Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 181 dní
- Európa by teraz v boji proti Rusku bez USA neobstála, tvrdí poradca amerických vojenských veliteľov
- Rusko a Ukrajina pokračovali v dronových útokoch, v Šebekine zahynula žena
- Bude telefonát s Trumpom zbytočný? Putin chce dobýjať, nie rokovať. Kremeľ verí, že do konca roka získa, čo chce
- Ukrajina získa muníciu, zaplatenú zo zmrazeného ruského majetku
- VIDEO: Devastačný úder z neba aj mora. Ukrajinci potopili ruskú stanicu a sklady. V Čiernom mori nie je miesto pre ruský odpad, odkazuje SBU
Čítajte viac 1 180. deň: Rusko zasypalo Ukrajinu rekordným počtom dronov. Zelenskyj sa stretol s pápežom a rokoval s Vanceom
18:58 Úradujúci prezident Rumunska Ilie Bolojan podpísal zákon, ktorý armáde výslovne povoľuje zostreliť drony vstupujúce do rumunského vzdušného priestoru. Informoval o tom portál Defense Romania s tým, že zákon odstraňuje doterajšie právne prekážky, ktoré armáde v zásahoch bránili. Rumunsko susedí s Ukrajinou, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii. Počas vojny na Ukrajine zaznamenalo Rumunsko niekoľko incidentov s dronmi.
Agentúra Reuters už skôr informovala, že prípady, keď je pri ruskom útoku na Ukrajinu narušený rumunský vzdušný priestor alebo keď na územie tejto členskej krajiny NATO dopadnú úlomky zostrelených dronov, sú v posledných mesiacoch pomerne časté. Rusko podniká údery okrem iného proti infraštruktúre v ukrajinských prístavoch na Dunaji, na pomedzí s Rumunskom a Moldavskom.
Opakované narušenie vzdušného priestoru zaznamenalo pri ruských dronových útokoch na Ukrajinu tiež Poľsko, ktoré je tiež členom NATO. Severoatlantická aliancia to odsúdila ako nezodpovedné a potenciálne nebezpečné ruské počínanie.
V novembri 2022 poľský Przewodów ležiaci neďaleko hranice s Ukrajinou zasiahla raketa a zabila dvoch ľudí. Taktiež vtedy Rusko predtým proti Ukrajine začalo masívny vzdušný útok a na poľskom území dopadla podľa poľských odborníkov strela S-300 odpálená ukrajinskou protileteckou obranou.
17:08 Telefonát medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom podľa Bieleho domu sa začal, informuje agentúra Reuters. Trump chce s Putinom prerokovať ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Následne má šéf Bieleho domu hovoriť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a predstaviteľmi členských krajín NATO.
„Predmetom hovoru bude zastavenie ‚krviprelievania‘, ktoré zabíja v priemere viac ako 5000 ruských a ukrajinských vojakov týždenne. A obchod,“ uviedol americký prezident v sobotu, keď o plánovanom telefonáte informoval.
Trump chce následne hovoriť tiež so svojím ukrajinským náprotivkom Zelenským a s „rôznymi členmi NATO“. „Dúfajme, že to bude produktívny deň, nastane prímerie, a táto veľmi násilná vojna, ktorá sa nikdy nemala stať, skončí,“ dodal šéf Bieleho domu.
Čítajte viac Putin: Rusko je pripravené pracovať na memorande o budúcich mierových rozhovoroch. Trump: Rusko a Ukrajina začnú okamžite rokovania o mieri
16:31 Stretnutie prezidentov Ruska a Spojených štátov Vladimira Putina a Donalda Trumpa sa v tejto chvíli neplánuje. Dnes to krátko pred očakávaným telefonátom oboch prezidentov vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, uviedla agentúra Reuters. Trump v minulosti opakovane vyhlásil, že o schôdzku s Putinom má záujem a že osobné rokovania považuje za kľúčové pre diplomatické vyriešenie vojny na Ukrajine. Tú Putin rozpútal vo februári 2022, keď ruskej armáde nariadil inváziu na susedné krajiny.
