Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 180 dní
- Rusko uskutočnilo dosiaľ najväčší útok dronmi od začiatku vojny na Ukrajine
- Vyžiadal si jednu obeť a najmenej troch zranených
- Zelenskyj sa na schôdzke s pápežom poďakoval za ochotu hostiť rokovania s Ruskom
- Vance rokoval so Zelenským o nadchádzajúcom Trumpovom telefonáte s Putinom
- Putin tvrdí, že chce „eliminovať“ príčiny konfliktu na Ukrajine
- Vance, Meloniová a von der Leyenová hovorili o obchode aj o Ukrajine
- Večná vojna Rusov proti Ukrajincom: čo si myslia v Kyjeve o vyhrážaní sa Putinovho poradcu?
- Európski lídri plánujú hovoriť s Trumpom pred jeho hovorom s Putinom
Čítajte viac 1 179. deň: Mier za cenu ústupu. Moskva údajne žiada stiahnutie vojsk z okupovaných oblastí a neutrálnu Ukrajinu
20:53 Rusko zadržalo v nedeľu ropný tanker gréckej spoločnosti po tom, ako vyplával z estónskeho prístavu v Baltskom mori, oznámilo estónske ministerstvo zahraničných vecí. O incidente informovalo spojencov v NATO.
Loď Green Admire plaviaca sa pod vlajkou Libérie opúšťala prístav Sillamae určenou plavebnou trasou, ktorá prechádza cez teritoriálne vody Ruska, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. „Dnešný incident ukazuje, že Rusko sa naďalej správa nepredvídateľne,“ uviedol šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna. „O tejto udalosti som informoval aj našich spojencov.“
Tanker vyplával z prístavu Sillamae v sobotu večer a v nedeľu popoludní bol zakotvený neďaleko ruského ostrova Gogland, vyplýva z údajov webovej stránky Marine Traffic, ktorá sleduje pohyb lodí.
Plavidlo smerovalo do Rotterdamu s nákladom estónskej bridlicovej ropy, uviedol Estónsky dopravný úrad. Poznamenal, že plavebnú trasu cez ruské vody zriadili na základe dohody Estónska, Fínska a Ruska, aby sa vyhli plytčinám v estónskych vodách. Pre prístav Sillamae budú teraz navigovať cez estónske teritoriálne vody.
V Baltskom mori dochádza ku konfrontáciám, ktoré podľa krajín NATO súvisia so snahami Ruska obchádzať sankcie a sabotovať podmorské káble a potrubia.
Vo štvrtok Estónsko oznámilo, že Rusko vyslalo svoju stíhačku do vzdušného priestoru NATO nad Baltským morom. Došlo k tomu po pokuse zastaviť tanker smerujúci do Ruska, ktorý je považovaný za súčasť tzv. tieňovej flotily využívanej Moskvou na obchádzanie sankcií. (tasr(reuters)
18:57 Americký viceprezident J. D. Vance sa v nedeľu v Ríme stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a talianskou premiérkou Girogiou Meloniovou. Vance vyjadril nádej, že dôjde k pokroku v obchodných rozhovoroch medzi EÚ a Spojenými štátmi. Šéfka EK okrem toho vyjadrila záujem o rozhovory na tému Ukrajiny či obrany, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
„Európa je dôležitým spojencom Spojených štátov… máme však aj určité nezhody, ako to u priateľov niekedy býva, napríklad v otázke obchodu,“ povedal Vance. „Dúfam, že to bude začiatok dlhodobých obchodných rokovaní a obchodných výhod medzi Európu a Spojenými štátmi,“ zdôraznil.
Von der Leyenová tiež vyzdvihla „veľmi výnimočný a blízky vzťah“ medzi USA a Európskou úniou, uviedla AFP.
Lídri sa stretli v kancelárii talianskej premiérky po tom, čo sa všetci zúčastnili na inauguračnej omši novozvoleného pápeža Leva XIV.
Biely dom zaviedol 25-percentné clá na dovoz ocele, hliníka a automobilov, ako aj základné desaťpercentné clo pre takmer všetky krajiny. V prípade neúspešných rokovaní sa pripravujú ďalšie „recipročné“ clá, ktoré pre EÚ predstavujú celkovo 20 percent, píše Reuters.
