Británia k týmto krokom pristúpila deň po tom, čo jej premiér Keir Starmer spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a premiérom Kanady Markom Carneyim odsúdili „hrubé konanie“ Izraela v Pásme Gazy a vyjadrili nesúhlas s rozšírením ofenzívy v palestínskej enkláve. Vyjadrili tiež kritiku voči predstaviteľom izraelskej vlády pre hrozby masovým presídlením civilistov a varovali pred konkrétnymi opatreniami voči Izraelu, vrátane sankcií, za jeho aktivity v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu.
Lammy upresnil, že súčasná obchodná dohoda je stále platná, ale vláda nemôže pokračovať v rokovaniach o novej zmluve s izraelskou vládou, ktorá podľa jeho slov vykonáva na Západnom brehu Jordánu a v Gaze ohavnú politiku. Reagovať je tiež podľa neho potrebné na pokračujúce násilie extrémistických izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu.
Čítajte viac Izraelské bombardovanie Gazy podľa civilnej obrany zabilo ďalších 60 ľudí
„Izraelská vláda je povinná zasiahnuť a zastaviť tieto agresívne činy,“ povedal Lammy. „Jej sústavná nečinnosť ohrozuje palestínske komunity a dvojštátne riešenie,“ dodal.
„Chcem dnes povedať, že sme zdesení eskaláciou zo strany Izraela,“ povedal Starmer v utorok v britskom parlamente. Upozornil tiež, že utrpenie palestínskych detí v enkláve je „absolútne neúnosné“ a vyzval na prímerie.
Hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Oren Marmorstein v reakcii na britské opatrenia uviedol, že „vonkajší tlak neodkloní Izrael od svojej cesty pri obrane vlastnej existencie a bezpečnosti proti nepriateľom, ktorí sa snažia o jeho zničenie.“ Pokiaľ je britská vláda „pre protiizraelskú posadnutosť a vnútropolitické úvahy ochotná poškodiť britskú ekonomiku, je to jej výsada,“ dodal.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ešte v pondelok v reakcii na vyhlásenie troch krajín uviedol, že ich predstavitelia svojimi vyjadreniami vo veľkej miere „odmenili“ palestínske militantné hnutie Hamas.