O priame rokovania s Putinom sa usiluje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý schôdzku navrhoval v uplynulom týždni, keď sa v tureckom Istanbule stretli ruská a ukrajinská delegácia. Putin do Istanbulu ale nedorazil a rokovania nepriniesli v otázke prímeria žiadny posun. Delegácie sa však dohodli na výmene zajatcov.
15:15 Diplomatický spor medzi Talianskom a Francúzskom o neprizvaní talianskej premiérky Giorgie Meloniovej do koordinačného telefonátu skupiny európskych lídrov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o Ukrajine sa pokúsil zmierniť nemecký kancelár Friedrich Merz, napísali noviny The Financial Times. Merz sa podľa nich stretol s Meloniovou cez víkend v Ríme, kde sa zhodli, že Taliansko musí zohrávať úlohu vo všetkých európskych mierových iniciatívach k vojne na Ukrajine, informuje TASR.
Čítajte viac Macron sa pohádal s Meloniovou kvôli Ukrajine. Nemecký kancelár sa snaží uhasiť spor
15:10 Témami diskusií prezidenta Petra Pavla so šéfmi úniových inštitúcií či generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) Marekom Ruttom v Bruseli budú posilnenie bezpečnosti, podpora Ukrajiny či reakcia EÚ na americké clá. Novinárov o tom dnes informovala prezidentská kancelária. Pavol odletí na návštevu Belgicka dnes, potrvá do stredy.
Prezident sa stretne s predsedom Európskej rady Antóniem Costom, šéfkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolaovou a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. V pláne má tiež rokovania s Ruttom a s predsedom vojenského výboru NATO Giuseppom Cavom Dragonom. Pavol bol na čele výboru v rokoch 2015 až 2018.
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
15:05 Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen v pondelok počas návštevy Číny vyhlásil, že mal otvorený rozhovor so svojím náprotivkom Wang Im o „veľmi problematickej“ podpore, ktorú Rusko dostáva vo vojne na Ukrajine zo strany Pekingu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Mal som úprimný rozhovor so svojím čínskym kolegom, okrem iného o zastavení veľmi problematickej čínskej podpory ruskej agresívnej vojny na Ukrajine,“ uviedol Rasmussen vo vyhlásení, ktoré bolo zverejnené počas jeho návštevy Pekingu. Dánsky minister podľa vlastných slov vyzval Peking, aby „namiesto toho využil svoj vplyv v Moskve na zastavenie vojny“.
Počas rokovania sa obaja ministri dotkli aj otázky Grónska, autonómneho územia Dánska, o ktoré prejavil záujem americký prezident Donald Trump. Ten viackrát vyhlásil, že Spojené štáty by mali Grónsko ovládať z bezpečnostných dôvodov, a nevylúčil ani použitie sily, čo spôsobilo napätie vo vzťahoch medzi Dánskom a USA.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok vyhlásil, že Čína má „zodpovednosť za globálny mier“. Vyjadril sa tak po telefonáte s čínskym náprotivkom Wang Im, s ktorým hovoril o ruskej vojne na Ukrajine, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Telefonát sa uskutočnil v čase rastúcich obáv Západu z čoraz užších vzťahov medzi Pekingom a Moskvou. Tie sa podľa AFP prehĺbili po tom, čo Rusko vo februári 2022 začalo svoju inváziu na susednú Ukrajinu. Čínsky prezident Si Ťin-pching tento mesiac navštívil Moskvu a šéf Kremľa Vladimir Putin sa na prelome augusta a septembra chystá na návštevu Číny.
„Ruská vojna na Ukrajine ovplyvňuje kľúčové európske záujmy,“ napísal šéf nemeckej diplomacie na sieti X po prvom telefonáte s čínskym ministrom zahraničných vecí.
