Premiér Viktor Orbán, ktorý dôrazne odmieta vstup susedného štátu do EÚ, ostrými slovami zopakoval svoju pozíciu na konferencii v Budapešti: „Nechceme zmeniť najbezpečnejší štát v Európe na hniezdo (ukrajinskej) mafie. Nechceme, aby peniaze Maďarov išli cez Brusel na Ukrajinu. Nie, nie a nie." Zároveň tvrdil, že členstvo Ukrajiny v únii by s jej lacnou produkciou viedlo k likvidácii maďarského poľnohospodárstva.
Orbán ďalej tvrdil, že vstup susedného štátu, ktorý už viac ako tri roky čelí ruskej invázii, by vtiahol Maďarsko do vojny. „Ukrajinské členstvo v EÚ je našou najväčšou hrozbou," zdôraznil. Pokračoval, že Ukrajinci nestáli na vlastných nohách ani pred vpádom ruskej armády a do únie sa chcú dostať čo najskôr za každú cenu, aby od nej získali peniaze.
Šéf diplomacie za predsedom vlády nezaostal v ostrej rétorike. Péter Szijjártó sa najprv zmienil o tom, ako by malo NATO pristupovať k Ukrajine: „Keď rozprávame o obrane, hovoríme o našej vlastnej obrane, nie o obrane vonkajšieho hráča. Obrana Ukrajiny nie je obranou aliancie… Ukrajina je teraz hrozbou," povedal po neformálnom rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie. Na konferencii, kde rečnil Orbán, sa Szijjártó znovu obul do susedného štátu: „Ukrajina je najskorumpovanejší štát v Európe. Je krajina, odkiaľ by státisíce pracovníkov zaplavili maďarský trh práce. Ak im dovolíme vstúpiť do únie, tá sa stane miestom, kde sa objaví ukrajinská mafia."
Čítajte viac Túto vojnu sme prehrali, vyhlásil Orbán. Tvrdí, že Rusko dosiahlo svoj cieľ a svet sa reorganizuje
Mimochodom, mal pravdu Szijjártó, keď označil Ukrajinu za najviac skorumpovaný európsky štát? Čiastočne. V minuloročnom rebríčku vnímania korupcie, ktorý zostavila medzinárodná organizácia Transparency International, sa totiž nachádza na rovnakom 105. mieste spolu so Srbskom (horšie na tom už nie ani jedna európska krajina). Ešte dodajme, že napriek tomuto faktu Budapešť výrazne podporuje snahy Belehradu o vstup do EÚ, čo je v úplnom protiklade s jej postojom k ambíciám Kyjeva.
Falošná správa o pohybe maďarskej armády
Kanonáda ostrých slov sa dá považovať za signál, že maďarská vláda nemá záujem upokojiť vášne a, naopak, takpovediac prilieva olej do ohňa. Pripomeňme, že nedávny škandál odštartovala ukrajinská polícia, keď zadržala dvoch svojich občanov (zrejme maďarskej národnosti), ktorých obvinila zo špionáže pre Maďarsko (mali zbierať vojenské informácie v Zakarpatskej oblasti a tiež zisťovať nálady obyvateľov, ako by reagovali na príchod maďarskej armády). Budapešť reagovala vyhostením dvoch ukrajinských diplomatov, o ktorých tvrdí, že vyvíjali spravodajskú činnosť. Kyjev sa hneď revanšoval tým, že nariadil odchod dvoch maďarských diplomatov. Maďarsko ešte raz odpovedalo: v Budapešti zatkli bývalého ukrajinského diplomata s trvalým pobytom v krajine pre jeho údajnú špionáž, vyhostili ho a zakázali mu vstup na maďarské územie.
O niekoľko dní po týchto udalostiach sa napätie presunulo do priestoru dezinformácií, respektíve do šírenia nezmyslov. Najprv sa na sociálnych sieťach objavili zábery, z ktorých malo vyplývať, že maďarská armáda presúva ťažkú vojenskú techniku k hraniciam s Ukrajinou. Neuniklo to ani pozornosti ruských médií. „Maďarsko pravdepodobne posilnilo ochranu hraníc, očakávajúc provokácie. Alebo Budapešť má ďalekosiahle plány – napríklad zabrať Zakarpatskú oblasť, pokiaľ je Ukrajina oslabená vojnou," konšpiroval server Novorossija.
