1184. deň: G7 sa zhodlo na maximalizácii tlaku na Moskvu, ak nepristúpi na prímerie. Rusi tvrdia, že Ukrajincom zničili dva systémy Patriot

Čítajte viac 1183. deň: Ukrajinci zasiahli továreň na súčiastky pre ruské rakety. Drony nad Moskvou prerušili lety

23:03 Ministri financií zo skupiny najvyspelejších ekonomík sveta G7 sa vo štvrtok na zasadnutí v Kanade zhodli na „maximalizácii tlaku“ na Rusko, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií v prípade, že nepristúpi na prímerie vo vojne na Ukrajine.

„Ak sa na takomto prímerí nedohodneme, budeme pokračovať v skúmaní všetkých alternatív vrátane možnosti maximalizovať tlak a zvýšiť sankcie,“ uvádza sa v záverečnom komuniké.

Ministri odsúdili „pokračujúcu brutálnu vojnu Ruska proti Ukrajine“ a zhodli sa, že každý subjekt, ktorý počas konfliktu podporoval Rusko, nebude môcť získať zákazky pri povojnovej obnove Ukrajiny.

„Budeme spolupracovať s Ukrajinou, aby sme zabezpečili, že žiadne krajiny alebo subjekty, alebo subjekty z týchto krajín, ktoré financovali alebo zásobovali ruskú vojnovú mašinériu, nebudú mať nárok profitovať z obnovy Ukrajiny,“ uvádza sa v dokumente. (afp, tasr)

20:51 Ruská armáda vytvára nárazníkovú bezpečnostnú zónu pozdĺž hraníc s Ukrajinou, povedal vo štvrtok ruský vodca Vladimir Putin na rokovaní s členmi vlády po tom, čo tento týždeň navštívil Kurskú oblasť. Obyvatelia pohraničných regiónov potrebujú podľa Putina ďalšiu podporu, a preto padlo rozhodnutie o vytvorení nárazníkovej zóny.

Čítajte viac Putin: Rusko vytvára nárazníkovú zónu pozdĺž hraníc s Ukrajinou

16:58 Pohraničníci z Čopského oddielu zadržali na okraji ukrajinského mesta Užhorod miestneho obyvateľa, ktorý sa pokúšal nelegálne prekročiť hranicu so Slovenskom. Referuje o tom Espreso TV s odvolaním sa na západné regionálne riaditeľstvo ukrajinskej pohraničnej stráže.

Muž viac ako mesiac zvažoval plán, ako sa dostať na štátnu hranicu bez toho, aby vzbudil podozrenie u príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. Obliekol sa preto do ležérneho oblečenia, nevzal si so sebou žiadne ďalšie veci, ktoré by mohli naznačovať jeho úmysly, namiesto toho nasadol na jednokolku a zamieril k hranici.

Jeho pohyb sledoval dron. Potom sa muž rozhodol ísť po prašnej ceste a predstieral, že je na prechádzke v okolí mesta. Keď sa priblížil k štátnej hranici, zaznamenala ho fotopasca. Mužovi zostávalo už len 300 metrov do prekročenia hranice, ale zastavila ho pohraničná hliadka z Užhorodu.

Muža odviezli na policajnú stanicu, kde voči nemu vzniesli obvinenie z nezákonného prekročenia alebo pokusu o nezákonné prekročenie štátnej hranice Ukrajiny. O jeho prípade rozhodne súd.

16:27 Dánsko poskytne Ukrajine novú zbrojnú pomoc v hodnote 4,2 miliardy dánskych korún, (približne 563 miliónov eur) peniaze pôjdu okrem iného na údržbu stíhačiek F-16, výcvik pilotov či nákup delostreleckých granátov v rámci českej muničnej iniciatívy. Vyplýva to z vyhlásenia dánskej vlády, podľa ktorej je cieľom balíka zabezpečiť zbrojné financovanie na roky 2025 až 2028.

Dánsko Ukrajine, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii, doteraz poskytlo dve várky lietadiel F-16, na tretiu dodávku stíhačiek krajina čaká. Na osem desiatok lietadiel F-16 Ukrajine sľúbili Belgicko, Dánsko, Holandsko a Nórsko, ale väčšina z nich bude zrejme k dispozícii až o niekoľko rokov. O najmenej tri stroje už Ukrajina prišla.

Dánsko rovnako Ukrajine dodalo dve desiatky samohybných húfníc Caesar a spolufinancovalo nákup slovenských húfnic Zuzana.

15:33 Rusko odovzdalo Ukrajine zoznam vojnových zajatcov určených na vzájomnú výmenu 1000 za 1000, povedal dnes podľa agentúry Interfax hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa neho čaká na zoznam od ukrajinskej strany. Vzájomná výmena tohto počtu zajatcov je jediným výsledkom priamych ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa uskutočnili minulý týždeň v Istanbule.

