Európa by teraz v boji proti Rusku bez USA neobstála, tvrdí poradca amerických vojenských veliteľov

Ako vyzerá momentálna vojenská prítomnosť USA v Európe?

Tá je, samozrejme, dlhodobá. Americké jednotky sme do Európy nasadili už v podstate v prvých rokoch studenej vojny. Boli to väčšinou vojaci, ktorí na starom kontinente zvyčajne aj s rodinami strávili niekoľko rokov. Neboli vyslaní len na rotačnom princípe na šesť či deväť mesiacov. V súvislosti so vzostupom sovietskej agresie v Európe a na vrchole studenej vojny sme u vás mali 400– až 500-tisíc vojakov. Po páde železnej opony to začalo klesať a týkalo sa to všetkých spojencov. Z európskych pozícií odchádzali Američania, Briti či Kanaďania, ale aj napríklad Francúzi z Nemecka. Okolo roku 2014 bolo na starom kontinente už len približne 40– až 50-tisíc vojakov z USA. Po prvej ruskej invázii na Ukrajinu tento počet opäť začal rásť. Americké jednotky však prichádzali na rotačnom základe. Debatovalo sa totiž, že vzhľadom na podmienky ustanovujúceho aktu o vzťahoch medzi NATO a Ruskom z roku 1997 by na východ od Nemecka nemali byť natrvalo rozmiestnené spojenecké jednotky.

No hovoríme o roku 2014, keď Rusko už obsadilo Krym a rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny. Napriek tomu Severoatlantická aliancia váhala, že by mala posilniť svoju prítomnosť na východnom krídle?

Spomenutá dohoda s Ruskom obmedzovala NATO v tom, koľko vojakov môže nastálo rozmiestniť na východe. V skutočnosti to nebolo presne definované. Hovorilo sa len o tom, že to nemajú byť významné vojenské sily. Väčšina v aliancii tvrdila, že v čase, keď sa o tom rokovalo s Rusmi, to bolo myslené tak, že jedna brigáda je v poriadku. (Brigádu môže tvoriť približne päťtisíc vojakov, pozn. red.). Situácia sa však opäť výrazne zmenila roku 2022, keď Rusko začalo druhú, oveľa brutálnejšiu a väčšiu ukrajinskú inváziu. Tá zrýchlila trend posilnenia americkej vojenskej prítomnosti v Európe. USA začali vysielať svoje sily na rotačnom princípe najprv do Poľska a postupne aj do pobaltských štátov, Rumunska a Bulharska či na Slovensko.

Ako som povedal, je to reakcia na to, čo spravilo Rusko na Ukrajine. Okrem rotácie jednotiek došlo tiež k nárastu počtu permanentne nasadených vojakov. Respektíve sme posilnili hybridné druhy rozmiestnenia jednotiek. Príkladom je Piaty armádny zbor (už známy ako V Corps, pozn. red.), ktorého domovom je Fort Knox v USA. Po invázii Ruska na Ukrajinu roku 2022 sme však usúdili, že USA ho v Európe potrebujú ako veliteľskú a riadiacu štruktúru. Časti Piateho armádneho zboru preto Pentagon nasadil do Poľska. Ako som povedal, je to taký hybridný model. Americkí vojaci zvyčajne zostávajú v Poľsku dlhšie než pri typickej deväťmesačnej rotácii, ale nemajú tam rodiny. Celkovo je teda momentálne na starom kontinente asi 100-tisíc príslušníkov ozbrojených síl USA.

Prečo si myslíte, že stiahnutie amerických síl z Európy je takmer isté? Pretože americký prezident Donald Trump nemá rád európskych spojencov? A tu budem citovať váš článok: Trumpova vláda jednoznačne vníma Európsku úniu ako protivníka. Ale tiež treba povedať, že z prieskumov vyplýva, že väčšina Európanov sa na súčasného amerického prezidenta nepozerá pozitívne.

Áno, je to zložitá situácia. A to som sa snažil opísať v článku pre Foreign Policy. Hoci z titulku to nevyplýva, myslím si, že som v ňom dva razy zdôraznil, že akékoľvek znižovanie počtu amerických vojakov v Európe je zlý nápad. Je to veľmi zlý nápad najmä v čase, keď na Ukrajine stále zúri vojna. Vyslalo by to nesprávny odkaz šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. Podkopalo by to schopnosť našich spojencov brániť svoje a americké záujmy. A myslím si, že z dlhodobého hľadiska sa môže stať, že ak sa teraz stiahneme, bude nás to stáť viac, ako keby sme zostali. Ale, ako som napísal, je očividné, že Trumpova vláda má v úmysle obmedziť prítomnosť amerických konvenčných síl v Európe. Hovorím to na základe viacerých vyjadrení.

