1183. deň: Ukrajinci zasiahli továreň na súčiastky pre ruské rakety. Drony nad Moskvou prerušili lety

Čítajte viac 1182. deň: EÚ schválila nový balík protiruských sankcií, cieli na tieňovú flotilu i hybridné hrozby. Už pripravuje ďalší

22:03 Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov schválilo možný predaj 1400 malých kĺzavých bômb Poľsku, oznámila americká Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA). Zbrojná zákazka, ktorej súčasťou sú aj cvičné bomby a potrebné komponenty, je za 180 miliónov dolárov. Hlavným dodávateľom bude spoločnosť Boeing.

Vydané povolenie sa týka presných bômb GBU-39/B SDB, čo sú kĺzavé bomby malého priemeru. Malý priemer umožňuje osadiť nosník bojových lietadiel až štyrmi bombami GBU-39/B namiesto jednej veľkej až 900-kilogramovej bomby. Bomby GBU-39/B majú hmotnosť 110 kilogramov. Vďaka pumám malého priemeru môžu lietadlá zaútočiť na viac cieľov.

Poľsko, ktoré chce okrem iného modernizovať svoje existujúce americké stíhačky F-16, v posledných rokoch investuje do armády značné prostriedky. Dôvodom je okrem iného Rusko, ktoré vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Viac peňazí na obranu dávajú aj ďalšie štáty Severoatlantickej aliancie.

18:53 Nemecký kancelár Friedrich Merz teraz nevidí žiadne náznaky možného skorého konca vojny na Ukrajine, ktorú rozkazom k invázii vo februári 2022 rozpútal ruský prezident Vladimir Putin. Merz podľa denníka Handelsblatt vyhlásil, že na diplomatickom poli sa skúša všetko možné, aby obe znesvárené strany zasadli k rokovaciemu stolu.

Merz sa o terajšom hľadaní cesty k diplomatickému riešeniu konfliktu vyjadril skepticky, avšak istú nádej dal najavo v súvislosti s návrhom pápeža Leva XIV., ktorý ponúkol Vatikán ako dejisko mierových rokovaní. Merz v tejto súvislosti hovoril o poslednej pozemskej inštancii, kde snáď možno dúfať v konštruktívne rozhovory.

17:30 Kremeľ odmietol obvinenia Ukrajiny a európskych krajín, že zámerne naťahuje mierové rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko plánuje predstaviť svoje podmienky prímeria, no neuviedol, kedy sa tak stane.

„Nikto nemá záujem naťahovať tento proces. Všetci pracujú dynamicky,“ povedal Peskov novinárom. Dodal, že Rusko predloží „zoznam podmienok prímeria“, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach v Istanbule, no nešpecifikoval, kedy budú tieto dokumenty zverejnené alebo odovzdané Kyjevu.

Moskva už niekoľko týždňov odoláva tlaku Západu na úplné, bezpodmienečné a okamžité prímerie na Ukrajine, kde viac ako trojročná ruská ofenzíva pripravila o život desaťtisíce ľudí. Napriek priamym rokovaniam v Istanbule a tohtotýždňovému telefonátu medzi prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, Kremeľ naďalej pokračuje v útokoch na Ukrajinu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Moskva sa snaží „získať čas“ na pokračovanie ofenzívy a obsadenie ďalšieho územia. Putin po telefonáte s Trumpom uviedol, že Rusko predloží Kyjevu návrh „memoranda“ o možných krokoch k mieru, no detaily nešpecifikoval. Zelenskyj uviedol, že o obsahu memoranda nemá žiadne informácie.

Kyjev súhlasil s bezpodmienečným prímerím, ktoré Trump navrhol ešte v marci, no Rusko odvtedy opakovane odmietlo 30-dňové zastavenie bojov navrhované Západom a stanovilo prakticky nerealizovateľné požiadavky.

17:17 Bezpodmienečné prímerie by poslúžilo Ukrajine na prezbrojenie svojich jednotiek a na posilnenie obrany, vyhlásil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov na tlačovej konferencii v Jerevane. Šéf ruskej diplomacie pripustil, že Rusko nebolo schopné dodať svojmu arménskemu spojencovi objednané zbrane, čo vysvetľoval tým, že Rusko je nútené na ukrajinskom bojisku čeliť celej Európe.

„Tie výzvy na bezpodmienečné prímerie zaznievajú niekoľko rokov po tom, ako Európska únia a členovia NATO spočiatku zastávali úplne iné stanovisko, a síce žiadne rokovania, kým Ukrajina nezíska silnejšie pozície ako Rusko, a vôbec žiadne rokovania, kým Rusko neutrpí strategickou porážkou. Potom sa otočili o 180 stupňov, a teraz už hovoria o prímerí. Už nie o strategickej porážke, ale o prímerí, aby Ukrajina získala čas na oddych,“ vyhlásil Lavrov podľa serveru Kommersant.

