1182. deň: EÚ schválila nový balík protiruských sankcií, cieli na tieňovú flotilu i hybridné hrozby. Už pripravuje ďalší

Čítajte viac 1181. deň: Ukrajina získa muníciu zaplatenú zo zmrazeného ruského majetku

21:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že hovoril s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou o chystanom 18. balíku sankcií proti Rusku za jeho agresiu proti Ukrajine. Prezident napadnutej krajiny zároveň poďakoval Európskej únii za schválenie 17. sankčného balíka. O telefonáte so Zelenským informovala aj von der Leyenová, ktorá rovnako spomenula prípravu ďalších postihov voči Moskve.

„Je čas zintenzívniť tlak na Rusko, aby sa dosiahlo prímerie,“ napísala na sociálnej sieti šéfka EK, ktorá ďalej oznámila, že s ukrajinským prezidentom úzko koordinuje ďalšie kroky.

Zelenskyj 17. balík sankcií označil za krok správnym smerom. „Je dôležité zaviesť prísne obmedzenia pre ruskú tankerovú flotilu, ktorá slúži na financovanie zabíjania, a tiež pre všetky programy, ktoré Rusko používa na budovanie svojho vojenského priemyslu,“ napísal na X Zelenskyj. „S Ursulou sme tiež diskutovali o prípravách 18. balíka únijných sankcií. Ruská ropa, infraštruktúra pre obchod s energiami, banky a finančné programy – to sú oblasti, ktoré Rusko najviac zraňujú, a preto najviac prispievajú k mieru,“ dodal ukrajinský prezident.

S von der Leyenovou tiež prerokoval svoje pondelkové telefonáty s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorého znovu ubezpečil o pripravenosti Ukrajiny na plné a bezpodmienečné prímerie. „Európa musí byť na palube a my každý krok koordinujeme tak úzko, ako to ide,“ dodal Zelenskyj. Trump po pondelkovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že Moskva a Kyjev okamžite začnú rokovania, ktoré povedú k prímeriu a koncu vojny. Putin hovoril len o možnej spolupráci na memorande o budúcich mierových rozhovoroch.

Európska únia v utorok schválila sedemnásty balík sankcií proti Rusku, ktorý sa zameriava na lode takzvanej ruskej tieňovej flotily a tiež na ďalšie osoby navyše k tým, ktoré už sankciám podliehajú. Ďalšie sankcie proti Rusku sa pripravujú, uviedla šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Uvalenie ďalších postihov na ruských činiteľov a subjekty oznámila tiež Británia.

19:20 Prokuratúra vo Varšave obžalovala muža, ktorý je podozrivý, že chcel pomáhať ruskej vojenskej rozviedke (GRU) a pripravoval pre ňu informácie, ktoré jej mali pomôcť s atentátom na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Informujú o tom poľské médiá.

Pawel K. podľa poľských vyšetrovateľov prejavil ochotu spolupracovať s ruskou GRU a nadväzoval kontakty s Rusmi, ktorí boli priamo zapojení do vojny na Ukrajine. Medzi jeho úlohy patrilo zbieranie a odovzdávanie informácií týkajúcich sa ochrany letiska Rzeszów-Jasionka. „Táto aktivita mala pomôcť ruskej tajnej službe okrem iného pri plánovaní prípadného atentátu na hlavu cudzieho štátu, ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského,“ cituje internetový server denníka Rzeczpospolita hovorkyňu krajinskej prokuratúry Katarzynu Calówovú-jaszewskú.

Poľsko na Pawla K. upozornila kancelária ukrajinského generálneho prokurátora. Aj počas vyšetrovania poľskí vyšetrovatelia spolupracovali s ukrajinskými kolegami. Pawel K. bol zadržaný vlani v apríli v Poľsku, odvtedy je vo väzbe. V prípade preukázania viny pred súdom mu hrozí až osem rokov väzenia.

17:47 Výrok Donalda Trumpa, v ktorom naznačil, že Spojené štáty sa stiahnu z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, sú podľa českého prezidenta Petra Pavla prejavom Trumpovej frustrácie, že sa mu nedarí rýchlo sa dohodnúť s Vladimirom Putinom. Európske štáty by podľa neho mali v koordinácii s USA vyvinúť na Rusko výraznejší ekonomický tlak. Povedal to v utorok po rokovaní s predstaviteľmi EÚ v Bruseli, informuje spravodajkyňa TASR.