Minister obrany Pete Hegseth začiatkom februára v Bruseli povedal, že Spojené štáty sa nechystajú vystúpiť z NATO, ale že chcú, aby konvenčná obrana v Európe prešla na miestne sily. Okrem toho sa médiách objavili správy, ktoré odzrkadľovali prebiehajúcu diskusiu v Pentagone o tom, či, kde a ako by mali byť americké sily stiahnuté. Hovorilo sa aj o odchode 20-tisíc vojakov zo starého kontinentu. Do tejto debaty môžeme tiež zaradiť prejav viceprezidenta JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii a jeho kritiku Európy. O zmene rozmiestnenia vojakov hovoril pri vypočutí v Kongrese aj Elbridge Colby, tretí najvyššie postavený predstaviteľ Pentagonu. Je to námestník ministra pre obrannú politiku a dal jasne najavo, že jeho názor je, že USA by mali presunúť viac svojich vojenských aktív a zdrojov z Európy a iných oblastí do indopacifického regiónu.

Vojaci NATO v nasadení

Fotogaléria 8 fotiek

+5

Faktom je, že Colby o tom hovoril ešte predtým, ako začal pracovať pre Trumpovu vládu.

Argumentuje tým, že USA takto lepšie zvládnu výzvu, ktorou je Čína a jej agresívny prístup. Na základe toho všetkého, čo som práve spomenul, sa mi zdá, že je jasné, že Biely dom začne sťahovať vojakov z Európy. Opakujem, že si myslím, že to nie je dobré pre americkú stratégiu, najmä keď zúri vojna, ale vyzerá to tak, že sa to stane.

Vravíte, že stiahnutie amerických jednotiek nepodporujete. Ako však vnímate dôvody, ktoré predkladajú podporovatelia tohto návrhu?

Dá sa povedať, že to, čo hovorí Colby, dáva zo strategického hľadiska najväčší zmysel. V podstate ide o to, že Amerika si nemôže dovoliť naraz bojovať s Ruskom aj s Čínou. Ale je tu Európa, ktorá má ľudské a ekonomické kapacity. Mala by teda byť schopná postaviť sa Rusku, ktoré za ňou hospodársky jednoznačne zaostáva. Zároveň by to umožnilo USA obrátiť pozornosť na Indo-Pacifik. Tento argument určite dáva strategický zmysel, ale jeho slabinou je, že Rusko už vedie vojnu proti Ukrajine. A okrem toho, nie je celkom jasné, ako zapadá do ďalších vyjadrení.

Čo tým myslíte?

Bolo by príliš odvážne tvrdiť, že vláda USA sa chce úplne odstrihnúť od Európy. Ale oslabuje svoje kontakty so spojencami a s multilaterálnymi organizáciami. Dokonca aj s NATO alebo EÚ. Biely dom sa evidentne domnieva, že únia nie je priateľom Ameriky. Tento názor je v Trumpovej vláde veľmi viditeľný. V skutočnosti sám prezident pred niekoľkými týždňami povedal, že EÚ bola vytvorená, aby škodila Spojeným štátom. Je to v rozpore s dostupnými faktami, ale je to Trumpov názor a vyjadril ho veľmi jasne. Jeho vláda sa k únii stavia antagonisticky a v mnohých ohľadoch zaujala podobný postoj k NATO. Prezident, samozrejme, vyhlásil, že podporuje článok 5. Hegseth a minister zahraničných vecí Marco Rubio povedali, že USA zostanú v NATO. Nový americký veľvyslanec pri aliancii Matthew Whitaker vyhlásil to isté. Nemyslím si teda, že by sa vláda USA chystala vystúpiť z NATO, ale podľa všetkého jednoznačne oslabí vzťahy s alianciou.

Vo vašej analýze však naznačujete aj to, že možné nájsť spôsob, ako by Pentagon vedel prehodnotiť prístup k Európe, no bez toho, aby obetoval záujmy USA. Ako by sa to dalo?

Ešte raz zopakujem, že sťahovanie amerických vojakov z Európy nepokladám za dobrý nápad. Podľa môjho názoru by to Rusov povzbudilo do ďalšej agresie. Ak nie dnes, tak určite v budúcnosti, a možno dokonca už čoskoro. Keď sa to však vláda USA chystá urobiť, mala by to spraviť tak, aby neoslabila americké záväzky týkajúce sa Európy. Čo sa týka konvenčných zbraní, tak je možné zo starého kontinentu presunúť stíhačky F-35, dopravné lietadlá či námorné systémy protivzdušnej obrany Aegis. Všetky tieto platformy by boli veľmi užitočné aj v Európe, ak by sme sa dostali do nejakého konfliktu s Rusmi. Ale dokážeme sa bez nich zaobísť v prípade, keď naše pozemné sily zostanú na nejakej úrovni. Vojaci pôsobia ako nástroj odstrašenia a ich rozmiestnenie súvisí aj s jadrovými zbraňami.

