„Kto vážne verí, že sa Rusko uspokojí s Ukrajinou alebo s jej časťami, je na omyle,“ uviedol nový kancelár pred pár dňami v Spolkovom sneme, kde predstavil programové vyhlásenie vlády. Jednou z najvyšších priorít má byť preto posilnenie nemeckého vojska.
„Spolková vláda poskytne všetky finančné zdroje, ktoré Bundeswehr potrebuje, aby sa stal najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe,“ dodal Merz.
Pre Nemecko, ktoré je takmer s 84 miliónmi obyvateľov najľudnatejšou krajinou Európskej únie a zároveň najväčšou európskou ekonomikou, je to podľa neho primerané.
„Chceme sa vedieť brániť, aby sme sa nemuseli brániť. Sila odrádza od agresie, slabosť ju privoláva,“ zdôvodnil Merz a zopakoval, že cieľom je, aby Nemecko aj Európa boli také silné, že nikdy nebudú musieť použiť zbrane. „Preto prevezmeme v rámci NATO a EÚ väčšiu zodpovednosť,“ zdôraznil.
Čítajte viac Nemci by mali opäť rukovať. Odvody budú povinné, ale služba dobrovoľná
Ako za studenej vojny?
V podobnom duchu sa vyjadrili aj ďalší predstavitelia vládnej koalície, zloženej z Merzových kresťanských demokratov (CDU), ich sesterskej strany Kresťanskosociálnej únie v Bavorsku (CSU) a Sociálnodemokratickej strany (SPD).
Minister zahraničných vecí Johann Wadephul (CDU) po rokovaní s americkým šéfom diplomacie Marcom Rubiom v Istanbule vyhlásil, že Berlín sa vynasnaží zvýšiť výdavky na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), ako to pre členské štáty Severoatlantickej aliancie žiada prezident USA Donald Trump.
Nemecku sa pritom až vlani podarilo dosiahnuť, aby na tento účel dalo aspoň dve percentá HDP, čo bol cieľ stanovený ešte v roku 2014.
Čítajte viac Európska únia chce vo veľkom zbrojiť. Prekazí jej plány vlastná byrokracia?
„V budúcnosti budeme v Nemecku potrebovať asi 460-tisíc vojačiek a vojakov plus vojenskú a civilnú zálohu,“ odhadol pre portál Merkur.de poslanec Bundestagu a odborník na obrannú politiku Roderich Kiesewetter (CDU), ktorý je plukovníkom vo výslužbe.
Situáciu porovnal s obdobím studenej vojny, keď západné demokracie čelili totalitným režimom v Sovietskom zväze a ďalších socialistických štátoch. Západonemecká armáda mala vtedy takmer pol milióna vojakov v aktívnej službe a 1,5 milióna záložníkov.
Predseda CSU Markus Söder zase požaduje zvýšiť počty moderných zbraní. „Bundeswehr potrebuje plné vybavenie. K tomu patrí armáda bezpilotných lietadiel so 100-tisíc dronmi, 800 nových tankov, ako aj 2 000 rakiet Patriot a tisíc riadených striel Taurus – len pre Nemecko ako ochranný štít podobný "Železnej kupole“ (izraelský systém protivzdušnej obrany, pozn. red.)," povedal pre noviny Welt am Sonntag.
Šéf Bundeswehru generál Carsten Breuer sa zhoduje s Kiesewetterom, že Nemecko by malo mať zhruba 460-tisíc vojakov – 100-tisíc nových regrútov by údajne potrebovalo „čo najrýchlejšie“.
Ide o veľmi ambiciózne plány, ktoré však pôsobia nereálne. Počet príslušníkov nemeckej armády po zrušení všeobecnej brannej povinnosti v júni 2011 prudko poklesol a záujem o vojenskú službu je slabý.
Zatiaľ čo v roku 2010 mal Bundeswehr ešte takmer 246-tisíc vojakov, v júni 2016 ich nebolo už ani 178-tisíc. Napriek veľkej snahe verbovanie stále viazne.
Podľa údajov z januára tohto roka v nemeckej armáde slúži len necelých 183-tisíc vojakov. Vyše 62-tisíc ich pripadá na pozemné jednotky (pechotu a tankové divízie), vyše 27-tisíc spadá pod letectvo a asi 15 500 ich je v námorníctve.
Čítajte viac Chladnokrvná poprava. Aj takto dopadnú Ukrajinci, ktorí sa vzdajú Rusom
Výdavky na obranu
Ako dosiahnuť, aby sa počet vojakov tak výrazne zvýšil? V Nemecku sa už dlhší čas diskutuje o tom, či neobnoviť povinnú vojenskú službu. Rôzne možnosti zvažovala i bývalá vláda Olafa Scholza (SPD).
Vtedajší minister obrany Boris Pistorius (SPD), ktorý zostal na čele rezortu, sa napokon inšpiroval tzv. švédskym modelom a toto riešenie sa dostalo aj do novej koaličnej zmluvy. Týka sa mladých mužov i žien, no je založené na dobrovoľnosti.