„Vyhlásenie Donalda Trumpa vnímam ako výraz frustrácie z toho, že sa nedarí to, v čo dúfal, teda že sa s prezidentom Putinom dokáže rýchlo zhodnúť a že bude schopný vyhlásiť dosiahnutie mieru na Ukrajine a navyše obnoviť ekonomické vzťahy s Ruskom. Evidentne sa to nedarí. Nemyslím si ale, že by to nutne malo viesť k stiahnutiu sa USA z týchto rokovaní,“ povedal Pavel s tým, že by to nebol dobrý signál a Putinovi by to len vytvorilo ďalší priestor na manévrovanie.

Rusko podľa neho uplatňuje zdržovaciu taktiku, keď namiesto začiatku rokovania hovorí o začiatku práce na memorande, ktoré by eventuálne mohlo k nejakému rokovaniu viesť. To môže podľa Pavla celý proces nielen o niekoľko mesiacov zdržať, ale Rusku tiež vytvárať priestor, aby si kládlo nové podmienky.

„Mali by sme vyvinúť veľmi koordinovaný tlak, ktorý Rusko presvedčí, že je treba si sadnúť k stolu a rokovať,“ zdôraznil český prezident. Na zvýšení ekonomického tlaku na Rusko sa podľa jeho slov zhodol so všetkými predstaviteľmi EÚ. Zároveň však aj na tom, že zosilnený ekonomický a finančný tlak musí byť úzko koordinovaný so Spojenými štátmi, čo sa podľa neho zatiaľ veľmi nedarí.

Dodal, že európske štáty a USA by sa mali dohodnúť na takých opatreniach, ktoré Rusko skutočne silne pocíti a stanoviť dátum, odkedy začnú platiť, ak Moskva neurčí termín rokovania s Ukrajinou.

17:17 Predsedovi SNS Andrejovi Dankovi sa nepáči, že Slovensko podporilo ďalší balík európskych sankcií namierených na Rusko. Vyhlásil, že predseda vlády Robert Fico hovorí jedno a minister zahraničných vecí Juraj Blanár (obaja Smer) urobí druhé. Šéf SNS verí, že minister svoje kroky vysvetlí. Danko to uviedol na sociálnej sieti.

Čítajte viac Danko sa obul do Fica a od Blanára žiada vysvetlenie, prečo podporil protiruské sankcie. Video následne zmazal

16:20 Predseda Národnej rady SR Richard Raši na pondelkovom rokovaní s predsedom Stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov Čao Le-ťim okrem bilaterálnych tém hovoril aj o globálnych otázkach. Raši na stretnutí ocenil snahu Číny konštruktívne prispievať k ukončeniu bojov a k mierovému urovnaniu konfliktov. Informoval o tom Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou NR SR.

„Oceňujeme snahu Číny konštruktívne prispievať k ukončeniu bojov a k mierovému urovnaniu konfliktov v mnohých krízových oblastiach sveta. SR podporuje každú iniciatívu, ktorá nás môže priblížiť k mieru,“ uviedol Raši na rokovaní s čínskym partnerom.

Čítajte viac Raši v Pekingu: Slovensko posilňuje strategické partnerstvo s Čínou. Ocenil aj mierovú iniciatívu

V rozhovore sa venovali aj vojne na Ukrajine. Raši v tejto súvislosti vyjadril podporu mierovej iniciatíve Číny a Brazílie v snahe vyriešiť pretrvávajúci konflikt. „Čínska strana predstavila svoj mierový návrh, ktorý vznikol v spolupráci s Brazíliou a vyzýva na mimoriadne diplomatické úsilie zamerané na všetky zainteresované strany, aby si čo najskôr sadli za rokovací stôl. Cieľom návrhu je dosiahnuť konkrétnu dohodu prostredníctvom pragmatického prístupu,“ uviedol predseda slovenského parlamentu.

Raši zároveň zdôraznil, že do tohto procesu je potrebné zapojiť všetkých relevantných aktérov, aby mohlo dôjsť k skutočnému posunu smerom k ukončeniu bojov a nastoleniu trvalého mieru.

14:36 Do ruských bezpilotných lietadiel Šáhid-136 s dlhým doletom sa začali inštalovať dva nové typy kombinovaných bojových hlavíc, z ktorých jedna sa vyrába v Rusku a druhá v Iráne.