Lavrov podľa portálu tiež oznámil, že Rusko a Arménsko vyriešili problém s platbami za ruské zbrane, ktoré však neboli dodané. Pripustil, že kvôli bojom na Ukrajine nie je Moskva schopná splniť svoje záväzky voči spojencom včas, avšak dodal, že niektoré zbraňové systémy Rusko ešte Arménsku dodá.

„Prerokovali sme dnes prípady zaplatenia nedodaných zbraní a vyriešili sme to. Tieto platby sa započítali na iné účely. Nie sú žiadne rozpory,“ tvrdil ruský minister na spoločnej tlačovej konferencii s arménskym náprotivkom Araratom Mirzojanom. Rusko je podľa Lavrova „nútené bojovať proti celej Európe“, ktorá podporuje Ukrajinu a poskytuje jej moderné zbrane. „Som presvedčený, že naši arménski priatelia nás chápu, že v takejto situácii nemôžeme svoje záväzky splniť včas. Ale aj v takejto situácii bude odovzdaný celý rad (zbraňových) systémov, ktoré si arménski priatelia objednali. Budeme v tom pokračovať,“ poznamenal Lavrov.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa v novembri 2023 posťažoval, že Arménsko zaplatila Rusku „milióny dolárov“ za zbrane, ktoré však nedostala. Ako východisko z problému navrhol odpísať časť arménskeho dlhu, pretože chápe, že teraz zbrane potrebuje samo Rusko. Tento rok v januári arménske ministerstvo obrany oznámilo, že sa s Ruskom dohodlo na čiastočnom odpísaní arménskeho dlhu za už zaplatené, ale nedodané ruské zbrane, pripomenul Kommersant.

Pokiaľ ide o dodávky zbraní, Arménsko sa v posledných rokoch snaží viac obracať na západné štáty, najmä na Francúzsko, pripomenula agentúra AFP.

17:10 Rusko v stredu uviedlo, že jeho protivzdušná obrana zostrelila najmenej 232 ukrajinských dronov v niekoľkých regiónoch vrátane okolia Moskvy. Letiská v ruskej metropole boli nakrátko zatvorené.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že zničilo najmenej 232 ukrajinských dronov, väčšinou nad západnými regiónmi Ruska hraničiacimi s Ukrajinou. Niektoré sa údajne približovali k Moskve a jej okoliu, kde býva približne 21 miliónov ľudí.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin uviedol, že k hlavnému mestu smerovali tri bezpilotné lietadlá, ktoré boli zostrelené. Tri tamojšie veľké letiská preto nakrátko zastavili všetky lety. Žiadne obete bezprostredne hlásené neboli.

16:46 Iránsky parlament v stredu ratifikoval zmluvu o strategickom partnerstve s Ruskom, informovala iránska agentúra IRNA. Jej platnosť je 20 rokov a predpokladá konzultácie a spoluprácu oboch krajín proti spoločným vojenským hrozbám. Agentúra AFP podotkla, že neobsahuje dohodu o vzájomnej obrane.

Zmluvu 17. januára v Moskve podpísali prezidenti Vladimir Putin a Masúd Pezeškiján. Putin ju označil za „prelomový dokument“, zatiaľ čo Pezeškiján povedal, že „otvorí novú kapitolu vo vzťahoch“.

Dolná komora ruského parlamentu – Štátna duma – ju ratifikovala v apríli. V iránskom parlamente zmluvu schválilo 191 poslancov, osem hlasovalo proti a traja sa zdržali hlasovania, uviedla IRNA.

Hoci dohoda neobsahuje klauzulu o vzájomnej obrane, predpokladá spoluprácu proti spoločným vojenským hrozbám, rozvoj vo vojensko-technickej oblasti a spoločné vojenské cvičenia. Obsahuje aj niekoľko ustanovení na posilnenie ekonomického partnerstva, najmä cez priamu medzibankovú spoluprácu a finančnú podporu.

Irán a Rusko v uplynulých rokoch intenzívne spolupracujú vo vohenskej oblasti. Kyjev a Západ obviňujú Teherán, že poskytuje Rusku drony pre vojnu na Ukrajine. Irán opakovane odmietol tieto obvinenia a tvrdí, že sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu.

Západ uvalil sankcie voči Rusku a Iránu, ktorých vlády podľa AFP čoraz viac koordinujú svoju diplomatickú a hospodársku politiku. (tasr)

16:25 Ukrajinská pohraničná stráž zabránila v úteku z krajiny približne 49 000 mužom v brannom veku od februára 2022, keď Ukrajinu napadlo Rusko. Oznámil to v stredu hovorca pohraničnej stráže.