Von der Leyenová uviedla, že si obe strany vymenili dokumenty, v ktorých sú načrtnuté rôzne oblasti nadchádzajúcich diskusií. „Chceme spoločne dosiahnuť dobrú dohodu pre obe strany,“ zdôraznila. Okrem obchodných záležitostí mala šéfka EK záujem aj o rozhovory o Ukrajine a investovaní do obrany. Von der Leyenová ešte pred stretnutím zdôraznila, že nadchádzajúci týždeň bude pre Ukrajinu „kľúčový“.
„Teraz je určite dôležité, aby sme sa posunuli a aby sa veci pohli vpred. Myslím si, že budúci týždeň bude v tomto smere zásadný,“ uviedla pred pondelkovým telefonátom amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Čítajte viac Trump chystá sankcie na Rusko, mohli by zlikvidovať veľkú časť svetového obchodu a ohroziť Slovensko
18:21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že sa v nedeľu stretol s pápežom Levom XIV. po jeho inauguračnej omši vo Vatikáne. Zelenskyj zároveň povedal, že Kyjev je pripravený na rokovania v akomkoľvek formáte, aby sa dosiahli skutočné výsledky pri snahách o ukončenie vojny s Ruskom.
Ukrajinská hlava štátu na platforme Telegram vyjadrila Vatikánu vďačnosť za jeho ochotu hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Takisto sa poďakoval pápežovi za jeho „jasný hlas pri obrane spravodlivého a trvalého mieru“.
Pápež Lev XIV už v stredu ponúkol sprostredkovanie rokovaní medzi lídrami krajín, ktoré sú vo vojne. Podľa svojich slov vynaloží všetko úsilie, aby tento mier presadil. „Svätá stolica je vždy pripravená pomôcť pri spájaní nepriateľov, tvárou v tvár, (pomôcť im) hovoriť spolu, aby národy na celom svete opäť našli nádej a získali späť dôstojnosť, ktorú si zaslúžia, dôstojnosť mieru,“ vyhlásil Lev.
Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi v nedeľu tiež vyzval, aby sa nezabudlo na konflikty vo svete, najmä na Pásmo Gazy, Mjanmarsko a Ukrajinu. "Uprostred radosti z viery a spojenia nesmieme zabúdať na bratov a sestry, ktorých sužuje vojna,“ uviedol pápež na Námestí svätého Petra. (tasr/reuters)
16:33 Americký viceprezident J.D. Vance sa v nedeľu v Ríme stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Išlo o prvé spoločné rozhovory od februárovej potýčky, ku ktorej došlo v Bielom dome, uviedli americkí a ukrajinskí predstavitelia.
Vance sa so Zelenským stretol v rezidencii amerického veľvyslanca okolo 14.40 h, uviedol vo vyhlásení hovorca viceprezidenta. Rozhovory trvali približne 30 minút a lídri počas nich diskutovali „o situácii na fronte (vo vojne na Ukrajine), o prípravách na nadchádzajúci pondelkový telefonát amerického prezidenta Donalda Trump s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a tiež o možnosti uvalenia sankcií voči Rusku, ak nedôjde k (pokroku), prímeriu,“ upresnili ukrajinskí predstavitelia podľa AFP.
Zelenský a Vance sa pred tým stretli na inauguračnej omši pápeža Leva XIV., kde si podali ruky. (tasr/afp)
15:02 Nemecký kancelár Friedrich Merz plánuje spoločne s lídrami Británie, Francúzska a Poľska hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom ešte pred tým, ako si bude šéf Bieleho domu v pondelok volať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Napísala to dnes agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na vyjadrenie šéfa nemeckej vlády. Trump v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s Putinom o zastavení rusko-ukrajinskej vojny.
„Hovoril som s Markom Rubím, okrem iného aj o zajtrajšom hovore. Dohodli sme sa, že v rámci prípravy na rozhovor (s Putinom) budeme spoločne so štyrmi lídrami znovu hovoriť s americkým prezidentom,“ vyhlásil. Povedal dnes novinárom Merz, ktorý sa vo Vatikáne zúčastnil inauguračnej omše pápeža Leva XIV., na ktorej pricestoval okrem iného aj americký minister zahraničia Rubio a ďalší svetoví predstavitelia. Merz vo Vatikáne podľa svojich slov hovoril tiež s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Trump o chystanom hovore s Putinom informoval v sobotu na svojej sieti Truth Social, kde tiež oznámil, že potom bude hovoriť so Zelenským a s predstaviteľmi rôznych krajín Severoatlantickej aliancie. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov neskôr podľa ruských tlačových agentúr uviedol, že sa telefonát medzi lídrami dvoch krajín chystá. Prezident Putin dnes v ruskej štátnej televízii podľa agentúry AFP zopakoval, že cieľom Moskvy je „odstrániť príčiny“ vojny, vytvoriť podmienky pre trvalý mier a zaručiť bezpečnosť Ruska.