Čítajte viac Rusi útočia novými Šáhidmi: Na drony inštalujú 90-kilové bomby, pomáha aj Irán

13:33 Reštriktívne opatrenia EÚ sa dotknú aj nemenovanej ruskej dopravnej spoločnosti či ropnej firmy Surgutneftegaz, ktorá svojimi príjmami pre ruskú vládu podľa EÚ priamo podporuje vojnové úsilie Moskvy proti Ukrajine.

Na sankčný zoznam EÚ pribudlo ďalších 189 plavidiel pôvodom z tretích krajín, čím sa ich celkový počet zvýšil na 342. Všetky sú podľa Bruselu súčasťou ruskej tieňovej flotily tankerov, ktoré Moskva údajne využíva na obchádzanie sankcií uvalených na vývoz ropy alebo sa inak podieľajú na podpore ruského energetického sektora.

Terčom opatrení EÚ vrátane zmrazenia majetku sa stali aj jednotlivci a subjekty spojené s touto flotilou lodí, okrem iného lodné spoločnosti zodpovedné za prepravu ropy. Niektoré z nich sídlia v Spojených arabských emirátoch, Turecku i Hongkongu. Na zoznam bola zaradená aj jedna poisťovacia firma.

Pokiaľ ide o vojenský sektor, EÚ zavádza sankcie na viac než 45 ruských podnikov a jednotlivcov poskytujúcich ruskej armáde drony, zbrane, muníciu a iné vojenské vybavenie alebo logistickú podporu. Rada EÚ tiež pridala 31 subjektov na zoznam právnických osôb, na ktoré sa vzťahujú prísnejšie vývozné obmedzenia týkajúce sa tovaru a technológií dvojakého použitia. (tasr)

14:24 Rusko umožnilo pokračovať v plavbe ropnému tankeru gréckej spoločnosti, ktorý v nedeľu zadržalo vo svojich teritoriálnych vodách po tom, ako vyplával z estónskeho prístavu. Tanker sa teraz plaví do holandského Rotterdamu, informovala v utorok estónska verejnoprávna televízia ERR.

Aj agentúra Reuters na základe svojej analýzy globálnych údajov o plavbách lodí uviedla, že tanker zjavne pokračuje v plavbe v Baltskom mori a ako cieľovú destináciu má uvedený Rotterdam.

Loď Green Admire plaviaca sa pod libérijskou vlajkou vyplávala v sobotu večer z estónskeho prístavu Sillamäe, pričom využila dohodnutý plavebný kanál, ktorý prechádza cez teritoriálne vody Ruska. Následne tam bola zadržaná, informovalo v nedeľu estónske ministerstvo zahraničných vecí.

Estónsky dopravný úrad uviedol, že plavidlo s nákladom estónskej bridlicovej ropy smerovalo do Rotterdamu, pričom jeho plavba cez ruské vody bola vytýčená na základe dohody Estónska, Fínska a Ruska, aby sa vyhlo plytčinám v estónskych vodách.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna sa domnieva, že ruské zadržanie plavidla bolo pravdepodobne reakciou na kontroly tankerov používaných na prevoz miliónov barelov ruskej ropy, ktoré vo v Baltskom mori vykonáva estónske námorníctvo. (tasr)

13:48 Každý krok, ktorý má potenciál viesť k zastaveniu bojov a spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine, treba podporovať. Konštatuje to opozičné KDH v reakcii na pondelkový (19. 5.) telefonát prezidentov USA a Ruska Donalda Trumpa a Vladimira Putina. Výstupy telefonického rozhovoru považuje za dôležitý signál pre Ukrajinu, ale aj pre Európu.

Hnutie preto oceňuje snahu amerického prezidenta a popredných predstaviteľov USA, ktorí v uplynulých týždňoch viedli mnohé konzultácie s Ukrajinou, predstaviteľmi Európskej únie (EÚ) a jej členskými krajinami, ako aj s Ruskom. „Práve posilnená komunikácia a užšia spolupráca demokratických krajín môže viesť k posunu v rokovaniach. Jednota Západu bude zásadná pre nastolenie tak vytúženého spravodlivého mieru pre Ukrajinu,“ zdôrazňuje KDH.

V prípade, ak Rusko opäť nebude ochotné podporiť prímerie, KDH očakáva, že Trump pristúpi k tomu, čo už niekoľkokrát avizoval, teda k sankcionovaniu krajín, ktoré priamo podporujú Rusko vo vedení vojny na Ukrajine. Hnutie zároveň pripomína, že by si slovenská vláda mala uvedomiť, že aj jej kroky v prípade vetovania sankcií voči Rusku v rámci EÚ budú mať i pre Slovensko veľmi zlý dosah, na každého občana krajiny.

