Ak by Simion zvíťazil aj v druhom kole a stal sa prezidentom, mohlo by to podľa niektorých analytikov a diplomatov priviesť Rumunsko do izolácie, narušiť súkromné investície a destabilizovať východné krídlo NATO. Reuters už skôr napísal, že Simion by rozšíril rady euroskeptických lídrov únijných krajín, medzi ktoré započítal slovenského premiéra Roberta Fica a šéfa maďarskej vlády Viktora Orbána.