Čítajte viac Škandál pokračuje. Kukláči v Budapešti zatkli bývalého ukrajinského diplomata. V Kyjeve hovoria o maďarskej hystérii
Kyjev poprel správy o presúvaní maďarských vojakov. „Nevšimli sme si nijaké neštandardné situácie pozdĺž hraníc," citoval server Novini hovorcu ukrajinskej pohraničnej stráže Andrija Dimčenka. Ozrejmil, že na internete sa objavili staré videonahrávky z maďarskej vojenskej prehliadky a zo zbrojárskeho veľtrhu v Budapešti. „Myslím si, že k tomu priložilo ruku Rusko," pokračoval Dimčenko v narážke na možnú snahu Moskvy eskalovať napätie medzi dvomi susednými štátmi. Pripomenul, že už viackrát viedla stopa dezinformácií do Ruska, keď sa napríklad šírila obrazová správa, podľa ktorej Ukrajina kladie míny pri hraniciach s členskými štátmi EÚ a Moldavskom. V skutočnosti išlo o archívne videozábery z Kolumbie.
Dezinformácia o zostrelení ukrajinského dronu
Medzitým vznikla ďalšia fáma. Zdá sa pritom, že mohlo ísť o zámernú dezinformáciu, o ktorú sa postarala vláda v Budapešti. Noviny Magyar Hírlap totiž napísali s odvolaním sa na zdroje v maďarskej tajnej službe, že vojenské letectvo zostrelilo dron, ktorý prenikol cez hranice z ukrajinského vzdušného priestoru. Konšpirátori interpretovali túto správu ako pokus o špionáž. Zaradili spiatočku maďarskí vládnuci predstavitelia v prípade, že Magyar Hírlap získal informáciu naozaj zo spravodajskej služby? Ministerstvo obrany totiž potom oznámilo, že to nie je pravda. Vysvetlilo, že dve stíhačky vzlietli nie preto, aby zlikvidovali dron, ale museli sprevádzať civilné lietadlo, ktoré sa pre veľmi zlé počasie odklonilo od plánovanej dráhy svojho letu.
K zhoršeniu medzištátnych vzťahov prichádza v období, keď sa v Maďarsku konajú takzvané národné konzultácie o možnom vstupe Ukrajiny do EÚ. Občanom doručujú do poštových schránok dotazník, ktorý majú vrátiť s odpoveďou, či súhlasia s jej prípadným členstvom. Samozrejme, že Orbán robí kampaň proti integrácii susedného štátu do únie. Konzultácie sa skončia až 20. júna. Je to náhoda? Následne sa 26. a 27. júna uskutoční summit lídrov EÚ, takže Orbán by naň mohol prísť s tvrdením, že väčšina Maďarov si neželá vstup Ukrajincov do únie…
Čítajte viac Matematika diplomatickej vojny so špionážnym pozadím: 2 + 2 + 2 = 6. Ako sa môžu ešte viac zhoršiť vzťahy medzi Orbánom a Zelenským?
Brzdiť zbližovanie Ukrajiny s EÚ môže mať ešte jeden špecifický motív z pohľadu Orbána: vlani sa začalo predpokladať, že Kyjev by mohol otvoriť prístupové rokovania s Bruselom do konca polročného poľského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré potrvá do 30. júna tohto roku. Vzťahy medzi Budapešťou a Varšavou, ktorá silno podporuje Ukrajincov vo vojne proti Rusku aj dodávkami zbraní, vôbec nie sú dobré, takže Orbán by sa nepochybne potešil, keby poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi prekazil začatie prístupového procesu s Ukrajinou.
Mapa od Medvedeva: časť Ukrajiny v rukách Maďarska
Parlamentné voľby sa v Maďarsku uskutočnia v apríli 2026, strašenie vstupom Ukrajiny do EÚ zrejme Orbán využije ako jeden z dôležitých bodov svojej kampane. Pri moci je nepretržite od roku 2010, pričom premiér, ktorý 31. mája oslávi 62 rokov, dáva najavo, že by chcel riadiť štát ešte dlhé roky.