Moskva za takzvané základné príčiny vojny, ktorú z Putinovho rozhodnutia vedie proti Ukrajine štvrtým rokom, označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO a prozápadnej revolúcie v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu ukrajinského proruského režimu. Šéf Kremľa vo februári 2022 pri oznámení začiatku invázie bez bližších podrobností hovoril tiež o potrebe „demilitarizácie“ a „denacifikácie“ Ukrajiny. Kyjev a jeho spojenci ruskú agresiu nazývajú pokusom o ukradnutie cudzieho územia v imperiálnom štýle.
Paríž medzitým uviedol, že v piatok telefonovali s Trumpom spoločne francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Merz, britský premiér Keir Starmer, poľský ministerský predseda Donald Tusk a prezident Zelenskyj. Európski lídri hovor podľa Elyzejského paláca uskutočnili krátko po skončení priamych rokovaní medzi Ukrajincami a Rusmi v tureckom Istanbule. Európski politici označili prístup Ruska k rokovaniam za neprijateľný. Merz vtedy výsledok rokovaní z Istanbulu označil za rozčarovanie, zodpovednosť za to podľa neho nesie Moskva. (čtk/reuters)
13:37 Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu povedal, že cieľom Ruska je odstrániť príčiny konfliktu na Ukrajine a zabezpečiť svoju bezpečnosť. Moskva má za cieľ „eliminovať príčiny, ktoré spustili tento krízový stav, vytvoriť podmienky pre trvalý mier a zaručiť bezpečnosť Ruska,“ povedal šéf Kremľa v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu. AFP podotkla, že išlo o Putinove prvé vyjadrenie po piatkových rusko-ukrajinských rokovaniach v tureckom Istanbule.
Dodal, že ruská armáda, ktorá okupuje približne 20 percent ukrajinského územia, má „potrebné jednotky a prostriedky“ na dosiahnutie tohto cieľa.
Ruská tlačová agentúra TASS informuje, že Putin v rozhovore tiež povedal, že Rusko rešpektuje svoje vzťahy so Spojenými štátmi a dúfa, že Washington bude rovnakým spôsobom pristupovať k záujmom Moskvy. „Američania, celé obyvateľstvo Ameriky a vedenie USA, vrátane prezidenta, majú svoje vlastné národné záujmy a my to rešpektujeme. Dúfame, že sa k nám bude pristupovať rovnakým spôsobom,“ uviedol. (tasr/afp)
12:55 Pápež Lev XIV. sa dnes popoludní súkromne stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, oznámil Vatikán. Zelenskyj sa vo Vatikáne zúčastnil inauguračnej omše nového pápeža, uviedla agentúra Reuters. Pápež hovoril so Zelenským už v pondelok. Bol to jeho prvý známy rozhovor so zahraničným vodcom od pápežovho zvolenia. V rozhovore vyjadril hlboké znepokojenie z pokračujúcej vojny na Ukrajine.
O ukrajinsko-ruskom konflikte sa nový pápež zmienil vo svojej modlitbe na záver omše. Hovoril o „umučenej“ Ukrajine a vyzval na „spravodlivý a trvalý mier“.
Dnešnej inauguračnej omše pápeža Leva XIV. sa zúčastnilo zhruba 160 zahraničných delegácií. Okrem Zelenského tiež okrem iného americký viceprezident J.D. Vance, americký minister zahraničia Marco Rubio či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Rusko zastupovala ministerka kultúry Olga Ljubimovová.
Zelenskyj prišiel na konci apríla do Vatikánu na pohreb pápeža Františka. Pred pohrebom sa krátko zišiel v Bazilike svätého Petra s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Čítajte viac Pápež Lev XIV. si želá zjednotenú a misionársku cirkev. Na inauguračnú omšu prišiel Vance, Zelenskyj aj Pellegrini
Vzťahy medzi Ukrajinou a predchodcom pápeža Leva XIV. neboli bezproblémové. Ukrajinskí predstavitelia napríklad pápeža Františka v roku 2023 kritizovali, že podlieha ruskej propagande, keď pápež vyzval mladých ruských katolíkov, aby nezabudli na svoju identitu a dedičstvo veľkého Ruska. Vatikán potom uviedol, že pápež tým mienil predovšetkým kultúrne dedičstvo. Viditeľné výsledky nepriniesla ani Františkova iniciatíva, kedy rokovaním medzi vojnovými stranami poveril talianskeho kardinála Mattea Zuppiho.