Približne 45 000 z týchto mužov bolo zadržaných na tzv. zelenej hranici alebo niektorom z neoficiálnych priechodov počas kontrol v pohraničných oblastiach, uviedol hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko. Zvyšok prípadov sa stal priamo na hraničných priechodoch.

Celkovo bolo odhalených takmer 900 skupín, ktoré sa s pomocou prevádzačov pokúšali o útek z krajiny. Podľa Demčenka platia zbehovia prevádzačom v prepočte 4 500 až 11 000 eur za pomoc pri úteku.

Na Ukrajine platí stanné právo a prísne mobilizačné pravidlá, odkedy Rusko 24. februára 2022 napadlo Ukrajinu.

Muži v brannom veku (18 až 60-roční) môžu z krajiny odísť len vtedy, ak dostanú povolenie od miestneho vojenského odvodového úradu. Ako píše DPA, aj napriek tomu viac ako 800 000 z nich poskytli krajiny EÚ po odchode z Ukrajiny na svojom území nejakú formu právnej ochrany. (tasr/dpa)

16:16 Protiruské sankcie izolujú Európsku úniu, znižujú jej konkurencieschopnosť a likvidujú hodnotu eura, uviedol predseda SNS Andrej Danko, ktorý odsúdil utorkové hlasovanie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer), ktorý podporil ďalší balík európskych sankcií namierených na Rusko.

Čítajte viac Blanár podporil protiruské sankcie, SNS sa voči tomu búri. Danko vyzval Fica, aby konal

16:00 Ukrajinské drony zasiahli ruský závod Bolchov v Oriolskej oblasti, ktorý vyrába súčiastky pre bojové lietadlá Suchoj a rakety Iskander a Kinžal. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to v stredu ukrajinský generálny štáb.

Gubernátor ruskej Oriolskej oblasti Andrej Klyčkov pôvodne nehlásil žiadne škody ani obete. Neskôr však uviedol, že poškodený bol závod na výrobu polovodičov a niekoľko obytných budov.

Výbuchy hlásili aj v ruskej Tulskej a Riazanskej oblasti. Ruské letiská Jaroslavľ, Kostroma a Kaluga dočasne obmedzili lety. (sita)

15:44 Česká republika je silným podporovateľom Ukrajiny, od začiatku ruskej invázie poskytla vojenskú pomoc napadnutej krajine za 1,3 miliardy eur. Na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaní s českým prezidentom Petrom Pavlom v Bruseli to povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte.

Česká muničná iniciatíva pre Ukrajinu je podľa Rutteho významne úspešná. Umožnila podľa neho zabezpečiť dodávku viac ako troch miliónov nábojov, len vlani to bolo 1,5 milióna nábojov, uviedol šéf NATO. Rutte tiež ocenil, že Česko prispieva k aliančnej misii na podporu vyzbrojenia a preškolenia ukrajinských vojakov a tiež že v júli vyšle 20-členný personál do logistických misií.

Ruský prezident Vladimir Putin si musí byť vedomý toho, že keby sa rozhodol zaútočiť na spojencov v NATO, reakcia aliancie by bola devastujúca, povedal tiež Rutte. V súvislosti s nutnosťou zvyšovať výdavky na obranu tiež podotkol, že ruské vojnové kroky na Ukrajine aktívne podporujú Severná Kórea, Čína či Irán.

Čítajte viac Pavel: Ak summit NATO prinesie zhodu na zvýšení výdavkov k 5 % HDP, ČR to podporí

Podľa šéfa NATO je dôležité urobiť všetko pre to, aby Ukrajina bola v čo najlepšej pozícii pri pokračujúcom boji, ale tiež až nastane mier, ktorý musí byť dlhodobý. Pavel s tým súhlasí. „Garancie pre Ukrajinu štartujú našu silnú podporu Ukrajiny, aby boli čo najsilnejšie pre nadchádzajúce rokovania. Čím slabšia by bola pozícia Ukrajiny na začiatku, tým horšia získa garancie pre budúcnosť,“ uviedol český prezident.

Najsilnejšou garanciou bezpečnosti pre Ukrajinu bude silná a dobre vybavená ukrajinská armáda, povedal Pavel. „Na tom budeme pracovať poskytovaním našej pomoci, špecializovaného výcviku, poskytovaním materiálu a spoluprácou s ukrajinskou armádou,“ uviedol. Ďalšie možnosti budú podľa hlavy štátu závisieť od výsledkov vyjednávaní o mieri. „Ak sa dospeje k takémuto rozhodnutiu, Česko môže zvážiť poskytovanie špecializovaného výcviku buď na Ukrajine, alebo na našom území,“ poznamenal.