13:40 Poľskí colníci zaistili päť ton pneumatík určených pre civilné lietadlá typu Boeing, ktoré mali po prechode cez územie Poľska pokračovať cez Bielorusko do Ruska. Oznámil to v pondelok poľský daňový úrad KAS s tým, že na takýto druh tovaru sa vzťahujú sankcie Európskej únie. TASR o tom píše podľa správy agentúry Reuters.
KAS uviedol, že počas kontroly nákladného vozidla v Koroszczyne colníci zistili, že vodič prevážal pneumatiky používané v civilných lietadlách typu Boeing namiesto deklarovaných pneumatík určených pre osobné vozidlá a autobusy.
„Odosielateľom tohto tovaru bola spoločnosť zo Španielska a príjemcom bola spoločnosť z Azerbajdžanu. V súvislosti s colným podvodom bolo začaté trestné daňové konanie. Sankcionovaný tovar bol zadržaný,“ dodal úrad.
Čítajte aj Tusk obvinil Rusko, že je za vlaňajším veľkým požiarom nákupného centra vo Varšave
13:08 Ruská generálna prokuratúra v pondelok oznámila, že činnosť medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International je na území Ruskej federácie „nežiaduca“. Vyplýva to z oficiálneho tlačového vyhlásenia zverejneného prokuratúrou a citovaného agentúrou AFP, píše TASR.
Podľa tvrdení prokuratúry londýnska centrála Amnesty International slúži ako „centrum prípravy globálnych rusofóbnych projektov financovaných spojencami kyjevského režimu“.
V tlačovej správe prokuratúry sa ďalej uvádza, že aktivisti Amnesty údajne „robia všetko pre zintenzívnenie vojenského konfliktu v regióne – ospravedlňujú zločiny ukrajinských neonacistov, vyzývajú na zvýšenie ich financovania a presadzujú politickú a ekonomickú izoláciu Ruska“.
Generálna prokuratúra tiež tvrdí, že členovia Amnesty International podporujú „extrémistické organizácie“ a financujú „činnosť zahraničných agentov“.
Amnesty International existuje od roku 1961. V roku 1977 získala organizácia Nobelovu cenu za mier.
12:49 Kremeľ v pondelok vyhlásil, že by uprednostnil ukončenie konfliktu na Ukrajine prostredníctvom diplomacie pred vojenským riešením. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to uviedol len niekoľko hodín pred avizovaným telefonátom medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, informovala agentúra AFP, píše TASR.
„Samozrejme, prednosť má dosiahnutie našich cieľov politickými a diplomatickými prostriedkami,“ uviedol Peskov pre ruské štátne médiá. Zároveň dodal, že Rusko „vysoko oceňuje“ snahy Washingtonu ukončiť boje.
Peskov označil plánovaný hovor medzi Putinom a Trumpom, naplánovaný na 16.00 h SELČ, za „dôležitý“, najmä v kontexte minulotýždňových rokovaní s Ukrajinou v Istanbule.
12:44 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) pomocou námorných a vzdušných dronov zničila ruský radar a sklady na ťažobných plošinách v Čiernom mori.
Čítajte viac VIDEO: Devastačný úder z neba aj mora. Ukrajinci potopili ruskú stanicu a sklady. SBU odkazuje: V Čiernom mori niet miesta pre ruský odpad
11:40 Fínsko v pondelok oznámilo novú dohodu o dodávkach munície pre Ukrajinu, ktorá bude financovaná z výnosov zo zmrazeného ruského majetku. Ide o súčasť širšej iniciatívy Európskej únie na podporu obranných kapacít Ukrajiny. S odvolaním sa na fínske ministerstvo obrany o tom v pondelok informovala agentúra Reuters, píše TASR.
„Fínsko bolo vybrané ako jeden zo štátov, ktoré implementujú opatrenia Európskej únie na dodávku obranného materiálu Ukrajine s použitím výnosov zo zmrazených ruských aktív,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Finančné prostriedky vo výške 90 miliónov eur budú presmerované prostredníctvom Európskeho mierového nástroja (European Peace Facility – EPF) a využijú sa na nákup munície od fínskych dodávateľov.