13:37 Británia oznámila rozsiahle sankcie voči ruskému vojenskému, energetickému a finančnému sektoru. Uvalenie 100 sankcií podľa vyhlásenia britskej vlády prichádza po tom, čo Rusko počas uplynulého víkendu podniklo dosiaľ najväčší dronový útok na Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a vyhlásenia britskej vlády zverejneného na svojej internetovej stránke.

Nové opatrenia sa zameriavajú na dodávateľské reťazce ruských zbraňových systémov vrátane rakiet Iskander, informačné operácie financované Kremľom, finančné inštitúcie, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie, ako aj na 18 ďalších lodí z tzv. ruskej tieňovej flotily. „Týmto sa ochránia ukrajinské životy a naša kolektívna bezpečnosť narušením ruskej vojenskej mašinérie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Vláda pripomenula, že Rusko v noci na sobotu vypustilo rekordných 273 dronov na Ukrajinu. Pri útoku na minibus v Sumskej oblasti zahynulo deväť civilistov.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa britskej vlády dosiaľ nepristúpil k úplnému bezpodmienečnému prímeriu, na ktoré vyzval šéf Bieleho domu Donald Trump, a s ktorým pred viac ako dvoma mesiacmi súhlasil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Putinove najnovšie útoky opäť odhaľujú jeho skutočnú tvár vojnového štváča,“ uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy. Vyzval šéfa Kremľa, aby okamžite súhlasil s úplným a bezpodmienečným prímerím, aby mohli prebehnúť rokovania o spravodlivom a trvalom mieri. „Dali sme jasne najavo, že odkladanie mierových snáh iba posilní naše odhodlanie pomáhať Ukrajine brániť sa a využívať sankcie na obmedzenie Putinovej vojenskej mašinérie,“ dodal.

Nové sankcie sa vzťahujú aj na ruskú štátnu Agentúru pre sociálny dizajn (SDA), ktorá „vykonáva Kremľom financované informačné operácie zamerané na podkopávanie suverenity, demokracie a právneho štátu na Ukrajine a na celom svete,“ tvrdí vláda Británie. Na túto agentúru uvalil Londýn sankcie aj v roku 2024.

Terčom najnovších sankcií je aj britský občan John Michael Ormerod, ktorý obstarával lode pre tieňovú flotilu Ruska, a dvaja ruskí kapitáni tankerov patriacich k tejto flotile.

13:12 Ukrajina si môže byť istá, že Česko stojí po jej boku, zdôraznil dnes český premiér Petr Fiala po rokovaní s ukrajinským šéfom vlády Denysom Šmyhaľom v ukrajinskom Užhorode. Budeme naďalej pomáhať zo všetkých síl, uviedol tiež. Šmyhaľ vyjadril Česku vďaku a odhodlanie prehĺbiť strategické partnerstvo oboch krajín. Zároveň vyzval na ďalšie protiruské sankcie.

Fiala so Šmyhaľom rokoval o ďalšej podpore Ukrajiny, hospodárskej spolupráci či budúcnosti českej ambasády v Kyjeve. Šéfa českej vlády sprevádza minister financií Zbyněk Stanjura, minister dopravy Martin Kupka a minister pôdohospodárstva Marek Výborný. Zatiaľ naposledy bol Fiala na Ukrajine v októbri 2022, keď sa v Kyjeve uskutočnilo spoločné zasadnutie vlád.

Fiala sa ráno vládnym špeciálom vydal do Košíc, odtiaľ česká kolóna okolo 9.00 h vyrazila smerom k slovensko-ukrajinskej hranici. Do Užhorodu delegácia prišla predpoludním miestneho času (11.00 h SELČ) a jej prvou zastávkou bol pamätník Tomáša Garrigua Masaryka, kde Fialu privítal jeho náprotivok Šmyhaľ. Spoločne sa poklonili pamiatke prvého československého prezidenta.

Po poludní spolu šéfovia vlád v kúpeľnom hoteli, ku ktorému z hlavnej cesty spájajúcej Užhorod a Mukačevo viedli úzke kľukaté cesty miestnymi dedinkami, rokovali o ďalšej podpore Ruskom napadnutej krajiny aj česko-ukrajinskej hospodárskej spolupráci.