Rutte tiež ocenil súčasné kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého cieľom podľa šéfa NATO je odblokovať situáciu na Ukrajine a rokovať s Putinom, Európanmi i Ukrajinou. „Jeho želaním, ktoré absolútne zdieľam, je ukončiť krviprelievanie a boje,“ poznamenal aliančný šéf. (čtk)

14:20 Ruské úrady počas dneška kvôli bezpečnosti letov prerušili načas prevádzku na letiskách Šeremeťjevo, Domodedovo a Žukovskij v okolí ruskej metropoly. Naďalej zostáva prerušená prevádzka na letiskách miest Vladimir, Ivanovo a Kaluga, uviedla ruská agentúra TASS. Operátori podľa agentúry Interfax varovali pred možnými výpadkami mobilných sietí v okolí Moskvy „z dôvodov nezávislých od nás“. Podobné opatrenia úrady robia v prípade výskytu nepriateľských dronov v okolí. Moskovský starosta Sergej Sobjanin dnes uviedol, že protivzdušná obrana odrazila útok troch dronov, blížiacich sa k Moskve.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila počas dnešného dopoludnia ďalších 39 ukrajinských dronov, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (čtk)

13:55 Ruská loď patriaca do takzvanej tieňovej flotily, ktorá je terčom sankcií EÚ, vykonávala podozrivé manévre v blízkosti podmorského elektrického kábla medzi Poľskom a Švédskom. V stredu o tom na sieti X informoval poľský premiér Donald Tusk, pričom uviedol, že po zásahu poľskej armády sa plavidlo stiahlo do jedného z ruských prístavov.

Tusk uviedol, že k miestu incidentu smeruje aj loď poľského námorníctva ORP Heweliusz. Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo zastaraných lodí plaviacich sa pod vlajkami tretích krajín, prevažne afrických, ktoré Rusko využíva na obchádzanie medzinárodných sankcií na predaj ropy, často bez dodržiavania ekologických štandardov.

Západné krajiny vrátane Európskej únie a Spojeného kráľovstva na tieto plavidlá postupne rozširujú sankcie. V utorok Brusel a Londýn oznámili nové opatrenia, ktoré majú zasiahnuť ďalšie lode tejto flotily.

Čítajte viac Európa je presvedčená, že Rusko prinútia k prímeriu len sankcie. Pridajú sa USA? Trump vyhýbavo: Uvidíme

13:40 Rusko a Spojené štáty komunikujú o výmene väzňov, na ktorej sa dohodli ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump. Každá strana by mala v rámci tejto výmeny prepustiť po deväť väzňov. Oznámil to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píše TASR podľa správy agentúry TASS.

„Príslušné agentúry sú určite naďalej v kontakte,“ odpovedal Peskov na otázku, či prebieha komunikácia o navrhovanej výmene väzňov. Hovorca Kremľa dodal, že nie je jasné, kedy sa tieto výmeny uskutočnia.

Prezidenti Ruska a USA diskutovali o výmene väzňov v pondelok (19. mája) počas telefonického rozhovoru o vojne na Ukrajine. Okrem toho však počas dvojhodinového telefonátu hovorili aj o normalizácii rusko-amerických vzťahov či o Iráne.

TASS pripomína, že Rusko a USA si už tento rok dvakrát vymenili väzňov. Washington vo februári prepustil ruského občana Alexandra Vinnika, ktorý bol v USA obvinený z podvodov z kryptomenami, výmenou za amerického učiteľa Marca Fogela. Ten si v ruskom väzení odpykával 14-ročný trest odňatia slobody za pašovanie drog po tom, ako ho chytili na moskovskom letisku s malým množstvom marihuany.

Druhá výmena sa uskutočnila 10. apríla v Spojených arabských emirátoch. Rusko vydalo Spojeným štátom americko-ruskú občianku Xeniu Karelinovú, ktorú minulý rok odsúdili na 12 rokov väzenia za „vlastizradu“. Tej sa údajne dopustila tým, že darovala necelých 52 dolárov charitatívnej organizácii Razom so sídlom v New Yorku, ktorá pomáha Ukrajine. Výmenou za to Spojené štáty vydali Rusku nemecko-ruského občana Arthura Petrova, ktorého zatkli v roku 2023 na Cypre na žiadosť USA pre obvinenia z nezákonného vývozu americkej elektroniky do Ruska.