„Náš zoznam sme skutočne odovzdali. Zoznam z Kyjeva sme ešte nedostali. Čakáme,“ vyhlásil dnes Peskov.

15:30 Moskva vo štvrtok vyhlásila, že počas noci vypálila na mesto Pokrov v Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny balistickú strelu Iskander-M a zasiahla dva systémy Patriot a jeden radar typu AN/MPQ-65. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

Kyjev potvrdil ruský útok v oblasti, nešpecifikoval však rozsah poškodenia. Podľa ruského ministerstva obrany jeho vojaci vo štvrtok medzi polnocou a skorým ránom zostrelili 105 dronov vrátane 35 letiacich na územie Moskovskej oblasti. Primátor ruskej metropole Sergej Sobjanin toto číslo potvrdil a dodal, že letiská Domodedovo a Žukovskij preto nakrátko pozastavili lety.

Proruskí vojnoví blogeri tvrdia, že Rusko prerazilo ukrajinské línie medzi mestami Pokrovsk a Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil ťažké boje v okolí Pokrovsku, k údajnému ruskému postupu sa však nevyjadril.

14:51 Holandská zlievareň dodá Česku zvon čiastočne vyrobený zo zvyškov zbraní použitých v čase ruskej agresie proti Ukrajine. Visieť bude v pražskom kostole Najsvätejšieho Salvátora. Posvätenia zvonu sa vo štvrtok 5. júna zúčastní český prezidentský pár a holandský kráľovský pár. Cena zvonu je zhruba 22-tisíc eur, v priemere meria 69 centimetrov. Zvon už je hotový, zatiaľ sa nachádza vo fabrike holandskej zlievarne Royal Eijsbouts a na budúci týždeň by mal byť prevezený do Prahy. Novinárom to v Holandsku povedali zástupcovia firmy a holandského veľvyslanectva v Prahe.

Materiál na výrobu zvona bol na Ukrajine zhromaždený a následne dovezený vo februári v spolupráci s ukrajinskou ambasádou. Ide o zvyšky zbraní, delostreleckých nábojníc a kusov rakiet. „Je to veľmi dobrý nápad, použiť materiál, ktorý je bežne určený na násilné účely, na takýto mierový projekt,“ povedal generálny riaditeľ zlievarne Joost Eijsbouts.

Pri výrobe podľa Eijsboutsa vyvstala obava, ako mosadz zo zbraní ovplyvní zvuk a ďalšie vlastnosti odliatku. Nejde totiž o bežný materiál, ktorý by sa pri výrobe zvona používal, a bolo tak ťažké predvídať, ako bude reagovať. Aj napriek použitiu netypických materiálov išla ale výroba veľmi dobre, dodal Eijsbouts.

Zvon má symbolizovať spoluprácu oboch krajín v podpore Ukrajiny a posilniť diplomatické vzťahy Česka s Holandskom, aj preto sú na zvone všetky nápisy v holandčine, češtine a ukrajinčine.

14:25 Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok vyhlásil, že Rusko ohrozuje bezpečnosť v Európe. Vyjadril sa tak počas návštevy v Litve pri príležitosti vytvorenia prvej stálej zahraničnej vojenskej jednotky Nemecka od druhej svetovej vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Rusko nás všetkých ohrozuje,“ uviedol kancelár počas tlačovej konferencie vo Vilniuse. „Chránime sa proti tejto hrozbe, a preto sme dnes tu,“ dodal.

Cieľom 5000-člennej ťažkej bojovej brigády, ktorá sa bude budovať v nasledujúcich rokoch, je posilniť východné krídlo NATO a zabrániť potenciálnej ruskej agresii, upresňuje AFP. Podnetom na nasadenie brigády bola ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022.

Trvalé umiestnenie vojenskej jednotky v zahraničí nemá v povojnovej histórii nemeckej armády (Bundeswehr) obdobu, konštatuje AFP.

Merz, ktorý nastúpil do úradu kancelára tento mesiac, povedal, že bezpečnostná situácia na východnom okraji NATO „zostáva veľmi napätá“.

„Ruský agresívny revizionizmus ohrozuje nielen bezpečnosť a územnú integritu Ukrajiny, tento revizionizmus ohrozuje našu spoločnú bezpečnosť v Európe,“ vyhlásil nemecký kancelár.

Nasadením brigády v Litve a zvýšením výdavkom na obranu chce Nemecko podľa Merza „poslať jasný signál“ svojim spojencom, ktorým je „investovanie do našej bezpečnosti“.