Politici tiež podpísali dohodu o diplomatických zastúpeniach oboch krajín, ktorá umožní prenechať do bezúplatného užívania na obdobie 49 rokov pozemky na účely umiestnenia diplomatických misií.

Dnes ešte obe delegácie čakajú neformálny pracovný obed, a tú českú potom po 15.30 h miestneho času (14.30 h SELČ) cesta späť k slovenským hraniciam. Do Prahy by sa mal Fiala vrátiť pred 17.30 h. (čtk)

12:56 Ukrajinské úrady evakuujú vyše 200 lokalít v Sumskej oblasti ležiacej pri hraniciach s Ruskom. Oznámil to gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov. Evakuácia sa má celkovo týkať 86 000 civilistov. Dosiaľ sa podarilo dostať do bezpečia zhruba 60 percent z nich, a to dovedna 52 000 ľudí, povedal Hryhorov v ukrajinskej televízii.

„Zabezpečujeme dopravu, ubytovanie, ako aj humanitárnu, finančnú a psychologickú pomoc,“ povedal Hryhorov. Nespresnil, dokedy sa očakáva, že budú tieto evakuácie prebiehať.

Sumská oblasť je už niekoľko mesiacov dejiskom intenzívnych ruských útokov. Vojenskí experti ju pritom považujú za jeden z cieľov očakávanej letnej ofenzívy Moskvy. DPA pripomína, že cez víkend sa tam terčom ruského dronového útoku stal mikrobus, ktorý prevážal civilistov, pričom zahynulo deväť z nich. (tasr/dpa)

13:32 Rusko v súčasných vyjednávaniach iba hrá o čas, aby mohlo pokračovať v agresii proti Ukrajine, uviedol Volodymyr Zelenskyj, ktorý zároveň vyzval na zosilnenie tlaku na Moskvu prostredníctvom ďalších západných sankcií.

Donald Trump po pondelkovom telefonáte s Vladimirom Putinom vyhlásil, že Moskva a Kyjev okamžite začnú rokovania, ktoré povedú k prímeriu a koncu vojny. Zelenskyj, ktorý ponúka okamžité bezpodmienečné prímerie, v reakcii na to hovoril o schôdzke lídrov oboch krajín a západných veľmocí. Putin, ktorý minulý týždeň odmietol ponuku na priame rokovania so Zelenským, hovoril iba o možnej spolupráci na memorande o budúcich mierových rozhovoroch.

„Je zjavné, že sa Rusko snaží získať čas, aby mohlo pokračovať vo vojne a v okupácii,“ uviedol na platforme Telegram Zelenskyj, ktorého krajina sa už viac ako tri roky bráni vojenskej agresii nariadenej Putinom.

Zelenskyj doplnil, že už telefonicky hovoril s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a že dnes bude rokovať s ďalšími európskymi partnermi. Kyjev s nimi podľa Zelenského spolupracuje na príprave opatrení, ktoré by mali Moskvu prinútiť k zmene postoja. Prezident poďakoval spojencom za prípravu a prijímanie ďalších sankcií. Ich schválenie dnes ohlásila Európska únia či Británia. Naopak, Spojené štáty, ktoré ešte vlani pred Trumpovým nástupom postihy proti Rusku koordinovali s európskymi krajinami, teraz o ich rozširovaní nehovoria.

12:17 Len pred niekoľkými dňami vyvolala výzva Donalda Trumpa na 30-dňové prímerie na Ukrajine a hrozba novými sankciami voči Rusku opatrný optimizmus medzi európskymi lídrami. No jeho pondelkový rozhovor s Vladimirom Putinom tieto nádeje zničil, píše Bloomberg.

Čítajte viac Trump si 'umyl ruky,' odkláňa sa od mierových rozhovorov. Putin zvíťazil, píše Bloomberg

12:00 Ministri zahraničných vecí krajín EÚ v utorok schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Cielia na takmer 200 plavidiel, ktoré sú podľa Bruselu súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily. Nové opatrenia sa týkajú aj hybridných hrozieb a ľudských práv, oznámila na sociálnej sieti X šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, informuje TASR.

V poradí 17. balík sankcií proti Moskve za jej inváziu na Ukrajinu podporili členské štáty EÚ na úrovni stálych predstaviteľov ešte minulý týždeň. Oficiálne ho teraz prijala Rada EÚ pre zahraničné veci. Medzičasom sa už začalo rokovať o ďalšom, 18. balíku sankcií.