13:00 Bývalého ukrajinského politika Andrija Portnova zastrelili pred bránou školy v Madride. Práve odvážal svoje deti do školy. Bol spolupracovníkom bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorého zosadili počas proeurópskych protestov na Ukrajine v roku 2014, známych ako Euromajdan.

Čítajte viac V Madride zastrelili bývalého ukrajinského politika. V minulosti bol poradcom Janukovyča

11:53 Pri nálete ruských dronov na mestečko Bilozerka v Chersonskej oblasti na juhovýchode krajiny z dnešného rána utrpelo zranenia päť žien vo veku od 47 do 67 rokov, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na oblastnú správu. Ukrajinské drony zasiahli dôležitú továreň vyrábajúcu polovodiče pre ruské zbrojovky a rakety, tvrdí Kyjev.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 76 dronov, z ktorých 22 sa podarilo zostreliť a ďalších 41 kvôli rušeniu nedoletelo do cieľa, uviedlo ukrajinské letectvo. Vo svojej zvodke pripustilo, že drony spôsobili škody v Sumskej a Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.

Päť zranených v dôsledku útoku bezpilotného lietadla, ktorého trosky poškodili obytný dom, oznámili ukrajinské úrady z Kyjevskej oblasti. Medzi zranenými sú aj trojročné dievča, 17-ročný mladík a 13-ročný chlapec, ktorý má reznú ranu na nohe. Zranený utrpeli aj ich matka a otcom, ktorý má poranenia hlavy. V oblasti útok poškodil tiež hospodárske budovy, sklady a automobil.

Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 159 ukrajinských dronov, vrátane šiestich nad Moskovskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Ukrajinské drony okrem iného napadli Volchovskú továreň na polovodiče, uviedol gubernátor Orelskej oblasti Andrej Klyčkov. O rozsahu škôd sa nezmienil, útok sa zaobišiel bez obetí a ranených. Ministerstvo obrany v dvoch príspevkoch na platforme Telegram informovalo o zostrelení 37 a 16 dronov nad týmto regiónom, ležiacom v juhozápadnej časti centrálneho Ruska.

Ukrajinský generálny štáb tvrdí, že útok na Volchovskú fabriku podniklo desať dronov a po zásahoch vypukol požiar v podniku, ktorý svoje výrobky dodáva dvom desiatkam zbrojoviek, vrátane výrobcov stíhačiek a stíhacích bombardérov Suchoj, rakiet Iskander a Kinžal.

V susednej Lipeckej oblasti operátori na pokyn ruskej armády počas náletu ukrajinských dronov vypli mobilný internet. Akonáhle to situácia dovolí, prístup k mobilnému internetu bude obnovený, informoval gubernátor Igor Artamonov. Server BBC News dodal, že vypínanie mobilného internetu z bezpečnostných dôvodov sa v ruských regiónoch deje už pravidelne, na začiatku mája toto obmedzenie na niekoľko dní postihlo Moskvu kvôli riziku útoku dronov počas osláv sovietskeho víťazstva vo vojne s účasťou predstaviteľov spriatelených štátov. Obmedzenia podľa BBC postihli už tri desiatky veľkých miest. (čtk)

11:10 Ukrajina sa chystá na budúci týždeň vyzvať Európsku úniu, aby zaujala agresívnejší a nezávislejší postoj k sankciám voči Rusku a prevzala v tejto oblasti vedenie vzhľadom na váhanie Spojených štátov. Uvádza sa to v ukrajinskom dokumente, na ktorý sa v stredu odvolala agentúra Reuters. Okrem iného spomína ďalšie kroky s cieľom izolovať Moskvu – vrátane zmrazenia ruských aktív a uvalenia sekundárnych sankcií na niektorých odberateľov ruskej ropy, informuje TASR.

Ukrajinská biela kniha, o ktorej sa podľa Reuters doteraz neinformovalo, bude predložená Bruselu v čase neistoty nad budúcou úlohou USA, ktorých prezident Donald Trump sa po pondelkovom telefonáte so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom rozhodol nezaviesť prísnejšie protiruské sankcie.

Trump po rozhovore hovoril s ukrajinskými a európskymi lídrami a podľa médií im povedal, že teraz chce dať šancu mierovým rokovaniam, ktoré by uvalenie ďalších sankcií mohlo skomplikovať. Súčasne však nevylúčil, že by svoje rozhodnutie mohol v budúcnosti prehodnotiť.

10:24 Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa na utorkovom zasadnutí v Bruseli zhodli na podpore mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, povedal po jeho skončení šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. Ďalšie z týchto priamych rozhovorov by sa podľa neho mohli uskutočniť vo Vatikáne alebo Švajčiarsku. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Napriek tomu, že sa nezúčastnili na mierových rokovaniach (v Istanbule, pozn. TASR) najvyšší predstavitelia Ruskej federácie a Ukrajiny, je dôležité, čo potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andryj Sybiha, že budú v týchto rokovaniach pokračovať,“ uviedol Blanár.