Fínsky minister obrany Antti Häkkänen vyjadril spokojnosť s výsledkom rokovaní: podarilo sa dohodnúť na ďalšom financovaní fínskej podpory pre Ukrajinu; financie pochádzajú zo zmrazených ruských aktív; a produkty budú nakúpené od fínskych dodávateľov, čím sa podporí zamestnanosť vo Fínsku.
Čítajte aj Fínsko sa vracia do obdobia zimnej vojny so Stalinom. Zásobí sa mínami proti Putinovej armáde, viac ako milión kusov nie tak dávno zničilo
10:40 Ruská armáda v noci na pondelok vyslala do útokov na Ukrajine 112 dronov a imitátorov dronov, z ktorých 76 bolo zostrelených ukrajinskou protivzdušnou obranou. Ako informovala britská stanica BBC, dronovým útokom v noci na pondelok čelilo aj Rusko. Podľa oznámenia ruského ministerstva obrany bolo „nad územiami kontrolovanými Ruskom“ zostrelených 35 ukrajinských dronov, píše TASR.
Ruský rezort obrany spresnil, že 26 dronov bolo zostrelených nad anektovaným Krymom, zvyšných deväť nad územím Brianskej a Belgorodskej oblasti v Rusku. Ruskí blogeri na sociálnych sieťach hlásili v noci na pondelok poplachy a výbuchy v rôznych častiach Krymu vrátane oblasti okolo mesta Simferopol.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov medzičasom informoval, že pri útoku dronu na auto v meste Šebekino zahynula jedna žena a ďalšia utrpela vážne zranenia. Gladkov uviedol, že terčom útoku s použitím dronu v Šebekine bol aj linkový autobus, ktorého šofér utrpel zranenia.
10:30 Vodca Kremľa Vladimir Putin si kladie extrémne podmienky pre ukončenie najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny. Putin pravdepodobne neponúkne Donaldovi Trumpovi žiadne zásadné ústupky počas ich plánovaného telefonického rozhovoru, a európski predstavitelia sa obávajú, že Trump sa aj napriek tomu pokúsi presadiť dohodu o urovnaní konfliktu.
Čítajte viac Bude telefonát s Trumpom zbytočný? Putin chce dobýjať, nie rokovať. Kremeľ verí, že do konca roka získa, čo chce
10:18 Ak nebude dostatočná koordinácia medzi Európou a Spojenými štátmi pri rokovaniach, ktoré vedie americký prezident Donald Trump o riešení konfliktu na Ukrajine, môže byť výsledok rokovaní škodlivý pre Ukrajinu aj pre Európu. Na konferencii revízie Česka to dnes povedal prezident Petr Pavel. Európski lídri podľa neho musia americkej administratíve neustále vysvetľovať, že mier na Ukrajine bude dôležitý pre celú Európu.
Rusko sa podľa Pavla nesnaží zo svojej agresie voči Ukrajine získať iba územie, ale tiež uznanie na globálnej scéne. Aj preto podľa neho ruský prezident Vladimir Putin dáva prednosť rokovaniam s Trumpom pred debatami s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami, ktoré nepovažuje za seba rovné. Trump sa chce pritom zapísať do histórie ako niekto, kto uzavrel dohodu, čo Pavol považuje za riskantný postup.
„Pre amerického prezidenta nie je také dôležité, či Ukrajina príde o územie, bude musieť demilitarizovať alebo byť neutrálna. Väčšou motiváciou je zapísať sa od histórie ako niekto, kto uzavrel ten deal a kto prispeje k tomu narovnaniu americko-ruských vzťahov, "povedal Pavel. "Riziko tohto postupu je v tom, že ak nebude dostatočná koordinácia medzi Európou a Spojenými štátmi, potom výsledky toho dealu môžu byť nielen škodlivé pre Ukrajinu, ale perspektívne aj pre Európu,“ dodal.