Ruskí okupanti prinášajú len skazu

Fotogaléria 15 fotiek

+12

14:00 Česko nevydá ruskú opozičnú novinárku Faridu Kurbangalejevovú do Ruska. Rozhodol o tom dnes pražský mestský súd. Vyhovel návrhu prokurátorky Kataríny Štěpánkovej, podľa ktorého je vydanie novinárky neprípustné. Rusko ženu stíha za vyzývanie na terorizmus, jeho ospravedlňovanie a šírenie klamstiev o ruskej armáde. Informovať o ozbrojenom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou spôsobom, ktorý sa nepáčil ruským autoritám, ale v Česku nie je trestné.

„Je úplne evidentné, že rôzne politické názory nemôžu viesť k vydaniu,“ vyhlásil predseda Trestného senátu Tomáš Kubovec. Do Ruska potom podľa súdu v súčasnosti nie je možné vydávať aj preto, že nemožno skontrolovať, či ďalší priebeh trestného konania bude spravodlivý. „Existuje tiež dôvodná obava, že by (Kurbangalejevová) bola vystavená prenasledovaniu,“ uviedol sudca.

Bývalá moderátorka a spravodajkyňa ruskej štátnej televízie opustila Rusko po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Obvinenia odmietla už skôr ako úplne vykonštruované. Dnes sa z rokovania zo zdravotných dôvodov ospravedlnila. Rusko ženu začalo stíhať kvôli informáciám, ktoré priniesla o ruských vojakoch bojujúcich na strane Ukrajiny či o obetiach ruského obliehania ukrajinských miest. Za trestné činy, ktoré jej Rusi prisudzujú, by jej v krajine hrozili pokuty v rádoch miliónov rubľov, nútenej práce či mnohoročného väzenia.

13:51 Česko od júnového summitu Severoatlantickej aliancie v Haagu očakáva jednoznačné potvrdenie jednoty NATO a platnosti článku 5 a tiež dohodu na ďalšom posilňovaní obranných schopností vrátane zvýšených výdavkov na obranu. Po rokovaní českých najvyšších ústavných činiteľov na Pražskom hrade to povedal prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Pavel zároveň podotkol, že za dôležité kritérium, ktoré chce na summite presadzovať, považuje, aby tieto zvýšené výdavky boli transparentné a ich vynakladanie efektívne. Lídri sa podľa neho zhodli aj na návrhu, ktorý by mal v Haagu zaznieť – aby štáty vynakladali 3,5 percenta HDP na obranu a 1,5 percenta HDP na jej podporu, teda napríklad na infraštruktúru.

„To číslo 3,5 percenta vychádza z kalkulácií a obranného plánovania v rámci Aliancie. Keď sa všetky požiadavky, ktoré sú nastavené tak, aby dôveryhodne nielen odstrašili prípadných útočníkov, ale vybavili nás aj na to, aby sme dokázali čeliť hrozbám, vyčíslia, vychádza to okolo 3,5 percenta,“ vysvetlil prezident s tým, že číslo nebolo stanovené náhodne.

13:03 Česko je opakovane terčom kybernetických útokov nielen z Ruska, robí aktívne kroky smerom k svojej obrane, povedal po dnešnom rokovaní najvyšších ústavných činiteľov na Pražskom hrade novinárom premiér Petr Fiala (ODS). Podľa prezidenta Petra Pavla pomáha pri obrane proti kybernetickým hrozbám výrazným spôsobom aj české členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO).

Západné tajné služby v stredu varovali pred ruskými kybernetickými útokmi proti spoločnostiam zapojeným do pomoci Ukrajine, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii. Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ktorý v Nemecku plní funkciu civilnej kontrarozviedky, napísal, že za aktivitami stojí jednotka ruskej vojenskej rozviedky GRU. Uviedol to tiež český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB). Pod varovaním sú podpísané aj Vojenské spravodajstvo a Bezpečnostná informačná služba (BIS).

Fiala dnes uviedol, že Česko je opakovane terčom rôznych foriem útokov v rámci hybridnej vojny, ktorú vedie Rusko. „Ale nie je to len Rusko, ktoré využíva formu kyberútokov voči Českej republike,“ dodal. Podľa Pavla sú medzi aktérmi tiež Čína či KĽDR. „Útoky sú motivované nielen ekonomicky, ale dosť často aj bezpečnostne, politicky,“ poznamenala hlava štátu.

Čítajte aj Západné tajné služby spoločne varujú pred ruskou rozviedkou: Sleduje logistické a technologické firmy, 'napichli' kamery aj na Slovensku

12:16 Nové kolo rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohlo uskutočniť vo Vatikáne v polovici júna. S odvolaním na denník The Wall Street Journal (WSJ) o tom informovala talianska tlačová agentúra ANSA, píše TASR.

Čítajte viac Z Istanbulu do Vatikánu: pápež Lev XIV. je ochotný hostiť mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom

12:03 Na okupovanom území Chersonskej oblasti bol vyhodený do vzduchu automobil so štyrmi dôstojníkmi z jednotky „Kadyrovcov“. Informovalo o tom Hlavné spravodajské riaditeľstvo Ministerstva obrany Ukrajiny (GUR).