„Pokračujeme v práci na ďalšom silnom balíku sankcií s cieľom vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby chcelo mier… Ide o sankcie týkajúce sa obmedzenia cien ropy, ale aj energetiky a bankového sektora – sankcie, ktoré poškodia ruskú ekonomiku,“ spresnila Kallasová po príchode do Bruselu. Na sieti X potom Rusko varovala, že čím dlhšie bude viesť vojnu proti Ukrajine, tým bude reakcia EÚ tvrdšia.

Najnovší balík zavádza sankcie aj voči osobám z Ruska zodpovedným za kybernetické útoky, porušovanie ľudských práv a sabotáže v Európe.

Agentúra AFP ešte predtým informovala, že 17. balík sankcií je v porovnaní s tými predchádzajúcimi pomerne obmedzený, pretože medzi členskými štátmi je v súčasnosti ťažšie dosiahnuť dohodu v tejto otázke.

11:50 Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová vyzvala Spojené štáty, aby podnikli rázne kroky proti Rusku v prípade, že Moskva nepristúpi na prímerie vo vojne na Ukrajine.

„Amerika povedala, že ak Rusko nepristúpi na bezpodmienečné prímerie, budú z toho vyplývať následky. Takže chceme vidieť tie následky aj zo strany USA,“ vyhlásila Kallasová pred stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ v Bruseli.

Americký prezident Donald Trump po viac ako dvojhodinovom pondelkovom telefonáte so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom oznámil, že Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o prímerí a o ukončení vojny. Ruský prezident však jeho výzvu na bezpodmienečné prímerie odmietol.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil telefonát medzi oboma lídrami za dôkaz, že Putin nemá skutočný záujem o mier. „Stále nie je pripravený na ústupky, hovorí len o prímerí podľa svojich podmienok,“ poznamenal Pistorius.

Nový nemecký kancelár Friedrich Merz po samostatnom rozhovore medzi Trumpom a európskymi lídrami v pondelok uviedol, že EÚ zvýši tlak na Moskvu prostredníctvom ďalších sankcií. (tasr/afp)

11:31 České ministerstvo zahraničných vecí (MZV ČR) sa zaoberá prípadom Čecha, ktorý v minulosti odcestoval do Ruska, kde nastúpil do armády, no teraz žiada o pomoc české úrady. V utorok to uviedla stanica ČT24. Rezort na sociálnej sieti X zopakoval varovanie pred cestou do Ruska, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„MZV ČR dôrazne varuje pred cestami do Ruska a vyzýva českých občanov, aby opustili krajinu. Bezpečnostná situácia je napätá, naša ambasáda má obmedzené možnosti poskytovať pomoc a ochranu,“ podotklo ministerstvo. Súčasný prípad s Čechom, ktorý sa dožaduje pomoci, je toho podľa hovorcu rezortu Daniela Drakea dôkazom. Dodal, že ministerstvo bude postupovať v súlade s českými zákonmi a Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch.

Vzťahy Česka a Ruska sú napäté už od roku 2021, keď Česko obvinilo Moskvu z účasti na explózii v muničnom sklade vo Vrběticiach z roku 2014 a vyhostilo z ČR takmer 20 ruských diplomatov. V reakcii na to Moskva zaradila Česko na zoznam nepriateľských krajín.

Podľa českých médií by mal o niekoľko dní do Moskvy odcestovať nový český veľvyslanec v Rusku Daniel Koštoval, o ktorom vláda rozhodla ešte vlani. Ministerstvo v októbri 2024 informovalo, že Koštoval by mal v Moskve pôsobiť od začiatku tohto roka, nakoniec sa jeho odchod oneskoril. Po tom, ako sa v roku 2022 z Moskvy do ČR vrátil veľvyslanec Vítězslav Pivoňka, mala ČR v Rusku len nižšie diplomatické zastúpenie.

Premiér Petr Fiala a tiež minister Lipavský potom opakovane hovorili, že by v Moskve chceli opäť veľvyslanca. S tým však nesúhlasil prezident Petr Pavel, ktorý tvrdil, že si to v aktuálnej situácii nedokáže predstaviť. Postupne však názor zmenil.