9:55 Ruské sily v noci na nedeľu vyslali na Ukrajinu 273 dronov, čo je podľa doterajších záznamov najväčší dronový útok od začiatku invázie v roku 2022, uviedli agentúry AP a Reuters. Ukrajinské letectvo oznámilo, že 88 dronov sa podarilo zostreliť. Podľa skorších správ bola pri útoku dronov zabitá jedna žena a traja ľudia boli zranení, vrátane dieťaťa.
Moskva zintenzívnila údery po piatkových mierových rozhovoroch v Istanbule, ktoré boli prvými priamymi rozhovormi medzi Ruskom a Ukrajinou po troch rokoch od začatia invázie, prímerie ale nepriniesli. Moskva a Kyjev sa ale dohodli na výmene 1000 vojnových zajatcov z každej strany.
Útok sa sústredil hlavne na centrálnu Kyjevskú oblasť a Dnepropetrovskú a Doneckú oblasť na východe krajiny. Podľa údajov poskytnutých ukrajinským letectvom doteraz najviac dronov Moskva vypustila v predvečer tretieho výročia ruskej invázie 23. februára, a to 267.
Foto: SITA/AP, Ukrajinská záchranná služba
Nočný ruský dronový útok zabil podľa miestnych úradov v Kyjevskej oblasti ženu a zranil najmenej troch ľudí vrátane dieťaťa. V Kyjeve, v jeho okolí a vo väčšine východnej polovice Ukrajiny trval niekoľko hodín letecký poplach. Výstraha pred náletmi bola ukončená okolo ôsmej hodiny rannej SELČ. Jednotky protivzdušnej obrany zasahovali pri pokusoch o odrazenie útokov, uviedla armáda na platforme Telegram.
8:30 Washington nemá chuť dostať sa do kolotoča nekonečných rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, vyplýva z rozhovoru ministra zahraničných vecí Marka Rubia pre CBS News.
„Naťahujú nás? No, presne to sa snažíme zistiť,“ povedal Rubio, keď sa ho pýtali, či sa Rusko a Ukrajina snažia rokovať, aby „získali čas“. „Čoskoro to zistíme“. Potrebujeme pohyb vpred, nie sériu nekonečných rokovaní. Očakáva, že Rusko aj Ukrajina pripravia svoje plány na urovnanie konfliktu. Ak v ňom budú ústupky a bude zrejmý realistický prístup, má podľa neho zmysel, aby sa Spojené štáty naďalej angažovali v urovnaní konfliktu.
„Na jednej strane sa snažíme dosiahnuť mier a ukončiť veľmi krvavú, nákladnú a deštruktívnu vojnu. Takže je potrebná určitá dávka trpezlivosti. Na druhej strane nemáme čas nazvyš. Vo svete sa deje veľa ďalších vecí, ktorým musíme venovať pozornosť,“ povedal pre CBS.
Minister zahraničných vecí USA verí, že jediný spôsob, aby tieto rozhovory pokročili, je osobné stretnutie prezidentov, Donalda Trumpa a Vladimira Putina. Povedal, že Trump verejne ponúkol stretnutie medzi štyrmi očami.
„Mechanizmus prípravy takéhoto stretnutia si vyžaduje trochu práce, takže nemôžem povedať, že sa to v súčasnosti plánuje, čo sa týka výberu miesta a dátumu,“ povedal Rubio. „Ale prezident to chce urobiť. Chce to urobiť čo najskôr,“ dodal.
8:25 Nočný ruský dronový útok zabil v Kyjevskej oblasti ženu a zranil najmenej troch ľudí vrátane dieťaťa. Podľa agentúry Reuters to uviedli v nedeľu ráno miestne ukrajinské úrady. Moskva po piatkových mierových rokovaniach zintenzívnila svoje útoky.
„V dôsledku nepriateľského útoku v obuchovskom regióne bohužiaľ zomrela na následky zranení žena,“ napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Kyjevskej oblasti.
V Kyjeve, v jeho okolí a vo väčšine východnej polovice Ukrajiny trval niekoľko hodín letecký poplach. Jednotky protivzdušnej obrany zasahovali pri pokusoch o odrazenie útokov, uviedla armáda na telegrame.
Prvé priame rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou po troch rokoch v piatok v Istanbule prímerie nepriniesli. Moskva a Kyjev sa ale dohodli na výmene 1000 vojnových zajatcov z každej strany.