9:10 Vojna na Ukrajine bola hlavnou témou utorkového rokovania ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v Bruseli. Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár priblížil po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, že partneri sa zhodli v podpore mierových rokovaní, na ktorých sa po prvýkrát po troch rokoch stretli v Istanbule zástupcovia oboch strán – Ukrajiny aj Ruskej federácie. „Napriek tomu, že sa nezúčastnili na mierových rokovaniach najvyšší predstavitelia Ruskej federácie a Ukrajiny, je dôležité, čo potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrii Sybiha, že budú v týchto rokovaniach pokračovať. Ďalšie rokovania sa uskutočnia buď vo Vatikáne, keďže prišla ponuka priamo od Svätého Otca, alebo vo Švajčiarsku,“ priblížil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Blanár.

Čítajte viac Danko sa obul do Fica a od Blanára žiada vysvetlenie, prečo podporil protiruské sankcie. Video následne zmazal

Členské štáty formálne potvrdili schválenie 17. sankčného balíka voči Ruskej federácii. Jeho najdôležitejšou časťou sú opatrenia proti takzvanej ruskej tieňovej flotile. Minister uviedol, že Slovenská republika prijíma takéto rozhodnutia len v prípade, ak sankcie nijakým spôsobom nepoškodzujú Slovensko, našu ekonomiku ani životnú úroveň obyvateľov. Vláda je však podľa neho presvedčená, že sankcie neprinášajú potrebný výsledok. „Svedčí o tom napokon samotné číslo 17, ktoré dokazuje, že sankcie nenapomohli tomu, aby sa zastavili boje. Sankcie preto neriešia problém, no naopak, dôsledné rokovania, ktoré začala práve americká administratíva Donalda Trumpa. Ako jediná nabrala odvahu a iniciovala mierové rokovania,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie a potvrdil, že Slovensko a ostatné členské štáty Únie podporujú mierové iniciatívy prezidenta Spojených štátov amerických.

Čítajte viac Blanár zopakoval ruskú propagandu o nájdení „príčin konfliktu na Ukrajine“. Korčok hovorí o hanbe

K návrhu Európskej komisie REPower EU, ktorý má za cieľ ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív, má šéf slovenskej diplomacie výhrady. „Náš postoj je úplne jasný – máme výhrady k tomuto plánu o odtrhnutí sa od všetkých energetických zdrojov z Ruskej federácie. Najviac by tým utrpela Slovenská republika, ktorá je vnútrozemskou krajinou. Budeme preto veľmi aktívne vystupovať pri rokovaniach o tomto návrhu,“ vyhlásil. Podľa jeho slov vystrieda závislosť na jednej strane iná krajina a európska konkurencieschopnosť bude upadať. Zdôraznil, že veľké mocnosti, ako Spojené štáty americké a Čína, si budú vždy obhajovať svoje záujmy.

Čítajte viac Aká bola Ficova návšteva Moskvy? Putinovi stál priamo za chrbtom, debatoval s Lukašenkom. Historik: Je to ignorancia dejín

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová na zasadnutí prezentovala úroveň pripravenosti Ukrajiny v rámci prístupového procesu do Európskej únie. Blanár deklaroval podporu Slovenska s podmienkou dodržania pravidiel platných pre všetky kandidátske štáty, ktoré musia splniť rovnaké podmienky. „Podporujeme eurointegračné úsilie Ukrajiny, pretože si myslíme, že prostredníctvom prístupového procesu môže náš východný sused riešiť problémy, ktorým čelí v rámci svojej krajiny, a to je boj s korupciou, otázky právneho štátu či súdnictva, čo podrobne prezentovala aj pani komisárka Kosová,“ informoval šéf rezortu zahraničných vecí.

8:57 Šesť ukrajinských vojakov zahynulo a ďalších desať utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku na vojenské cvičisko v Sumskej oblasti, oznámila v stredu ukrajinská národná garda.

„Šesť vojakov bolo zabitých a viac než desať zranených v dôsledku útoku, keď vykonávali cvičenia na vojenskej strelnici,“ uviedla ukrajinská národná garda vo vyhlásení na sociálnej sieti Facebook.

Stanica Sky News informuje, že veliteľa danej jednotky suspendovali a bolo začaté interné vyšetrovanie.

