USA si „umývajú ruky“
Po dvojhodinovom telefonáte Trump na sociálnych sieťach uviedol, že Ukrajina a Rusko „okamžite začnú rokovania“ o prímerí, no zároveň naznačil, že USA sa na nich možno nebudú podieľať. Nezaznela žiadna zmienka o sankciách, konkrétnom harmonograme ani o tlaku na Putina.
Hoci sa Trump po rozhovore obrátil na európskych lídrov, mnohí sú už sklamaní z jeho nejednoznačnosti. Po mesiacoch márnych pokusov prinútiť Moskvu k mieru rastie v európskych metropolách obava, že USA sa jednoducho stiahnu z diplomatického úsilia.
Kryvyj Rih sa rozlúčil s civilnými obeťami ruského raketového útoku.
Jeden vysokopostavený európsky predstaviteľ, ktorý si želal zostať v anonymite, uviedol pre Bloomberg, že „lídri sa obávajú, že Trump sa vzdáva diplomatických snáh“. Ďalší potvrdil, že Trump dal jasne najavo, že nemá v úmysle vyvíjať tlak na Moskvu prostredníctvom nových sankcií a „ustupuje od vlastného návrhu prímeria“. Podľa neho ani Kyjev, ani spojenci v EÚ nepodporujú myšlienku okamžitých priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.
„Dnes to vyzerá, akoby sme sa vrátili k oveľa dlhodobejšiemu scenáru, v ktorom si Putin kupuje čas pre seba a svoju armádu,“ uviedla Kristine Berzina, riaditeľka programu Severná geostrategia v Nemeckom Marshallovom fonde. „Putin získal viac priestoru na manévrovanie a prímerie či urovnanie konfliktu sa zdajú byť čoraz vzdialenejšie.“
Neskôr v pondelok (20. 5.) Trump urobil rozporuplné vyhlásenie: hoci USA z rokovaní nevystupujú, zvažujú túto možnosť a dodal, že existuje „istá hranica“, ktorú však nekonkretizoval. Nevylúčil nové sankcie ani dodatočné zbrane pre Ukrajinu, no naznačil, že sa do toho neponáhľa.
„Myslím si, že sa niečo stane. A ak nie, jednoducho ustúpim a oni budú musieť pokračovať,“ vyhlásil Trump v Bielom dome.
Bez prelomového výsledku
Analytici Bloomberg Economics poznamenávajú, že hoci Trump označil rozhovor s Putinom za „výborný“, „nepriniesol žiadny viditeľný prelom v otázke Ukrajiny“.
„Zostáva nejasné, či to signalizuje skutočnú zmenu postoja Kremľa, alebo len pokračovanie snahy o oddialenie rokovaní… prvá možnosť je menej pravdepodobná než druhá,“ zdôrazňuje expert Alex Kokčarov.
Čítajte aj Večná vojna Rusov proti Ukrajincom: čo si myslia v Kyjeve o vyhrážaní sa Putinovho poradcu?
Táto neistota len zvyšuje vnútropolitický tlak na Trumpa, ktorý sľuboval ukončiť vojnu v Európe a stabilizovať Blízky východ, no zatiaľ čelí realite, ktorá jeho predvolebnú rétoriku spochybňuje.
Predchádzajúce vyhlásenia prezidenta boli oveľa rozhodnejšie. Minulý týždeň vyhlásil: „Nič sa nestane, kým sa nestretnem s Putinom,“ a zdôraznil odhodlanie USA nastoliť mier. Trump dokonca naznačil, že je pripravený zmeniť trasu svojej cesty na Blízky východ, aby sa mohol stretnúť s Putinom v Istanbule. No na rokovania Rusko vyslalo len nízko postavenú delegáciu a samotný Trump sa ich nezúčastnil. Jediným výsledkom bolo dohodnutie výmeny zajatcov — bez akéhokoľvek pokroku v širšom mierovom procese.
Volodymyr Zelenskyj, ktorý podporil Trumpovu výzvu na okamžité prímerie, zdôraznil v rozhovoroch s americkým prezidentom pred aj po telefonáte s Putinom, že ak Rusko neukončí paľbu, sankcie musia byť sprísnené. Trump však reagoval nejednoznačne a dokonca poznamenal, že Zelenskyj „nie je najľahší človek na komunikáciu“.
Putinove ciele sa nezmenili
Putin po rokovaniach uviedol novinárom v Soči, že rozhovor bol „úprimný“ a „veľmi užitočný“. Podľa neho sa strany dohodli na práci na memorande s Ukrajinou o potenciálnej mierovej dohode. Podrobnosti neuviedol, no zopakoval svoju hlavnú požiadavku: „Pre nás je najdôležitejšie odstrániť základné príčiny tejto krízy.“
Maria Snegovaja z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vysvetľuje, že podľa Putina je touto „príčinou“ samotná existencia ukrajinského štátu v jeho súčasnej podobe. Dodáva:
„Rétoricky sa Rusko prezentuje ako otvorené rokovaniam a verejne víta snahy USA, aby nedráždilo americkú vládu. V praxi však pevne zotrváva na svojej pôvodnej pozícii.“
Ďalším prekvapením bolo Trumpovo vyhlásenie, že Vatikán by sa mohol stať miestom rokovaní. Na otázku, či by novozvolený pápež Lev XIV. mohol pomôcť pri riešení konfliktu, Trump odpovedal: „Áno.“ Rovnako odpovedal aj na otázku, či verí, že Putin chce mier.
Ruská taktika vojny - totálne spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy.
Napriek tomu USA stále majú páky, ktoré môžu použiť — ak sa prezident rozhodne konať, tvrdí John Herbst, bývalý veľvyslanec v Kyjeve a riaditeľ Eurázijského centra Atlantic Council. Podľa neho by Washington mohol „otvoriť kohútik pre rozsiahle dodávky zbraní Ukrajine“ a zaviesť nové sankcie.
V Kongrese sa zdá, že sú na takýto scenár pripravení. Pred rozhovorom s Putinom vyzval senátor Lindsey Graham na nové sankcie proti Rusku a líder väčšiny John Thune v pondelok potvrdil:
„Senát má pripravený návrh zákona o sankciách proti Rusku. Ak Biely dom dospeje k záveru, že sú potrebné tvrdšie opatrenia — sme pripravení konať.“