V Kyjeve podozrievajú Orbána, že jeho protiukrajinské postoje súvisia so snahou o zmenu hraníc. Aj preto, že dobre vychádza s Ruskom, ktoré by zjavne privítalo, keby Ukrajina prestala existovať ako štát. Za zmienku stojí napríklad mapa, ktorú dávnejšie zverejnil ruský exprezident Dmitrij Medvedev: upravil ju tak, že väčšinu ukrajinského územia by zabralo Rusko, severozápadné časti by pripadli Poľsku a zvyšné teritóriá by sa stali súčasťou Maďarska. Čo si o tom myslia v Kyjeve?
Bývalý zástupca ukrajinskej tajnej služby generál Viktor Jagun tvrdí, že Orbán naozaj sníva o tzv. veľkom Maďarsku, respektíve aspoň o čiastočnom návrate do podoby hraníc pred Trianonskou mierovou zmluvou z roku 1920. „Nedávne zadržanie špiónov, o ktorom informovala naša spravodajská služba, je len článkom v reťazci akcií Maďarska s cieľom obsadiť ukrajinské územia," citoval ho server Reporťor.
Špekulácia o tajnej dohode Orbána s Putinom
Redaktor agentúry UNIAN Andrej Popov, naopak, považuje vojenskú hrozbu zo strany Maďarska skôr za fantasmagoriu. Pripúšťa, že zatknutie dvoch údajných špiónov v Zakarpatskej oblasti padlo Orbánovi vhod: podozrieva ho, že to bola spravodajská hra, od ktorej čakal, že ju Ukrajinci odhalia. Popov naznačil, že Orbán sa možno spoliehal na to, že ich zadržia, správa o tom sa dostane na verejnosť, čo mu poslúži ako ďalšia munícia do protiukrajinskej rétoriky zameranej najmä na maďarských voličov žijúcich na vidieku. Tvrdenie Popova však pôsobí nevierohodne.
Naopak, Oleksandr Livčinko, ktorý v období 2010 – 2017 pôsobil ako ukrajinský veľvyslanec v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine, sa prikláňa k teritoriálnemu apetítu maďarského lídra. Pripomenul, že Orbán rokoval v Kremli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom krátko pred inváziou na Ukrajinu (stretli sa 1. februára 2022): „Existuje vážny predpoklad, že tam bola dohoda, ak Rusko rýchlo obsadí Ukrajinu, potom Zakarpatská oblasť prejde pod jurisdikciu Maďarska," povedal pre server Obozrevateľ.
Livčinko poznamenal, že už pred februárom 2022 Orbán tvrdil, že je pripravený ochrániť príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny žijúcich v Zakarpatskej oblasti. „Vtedy to nevyšlo, ale ako vidíme, plány voči susednému štátu nikto nezrušil," tvrdí Livčinko. Naznačil ešte, že Putina by nepochybne potešilo, keby Ukrajinu porcioval nielen on, ale pridal by sa ešte iný štát, zvlášť člen EÚ i NATO. Doplňme, že Orbán je aj od invázie v priamom kontakte s ruským lídrom: v októbri 2023 sa stretli počas medzinárodného podujatia v Číne a v júli 2024 spolu rokovali v Moskve.
Server Evropejskaja pravda naznačil, že členské štáty EÚ asi nedokážu primať Orbána, aby sa prestal správať k Ukrajine nepriateľsky, a preto treba hľadať iný spôsob, aby sa konečne polepšil: „Ukrajina a Európa majú teraz len jednu šancu prinútiť Orbána zmeniť jeho naratív – zapojiť Donalda Trumpa. Nie je to jednoduché, ale treba to skúsiť." Prečo by sa však prezident USA mal angažovať v urovnaní sporu medzi Budapešťou a Kyjevom, keď rieši zo svojho pohľadu oveľa dôležitejšie problémy? A zaujíma ho to vôbec?