Bude to stačiť? Ak nie, vláda je pripravená pritvrdiť. Pistorius a ďalší politici „čierno-červenej koalície“ pripustili, že ak sa neprihlási dostatok dobrovoľníkov, bude vojenská služba povinná. Kiesewetter dokonca navrhol, aby to platilo aj pre ženy.
Najväčšie európske armády
| Krajina | počet aktívnych vojakov | tanky | bojové lietadlá |
| Rusko | 1,3 mil. | 5 750 | 1 522 |
| Ukrajina | 900 000 | 1 500 | 106 |
| Turecko | 355 000 | 2 238 | 201 |
| Francúzsko | 200 000 | 215 | 226 |
| Veľká Británia | 185 000 | 227 | 144 |
| Nemecko | 183 000 | 296 | 192 |
| Taliansko | 166 000 | 200 | 156 |
| Španielsko | 133 000 | 317 | 149 |
Zdroj: Globalfirepower.com, NATO, Bild.de
Ďalšou prekážkou pre zveľaďovanie armády boli donedávna financie, ale vďaka opatreniam EÚ sa podarilo uvoľniť dlhovú brzdu, takže problém odpadá. Merzova vláda počíta s masívnou podporou obrany a zbrojárskeho priemyslu.
Kým v súčasnosti dáva na armádu 2,1 percenta HDP, teda asi 85 miliárd eur ročne, pri plánovaných piatich percentách by šlo už o viac ako 200 miliárd.
Pistorius o tom v utorok hovoril i na zasadnutí ministrov obrany EÚ v Bruseli. Ako vysvetlil, Berlín by tieto výdavky každý rok zvyšoval o 0,2 percentuálneho bodu, a to počas nasledujúcich siedmich rokov. Do roku 2032 by sa tak mohli vyšplhať na 3,5 percenta.
Foto: TASR/AP, Mindaugas Kulbis
Všetkého je málo
Podľa odborníkov je zámer Merzovej vlády príliš optimistický. Slabú pripravenosť Bundeswehru potvrdila i Susanne Wiegandová, ktorá bola do februára šéfkou zbrojárskej spoločnosti Renk.
„V súčasnosti nie je vybavený tak, aby dlhší čas vydržal bojaschopný. Nemôže sa ani komplexne brániť, ani vo veľkom rozsahu pomôcť,“ zhodnotila pre denník Bild.
Keby vraj išlo iba o jednu akciu, ešte by dokázal zmobilizovať sily, no na dlhotrvajúci konflikt mu chýbajú zdroje. Expertka si dokonca myslí, že Nemecko by neobstálo ani v takej skúške, akej čelí Ukrajina.
Čítajte viac Peniaze aj ideály. Ako Ukrajina verbuje cudzincov do boja proti Rusom?
„Na taký dlhý konflikt nám v súčasnosti chýba tak personál, ako aj potrebné zásoby munície a materiálu,“ zdôvodnila.
„Ak by sme v prípade ruského útoku ako na Ukrajine vo februári 2022 zostali odkázaní sami na seba, bez spojeneckých partnerov, vydržali by sme len pár dní, možno týždňov,“ vysvetlila Wiegandová.
Ako pripomenula, slabinou Bundeswehru nie je vybavenie – jeho lietadlá, tanky a technológie sú moderné. Má i dobre vycvičených vojakov.
„Problém je v množstve. Jednoducho nemáme ničoho dosť… Aj keby sme zrazu mali k dispozícii hangáre plné lietadiel, tanky a lode, čo to pomôže, keď chýba personál?“ spresnila bývalá šéfka zbrojárskej spoločnosti.
Vláda podľa nej musí zabezpečiť aj to, aby mala armáda k dispozícii pravidelné dodávky zbraní a munície.
„Lebo bojaschopnosť znamená tiež to, že v prípade núdze musíme vydržať roky, nielen päť dní. S výzbrojou to musí byť ako v supermarkete, kde sa regále spoľahlivo dopĺňajú, ak je to potrebné,“ prirovnala Wiegandová.
Čítajte viac Európske armády sú slabé. Ako ich vyzbrojiť, aby sa vyrovnali Rusku?
Ani podľa vojenského experta Thomasa C. Theinera nemá nemecká armáda dostatok síl na obranu vlasti či spojencov. Ako objasnil, Nemecko má iba 8,5 brigády, čo je príliš málo.
Na porovnanie: Ukrajina dokázala nasadiť 132 brigád a v Poľsku ich počet stúpol na 24. Aby s nimi Bundeswehr udržal krok, mal by svoje sily až strojnásobiť.
Theiner je tiež presvedčený, že štát by musel naštartovať financovanie zbrojárskej výroby. „Ak chce Merzova vláda včas dodať dostatok materiálu pre Bundeswehr, musí byť pripravená postaviť zbrojovky a lodenice na štátne náklady,“ zhrnul pre Bild.
Odborníčka na bezpečnosť Claudia Majorová poukázala zase na to, že z Merzovho prejavu nie je jasné, s kým Nemecko porovnáva. Podľa nej to vyzerá, že úplne zabudol na Rusko, Ukrajinu či Turecko: „Nepovažuje ich za Európu?“