Britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a kanadský premiér Mark Carney tiež uviedli, že sú „odhodlaní uznať palestínsky štát“ ako súčasť dvojštátneho riešenia.
„Odmietanie základnej humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu zo strany izraelskej vlády je neprijateľné a hrozí porušením medzinárodného humanitárneho práva,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zverejnila britská vláda.
Lídri tiež uviedli, že sú pripravení uznať palestínsky štát ako súčasť dvojštátneho riešenia. „Sme odhodlaní uznať palestínsky štát ako príspevok k dosiahnutiu dvojštátneho riešenia a sme pripravení v tomto smere spolupracovať s ostatnými,“ uviedli lídri s odvolaním sa na konferenciu OSN plánovanú na jún. Jej cieľom je „dosiahnuť medzinárodný konsenzus ohľadom tohto cieľa“.
Starmer, Macron a Carney tiež povedali, že odmietajú akékoľvek pokusy o rozširovanie židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. „Nebudeme váhať prijať ďalšie opatrenia, vrátane cielených sankcií,“ dodali vo vyhlásení.
Do Pásma Gazy v pondelok po dva a pol mesiacoch izraelskej blokády tohto palestínskeho územia dorazilo prvých päť kamiónov s humanitárnou pomocou, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie izraelskej armády. Kamióny, ktoré podľa armády viezli aj detskú výživu, vošli do pásma cez hraničný priechod Kerom Šalom.
Podľa OSN v pondelok Izrael povolil vjazd cez tento priechod deviatich humanitárnych kamiónov. „Je to iba kvapka v mori toho, čo je naliehavo potrebné. Počnúc zajtrajškom (utorok) musí byť do Gazy vpustených podstatne viac pomoci,“ povedal šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Tom Fletcher. Aby sa zabránilo rabovaniu, musí sa podľa Fletchera zabezpečiť riadny prísun pomoci a humanitárnym pracovníkom musí byť umožnené využívať viac trás. „Humanitárna pomoc musí byť dopĺňaná komerčnými dodávkami,“ dodal Fletcher.
Izrael od 2. marca znemožňoval akékoľvek dodávky do Pásma Gazy, vrátane humanitárnej pomoci, pričom dlhodobo tvrdil, že v oblasti je potravín dostatok z obdobia pred vyhlásením blokády. Agentúry OSN a medzinárodné organizácie však opakovane varovali, že znižujúce sa zásoby potravín, liekov, pohonných látok a čistej pitnej vody spôsobia v Pásme Gazy humanitárnu katastrofu a hladomor.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok pripustil, že nedeľné rozhodnutie jeho kabinetu umožniť prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy súvisí s tlakom, ktorý na Izrael vyvíjali jeho spojenci, ktorí podľa neho považovali „snímky hladovania, masového hladovania“ za neprijateľné.
Minulý týždeň zverejnená správa Výboru pre kontrolu hladomoru (FRC) uviedla, že v súčasnosti čelí najvyššiemu, takzvane katastrofálnemu, stupňu akútneho nedostatku potravín 12 percent obyvateľstva Pásma Gazy, pričom do konca septembra číslo stúpne na 22 percent, ak blokáda oblasti neskončí.
Izrael dlhodobo tvrdil, že blokáda Pásma Gazy je formou nátlaku na teroristické hnutie Hamas, aby prepustilo zvyšných rukojemníkov. V októbri 2023 zaútočili ozbrojenci Hamasu a jeho spojencov na juh Izraela, kde zabili približne 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola počas dvoch prímeria prepustená veľká časť týchto rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. Časť rukojemníkov v Pásme Gazy zahynula.