Európski lídri podľa prezidenta musia tlačiť na USA, aby zohľadnili aj budúcu situáciu v regióne. „Tlak na Rusko sa zvyšuje nielen na bojisku, ale aj v ekonomike. Ruská ekonomika dostáva v poslednom čase veľa zabrať, prezidenta Putina to bude tlačiť k ústupkom, ale určite sa bude snažiť do poslednej chvíle z toho vytĺcť čo najviac,“ povedal Pavel.
9:40 Odchod amerických síl z Európy je takmer istý. Článok s týmto názvom pre magazín Foreign Policy napísal John Deni z Inštitútu strategických štúdií na US Army War College, ktorý osem rokov pôsobil ako poradca amerických vojenských veliteľov v Európe. Prečo si myslí, že o stiahnutí minimálne časti amerických jednotiek z USA je už rozhodnuté? Ako by to mohlo vyzerať, aké sú na to argumenty a čo by to znamenalo pre prípadný konflikt s Ruskom. Aj na tieto otázky odpovedal pre Pravdu Deni, ktorého vyjadrenia nereprezentujú oficiálne pozície americkej vlády a ozbrojených síl.
Čítajte viac Európa by teraz v boji proti Rusku bez USA neobstála, tvrdí poradca amerických vojenských veliteľov
7:10 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 040 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 974 770, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, päť obrnených bojových vozidiel pechoty a 29 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 833 tankov, 22 562 obrnených bojových vozidiel pechoty a 28 009 delostreleckých systémov.
6:00 Americký prezident Donald Trump pred telefonátom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom hovoril s európskymi lídrami. Rokovania cez telefón sa zúčastnili britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz a šéfka talianskej vlády Giorgia Meloniová, uviedli podľa agentúr Londýn a Paríž. Politici diskutovali o možných sankciách, ak Putin neodsúhlasí prímerie s Ukrajinou.
Trump v sobotu oznámil, že jeho telefonát so šéfom Kremľa sa uskutoční v pondelok o 10.00 h východoamerického času (16.00 h SELČ).
Kancelária britského premiéra okolo polnoci SELČ uviedla, že lídri Spojených štátov a európskych krajín rokovali o potrebe nepodmienečného prímeria na Ukrajine aj o použití sankcií v prípade, že Rusko neprejaví zámer zastaviť boje na Ukrajine na aspoň 30 dní.
„Prezident Putin musí ukázať, že chce mier prijatím 30-dňového prímeria, ktoré navrhol prezident Trump a ktoré podporujú Ukrajina a Európa,“ uviedol francúzsky prezident Macron po rokovaní.
Ukrajina a jej európski spojenci Rusku ponúkli 30-dňové prímerie, ktoré malo začať platiť od pondelka 12. mája. Moskva ale na návrh nereagovala prerušením bojov. Na prímerí sa nedohodli ani ruská a ukrajinská delegácia pri piatkovom rokovaní v Istanbule. Ak prímerie nenastane, európske štáty pohrozili Rusku novými sankciami koordinovanými so Spojenými štátmi.
AFP pripomína, že európski lídri opakovane obviňujú Putina zo zámerného ignorovania výziev na prímerie. „Európania a Američania sú odhodlaní cielene spolupracovať, aby sa táto hrozná vojna skončila,“ povedal Merz v nedeľu vo Vatikáne na okraj inaugurácie pápeža Leva XIV. „V posledných dňoch sme urobili niekoľko malých krokov vpred… strany konfliktu sa medzi sebou rozprávajú,“ dodal.
Macron nedeľný telefonát potvrdil na platforme X. „Zajtra musí prezident Putin ukázať, že chce mier, a akceptovať návrh prezidenta Trumpa na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ktoré podporila Ukrajina aj Európa,“ dodal francúzsky prezident.