Ruské ministerstvo obrany ešte v utorok vo večerných hodinách oznámilo, že jeho sily uskutočnili raketový útok na vojenské cvičenie. Rezort tvrdí, že „počas prieskumných aktivít bol odhalený“ výcvikový tábor pre ukrajinské špeciálne jednotky. „Na základe prijatých súradníc bol vykonaný raketový útok strelou Iskander,“ vyhlásilo ministerstvo.

Na platforme Telegram zverejnilo ministerstvo zábery zásahu na objekt, ktorý označilo za výcvikový tábor v zalesnenej oblasti. Letecké zábery zobrazovali jeden úder, v dôsledku ktorého vypukol rozsiahly požiar.

AFP pripomína, že k útoku došlo po tom, čo americký prezident Donald Trump v pondelok dve hodiny telefonoval so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Telefonický rozhovor, ako podotýka agentúra, neviedol k posunu smerom k prímeriu vo viac ako než tri roky trvajúcej vojne.

Európski lídri tlačia na Moskvu, aby súhlasila s prímerím a ministri zahraničných vecí krajín EÚ v utorok schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Putina, že sa snaží naťahovať čas, pokračovať vo vojne na Ukrajine a napriek iniciatíve USA nemá vážny záujem o mierové rokovania.

8:52 Ruský prezident Vladimir Putin navštívil Kurskú oblasť na západe Ruska. Stretol sa tam s miestnymi dobrovoľníckymi organizáciami a navštívil jadrovú elektráreň Kursk II, oznámil Kremeľ. Podľa agentúry Reuters Putin navštívil Kurskú oblasť po prvý raz odvtedy, čo odtiaľ ruské sily vytlačili ukrajinské jednotky.

Čítajte viac Putin navštívil Kurskú oblasť, jej časť predtým ovládala Ukrajina

8:20 Ruské útoky na Ukrajinu si v noci na dnes vyžiadali najmenej šesť zranených, vrátane troch detí. Mesto Sumy je preto čiastočne bez elektriny, uviedla agentúra Ukrinform. Agentúra Reuters zase s odvolaním sa na Moskvu napísala, že ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 159 ukrajinských dronov, vrátane šiestich nad Moskovskou oblasťou.

Päť zranených v dôsledku útoku bezpilotného lietadla, ktorého trosky poškodili obytný dom, oznámili ukrajinské úrady z Kyjevskej oblasti. Medzi zranenými sú aj trojročné dievča, 17-ročný mladík a 13-ročný chlapec, ktorý má reznú ranu na nohe. Zranenia utrpeli aj ich matka s otcom, ktorý má poranenia hlavy. V oblasti útok poškodil tiež hospodárske budovy, sklady a automobil.

Ďalší útok na Sumy spôsobil jedno zranenie a výpadky elektriny. „Dnes ráno na Sumy zaútočili ruské bezpilotné lietadlá. Došlo k zásahom priemyselných objektov a poškodeniu elektrického vedenia. Údery spôsobili požiare,“ napísal na telegrame šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Hryhorov.

8:00 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 980 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 976 780, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, dve obrnené bojové vozidlá pechoty a 23 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 835 tankov, 22 569 obrnených bojových vozidiel pechoty a 28 090 delostreleckých systémov.

7:05 Akú taktiku používa ruský líder vo vzťahu k americkému prezidentovi? Naťahuje čas, robí úskoky, balácha? Po telefonáte Donada Trumpa s Vladimirom Putinom sa naozaj zdá, že používa lesť a účelovo odďaľuje ukončenie vojnového zabíjania. Kým výsledok ich rozhovoru vôbec nenadchol Ukrajinu a jej európskych spojencov, naopak, reakcie z Ruska vyznievajú priaznivo. Keď v USA vládol demokrat Joe Biden , ktorý dôrazne podporoval Kyjev, v Moskve nevedeli povedať o ňom jedno dobré slovo, hodnotenie republikánskeho šéfa Bieleho domu vyzerá už opačne.

Čítajte viac Rusi si mädlia dlane - cítia, že Trump ustupuje Putinovi. V Kyjeve vidia dve možnosti šéfa Bieleho domu: nádejnú a najhoršiu

6:35 Pápež Lev XIV. potvrdil ochotu Vatikánu hostiť mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, uviedla v utorok talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Meloniová s pápežom hovorila v utorok a zdôraznila „ochotu Svätého otca hostiť vo Vatikáne budúce rokovania strán,“ uviedla kancelária talianskej premiérky. Politička mu poďakovala za „jeho neochvejnú oddanosť mieru“.

Potvrdenie je reakciou na pondelkový telefonát medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Trump po telefonáte hovoril s európskymi lídrami, medzi ktorými bola aj Meloniová, a požiadal ju o potvrdenie jeho ochotu byť hostiteľom mierových rokovaní.