11:20 Bezcolný dovoz produktov z Ukrajiny ničí slovenské hospodárstvo, tvrdí strana Hlas. Kvôli ochrane obyvateľov SR a slovenských podnikov je potrebné definitívne ukončenie mimoriadneho obchodného režimu s Ukrajinou a vyrokovanie takých podmienok, ktoré nebudú likvidačné pre naše poľnohospodárstvo, pre naše potravinárstvo a najmä pre náš ťažko skúšaný priemysel, uviedli predstavitelia koaličnej strany na tlačovej konferencii.

Čítajte viac Ukrajinci majú podľa Hlasu výhody na úkor Slovákov. Koaličná strana volá po ukončení mimoriadneho obchodného režimu

11:16 Čína podporuje rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom, povedala v utorok hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. Vyjadrila sa tak po tom, čo americký prezident Donald Trump po telefonáte so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom oznámil, že Moskva a Kyjev okamžite začnú rokovať o prímerí a ukončení vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Čína podporuje všetky snahy o dosiahnutie prímeria,“ vyhlásila Mao. Čína, ktorá je kľúčovým spojencom Ruska, podľa hovorkyne rezortu diplomacie podporuje „priamy dialóg a vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou a obhajuje politické riešenie krízy“.

„Dúfame, že zainteresované strany budú pokračovať v dialógu a rokovaniach, aby dosiahli spravodlivú, trvalú a záväznú mierovú dohodu prijateľnú pre všetky strany,“ dodala.

10:31 Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyzval Európsku úniu, aby nebránila v mierových rokovaniach o Ukrajine. Šéf diplomacie reagoval na Facebooku na správu, že americký prezident Donald Trump po viac ako dvojhodinovom pondelkovom telefonáte so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom oznámil, že Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o prímerí a o ukončení vojny. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„My, Maďari, žijeme už viac ako tri roky v susedstve vojny, vyše troch rokov presadzujeme prímerie a mierové rokovania. Brusel a Európania na nás za to útočia už viac ako tri roky,“ napísal Szijjártó a pripomenul, že zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov prinieslo nádej na mier.

„Vďaka Trumpovi teraz opäť prebiehajú priame rokovania medzi Američanmi a Rusmi, ako aj medzi Rusmi a Ukrajincami. Svet sa už stal bezpečnejším miestom. Zároveň si všetci uvedomujú, že mierové rokovania budú náročné, preto vyzývame Brusel a tých európskych politikov, ktorí na nás tri roky útočia kvôli tomu, že presadzujúcemu mier, aby nebránili úspechu mierových rokovaní,“ napísal šéf maďarskej diplomacie.

9:47 Ukrajinské ozbrojené sily oznámili, že v noci na utorok odrážali útoky 108 ruských dronov, informovala britská stanica BBC, píše TASR. Protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 35 z nich. Ďalších 58 dronov ukrajinská obrana vyradila z činnosti systémami elektronického boja, alebo ani nedosiahli svoj cieľ.

Dronovým útokom bola vystavená Donecká, Dnepropetrovská, Sumská a Žytomyrská oblasť, uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej armády.

V Dnepropetrovskej oblasti v dôsledku útoku dronu vznikli škody na jednej z fariem, k zraneniam ľudí však nedošlo. Požiare, ktoré po dronovom útoku, vznikli, sa podarilo uhasiť.

V Sumskej oblasti podľa záchranárov došlo v dôsledku útoku dronom k ​​dvom požiarom, bez obetí na životoch alebo zranení.

8:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po pondelkovom telefonáte medzi prezidentmi USA a Ruska Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom vyzval šéfa Bieleho domu, aby „nerobil žiadne rozhodnutia o Ukrajine“ bez nej.

Zelenskyj tiež odmietol stiahnutie ukrajinských vojsk z častí východnej a južnej Ukrajiny pod kontrolou Kyjeva, čím odmietol ruské požiadavky na ukončenie invázie.

Zelenskyj povedal, že nemá žiadne podrobnosti o „memorande“ o mierovom pláne, o ktorom hovoril Putin a údajne o ňom diskutoval s Trumpom. Ukrajinský líder však podotkol, že je ochotný pozrieť sa na návrhy Moskvy.

Putin síce zdanlivo ukázal ochotu priblížiť sa k mierovej dohode, ale memorandum má v politických kruhoch povesť dokumentu, ktorý jeho signatárov zväčša k ničomu nezaväzuje. Aj preto výsledky telefonátu Trumpa s Putinom prinášajú skôr rozpačité dojmy.