Akým spôsobom?

Mnohí analytici vrátane mňa sa domnievame, že jadrové odstrašenie, ktoré Európe poskytujú Spojené štáty, je priamo prepojené s nasadenými americkými vojakmi. Predstavte si, že Rusko napadne jednu z pobaltských krajín, ale vojaci USA jej nebudú pomáhať a nebudú zomierať za spojencov. Toto by vyvolalo otázky o možnom nasadení jadrových zbraní. Bola by v takom prípade Amerika ochotná obetovať New York za Tallinn? Jadrové a konvenčné odstrašenie môžu fungovať len spoločne. Preto tvrdím, že Spojené štáty musia v Európe nechať aspoň istý počet pozemných jednotiek. Bez nich by bolo oveľa zložitejšie čeliť Rusom či inému agresorovi.

Čítajte viac Litovský exminister: Cestu do Moskvy by sme uzavreli každému, nielen Ficovi. Moja krajina môže byť prvým terčom Ruska

Vrátim sa k nápadu, ktorý ste spomenuli, že Európa by sa mala postarať o Rusko sama. Na jednej strane to má svoju logiku, ale z toho, čo hovoríte, vyplýva, že neveríte, že bez USA by to zvládla. Prečo?

Existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré je zapojenie sa Spojených štátov absolútne kľúčové. Úplne súhlasím s tým, že naši európski priatelia môžu urobiť oveľa viac, čo sa týka prevzatia spoločnej zodpovednosti a bremena za obranu našich životných záujmov. A zdá sa mi, že idú správnym smerom. Väčšina európskych spojencov začala zvyšovať obranné výdavky už po roku 2014 a po veľkej ruskej invázii sa to ešte zrýchlilo. Obávam sa však, že Európanom v súčasnosti chýbajú kapacity na rozsiahle bojové operácie a spôsobilosti potrebné na to, aby proti Rusku obstáli skutočne dobre.

Európa nemá dostatok systémov, aby mohla na veľké vzdialenosti ničiť nepriateľské ciele. Chýba jej protivzdušná a protiraketová obrana. Nemá kapacity na tankovanie lietadiel vo vzduchu, ani na prieskum a sledovanie protivníka. Toto všetko sú kľúčové spôsobilosti, ktoré sú potrebné pri rozsiahlych bojových operáciách. A ešte sa pozrite aj na to, akú úlohu zohrávajú vo vojne na Ukrajine drony. Ani tých nemá Európa dostatok. Takže si myslím, že v krátkodobom až strednodobom horizonte, minimálne počas nasledujúcich piatich až desiatich rokov, sa Američania musia naďalej zásadným spôsobom zapájať do obrany starého kontinentu. Môžu pomôcť Európe vyriešiť nedostatky vo vojenských kapacitách. Ale je tu ešte jedna kľúčová úloha, ktorú môžu USA zohrať.

Čítajte viac Putin priznal, že na boj so Západom nebol pripravený. Stačilo na neho po Kryme zatlačiť?

Aká je to rola?

Všetci dúfame, že európski spojenci posilnia svoje obranné kapacity. Ale USA majú ako člen NATO jednu výhodu, lebo v konečnom dôsledku sú mimo starého kontinentu. Môžu byť akousi objektívnejšou stranou, lebo nemajú veľa spoločného s historickými rivalitami. Poznáme francúzsko-britské, francúzsko-nemecké či nemecko-poľské spory. Berlín, Londýn či Paríž by v rámci aliancie len ťažko mohli nahradiť Washington. stredná a východná Európa by pravdepodobne mala výhrady, keby najmä Francúzsko alebo Nemecko chceli na seba prevziať rolu, ktorú momentálne hrá Amerika. Takže, hoci Európa musí urobiť oveľa viac pri zaistení svojej obrany, Američania môžu a mali by stále zohrávať dôležitú, či dokonca líderskú úlohu v rámci aliancie. Prečo? Pretože stabilita a bezpečnosť na európskom kontinente je v životnom záujme USA a závisí od toho naša ekonomika. Myslím si teda, že by Spojené štáty mali v NATO zostať v role prvého medzi rovnými.