Talianska premiérka v utorok hovorila s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a niekoľkými ďalšími svetovými lidrami a podľa vyjadrenia jej kancelárie s nimi pri mierových rokovaniach „úzko spolupracuje“.

Nedávne snahy o vyriešenie vojenského konfliktu na Ukrajine nepriniesli žiadny pokrok, pretože Putin odmietol návrhy na prímerie predstavené Kyjevom, píše AFP.

Pápež bojujúcim stranám navrhol sprostredkovanie rokovaní minulý týždeň počas stretnutia s predstaviteľmi východných kresťanov.

Čítajte viac Macron sa pohádal s Meloniovou kvôli Ukrajine. Nemecký kancelár sa snaží uhasiť spor

6:30 Ukrajinská armáda začala ďalšie vyšetrovanie 155. mechanizovanej brigády pomenovanej po Anne Kyjevskej, ktorej členov z časti vycvičilo a vybavilo Francúzsko. S odvolaním sa na jedného z hovorcov ukrajinských ozbrojených síl o tom informovala agentúra AFP, podľa ktorej sa tak stalo po tom, ako sa v médiách objavila správa o údajných finančných prečinoch spáchaných veliteľmi.

Čítajte viac Problémy s brigádou Anny Kyjevskej sa nekončia. Po škandále s dezerciami začala ukrajinská armáda ďalšie vyšetrovanie

6:15 Bude mať Nemecko najsilnejšiu armádu v Európe? Podľa nového kancelára Friedricha Merza je to jeden z cieľov jeho vlády, aspoň čo sa týka konvenčných zbraní, keďže Nemecko nepatrí k jadrovým veľmociam. Odborníci sú však skeptickí a podobné vyjadrenia považujú skôr za zbožné prianie. Bundeswehr je dnes z hľadiska sily až na šiestom mieste v Európe, už roky zápasí s vážnymi problémami a chýbajú mu tisíce vojakov. Navyše nie je jasné, s kým ho Merz vlastne porovnával.

Čítajte viac Nemecko chce byť vojenskou veľmocou. Zatiaľ by neubránilo ani seba, varujú experti

6:00 Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio očakáva, že Rusko Ukrajine predloží široký náčrt podmienok prímeria, ktoré Washingtonu umožnia zhodnotiť, či Moskva skutočne chce uzavrieť mier, uviedla agentúra AFP.

„V istom veľmi blízkom horizonte, možno o niekoľko dní, možno snáď tento týždeň, predloží ruská strana podmienky, ktoré by si želali,“ uviedol Rubio na vypočutí pred členmi zahraničného výboru amerického Senátu.

Šéf americkej diplomacie uviedol, že časový odhad vychádza z pondelkového telefonátu amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina a tiež z jeho vlastného rozhovoru, ktorý cez víkend s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Rusko údajne ponúkne „iba široké podmienky, ktoré nám umožnia posunúť sa k prímeriu, ktoré nám potom umožní vstúpiť do detailných rokovaní o ukončení konfliktu,“ uviedol Rubio.

„Dúfame, že sa to stane. Veríme, že podmienky vypracované Rusmi nám mnoho napovedia o ich skutočných úmysloch. Na jednej strane to môžu byť realistické podmienky, s ktorými možno pracovať. Napovie nám aj to, ak predložia podmienky, o ktorých vieme, že sú nereálne,“ dodal.

Trump v pondelok po svojom telefonáte s Putinom uviedol, že Rusko je „okamžite“ pripravené začať mierové rokovania. Putin bol zdržanlivejší a uviedol, že Moskva navrhne „memorandum o možnej budúcej mierovej dohode definujúce rad postojov“.

5:55 Európska únia si nedokáže priznať, že protiruské sankcie, ktoré uvalila, nielenže zlyhali, ale aj výrazne poškodili ekonomiky európskych krajín. Pre ruský denník Izvestija to podľa agentúry TASS uviedol riaditeľ Oddelenia európskej problematiky ruského ministerstva zahraničných vecí Vladislav Maslennikov.

„Európska únia nedokáže nájsť silu priznať si, že jej sankčná politika zlyhala, že si do značnej miery poškodila vlastnú ekonomiku,“ povedal. „A nechcú byť za to zodpovední pred svojím obyvateľstvom.“

Maslennikov poznamenal, že „je nepravdepodobné, že by sa dalo očakávať“ automatické zrušenie sankcií EÚ po skončení ukrajinského konfliktu. Spresnil, že Maďarsko a Slovensko sú najdôslednejšie v odmietaní sprísnenia sankcií voči Rusku, ale vplyv týchto krajín nestačí na to, aby sa „úplne zastavila sankčná politika Bruselu“.