„Keď dostaneme memorandum alebo návrhy od Rusov, budeme môcť podľa toho sformulovať našu víziu, ako ju vidíme,“ povedal Zelenskyj.

Európske krajiny po Trumpovom telefonáte podporili výzvy Kyjeva na sprísnenie sankcií proti Rusku, ak Moskva rýchlo nepristúpi na prímerie. Trump však naznačil, že má záujem skôr o obnovenie vzťahov s Moskvou než o ďalšie sankcie a ponúkol Rusku možnosť „veľkoobjemového OBCHODU so Spojenými štátmi, keď sa tento katastrofálny ‚krvavý kúpeľ‘ skončí“.

Čítajte viac Zelenskyj odmietol ruskú požiadavku na stiahnutie ukrajinských vojsk

8:00 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 030 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 975 800, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, päť obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 834 tankov, 22 567 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 067 delostreleckých systémov a 1 388 raketometov.

7:50 Ruský štatistický úrad (Rosstat) utajil demografické údaje. Stalo sa tak po tom, ako sa pôrodnosť v Rusku prepadla na najnižšie čísla za 200 rokov, upozornil server The Moscow Times.

Čítajte viac Rusi vymierajú. Kremeľ však najhoršiu pôrodnosť za dve storočia tají

7:10 Prezidenti Ruska a Spojených štátov Vladimir Putin a Donald Trump počas pondelkového telefonického rozhovoru posudzovali okrem iného aj novú výmenu väzňov medzi oboma krajinami. Pracuje sa na variante, ktorý ráta s výmenou „deväť za deväť“, uviedol Putinov poradca Jurij Ušakov podľa servera Kommersant.

Čítajte viac Putin: Rusko je pripravené pracovať na memorande o budúcich mierových rozhovoroch. Trump: Rusko a Ukrajina začnú okamžite rokovania o mieri

7:00 Prezidenti Ruska a Spojených štátov Vladimir Putin a Donald Trump v pondelkovom telefonickom rozhovore hovorili aj o prípadnom osobnom stretnutí Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedol podľa ruských tlačových agentúr Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Ďalšie podrobnosti nezverejnil. Hovorca Kremľa zdôraznil, že pre prípravu memoranda o budúcich mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou, o ktorom v telefonáte s Trumpom hovoril Putin, nemôže byť stanovená žiadna lehota, dokedy by dokument mal byť dohodnutý.

Čítajte viac Peskov: Na prípravu memoranda o mieri nemôže byť žiadna lehota, diabol sa skrýva v detailoch

6:00 Únijní ministri zahraničných vecí budú v utorok v Bruseli rokovať o ruskej agresii proti Ukrajine aj o situácii na Blízkom východe, okrem iného o vývoji v Pásme Gazy či o zmiernení sankcií voči Sýrii. Očakáva sa, že ministri schvália sedemnásty balík sankcií proti Rusku, ktoré pred viac ako tromi rokmi napadlo Ukrajinu, ďalej nový balík sankcií zameraných proti hybridným aktivitám Ruska, sankcie proti šíreniu a používaniu chemických zbraní, ako aj nové sankcie v súvislosti s nedodržiavaním ľudských práv v Rusku. Česko bude na popoludňajšom rokovaní zastupovať minister Ján Lipavský.

Na úvod stretnutia sa ministri spoja so svojím ukrajinským kolegom Andrijom Sybihou. Očakáva sa, že šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová bude ministrov informovať o pokroku pri realizácii iniciatívy týkajúcej sa zvýšenia vojenskej podpory Ukrajine. Cieľom je poskytnúť Ukrajincom v tomto roku dva milióny kusov delostreleckej munície, zatiaľ sa podľa všetkého podarilo zohnať asi dve tretiny tohto množstva.

Dopoludnia sa v Bruseli stretnú aj unijní ministri obrany, ktorí budú rokovať tiež o vojenskej podpore Ukrajiny. Na úvod sa spojí prostredníctvom videokonferencie s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom. Rokovania sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. Druhou témou stretnutia je obranná pripravenosť.

Unijná exekutíva nedávno zverejnila takzvanú Bielu knihu o budúcnosti európskej obrany. Nová stratégia posilnenia obrany EÚ do roku 2030 predpokladá masívne investície do obrany, spoločné nákupy, ale aj prehĺbenie celoeurópskeho obranného trhu či väčšie prepojenie európskeho a ukrajinského obranného priemyslu. Česko bude zastupovať námestník ministerky obrany Daniel Blažkovec.