Čítajte viac GUR: V Chersonskej oblasti explodovalo auto so štyrmi dôstojníkmi ruskej armády

11:45 Ruské delostrelectvo pri rannom ostreľovaní Chersonu na juhovýchode Ukrajiny zabilo ženu vo veku 85 rokov, oznámil dnes šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin a ukrajinská prokuratúra, ktorá smrť civilistky vyšetruje ako vojnový zločin. Ruské ostreľovanie regiónu si počas uplynulého dňa podľa Prokudina vyžiadalo 11 ranených.

11:35 Premiér Poľska Donald Tusk vo štvrtok varoval, že Baltské more sa môže stať miestom permanentnej hybridnej konfrontácie, podobne ako východná hranica krajiny. Uviedol to počas porady s velením námorníctva v Centre námorných operácií v Gdyni po incidente s ruskou loďou pri elektrickom kábli medzi Poľskom a Švédskom. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správy agentúry PAP.

Tusk potvrdil, že loď zo sankcionovanej tieňovej flotily vykonávala podozrivé manévre pri podmorskom elektrickom kábli, no po zásahu poľského námorníctva sa stiahla do ruského prístavu. Premiér vyjadril spokojnosť s profesionálnym zásahom, ktorý podľa neho zabránil možnému poškodeniu infraštruktúry. „Zatiaľ nemáme žiadne negatívne signály, ale preverujeme, či tam neboli položené výbušniny,“ dodal.

Zároveň upozornil, že podobné incidenty s ruskými sabotérmi sa môžu v budúcnosti stupňovať. Tieto hrozby sa týkajú aj veľkých investícií, napríklad pobrežných veterných fariem či plynovodov. Vyzdvihol preto význam iniciatívy NATO Baltic Sentry, ktorá sa zameriava na ochranu kľúčovej infraštruktúry v regióne. „Baltské more sa môže stať miestom neustálej konfrontácie. Nejde len o hybridnú hrozbu, ale priamu agresiu proti našim bezpečnostným záujmom,“ vyhlásil Tusk.

11:14 Americký prezident Donald Trump podľa denníka Wall Street Journal v súkromí priznal európskym lídrom, že ruský prezident Vladimir Putin neplánuje ukončiť vojnu na Ukrajine, pretože je presvedčený, že vyhráva. Ide o prvé Trumpovo priznanie tohto typu, ktoré kontrastuje s jeho verejnými vyhláseniami o mierových snahách a optimizme.

Čítajte viac Putin vojnu neukončí, je presvedčený, že vyhráva, prvýkrát pripustil Trump mimo kamier

10:20 Senát USA očakáva od prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina reálne kroky smerujúce k ukončeniu vojny na Ukrajine. V opačnom prípade bude v priebehu niekoľkých dní predložený na hlasovanie návrh zákona o uvalení nových sankcií proti Rusku, ktorý má podporu viac než 80 senátorov. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení autorov návrhu zákona – demokratického senátora Richarda Blumenthala a republikána Lindseyho Grahama z 21. mája.

Čítajte aj Devastačné sankcie sú na stole, Putin má už len pár dní, varuje Senát Spojených štátov

8:10 Protivzdušná obrana nad desiatimi ruskými regiónmi od polnoci do 05:30 moskovského času (23:00 až 04:30 SELČ) zostrelila 105 ukrajinských dronov, uviedlo dnes ráno ruské ministerstvo obrany. Desiatky bezpilotných strojov podľa moskovského starostu Sergeja Sobjanina mierili na metropolu. Podľa ministerstva bolo v Moskovskej oblasti, obklopujúcej hlavné mesto, zostrelených 35 dronov.

Pri Moskve načas prerušili prevádzku letisko Vnukovo, Domodědovo a Žukovskyj. V priemyselnom centre Tule južne od Moskvy sa dron zrútil na strechu viacpodlažného obytného domu. Dvaja ľudia boli ľahko zranení, napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Tulskej oblasti Dmitrij Miljajev, ktorý informoval o odrazení „už desiatej vlny“ rozsiahleho náletu ukrajinských dronov.

Ruské ministerstvo obrany skôr počas noci oznámilo, že protivzdušná obrana ešte pred polnocou zostrelila ďalších 77 ukrajinských dronov, teda podľa série ruských hlásení protivzdušná obrana zničila počas stredy a noci na stredu spolu 376 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Úrady neinformovali o prípadných zranených alebo obetiach.

8:05 Brutálny revanš s odstupom rokov alebo krvavá pomsta s motívom zo súčasnosti? Päť výstrelov na predmestí Madridu takpovediac zanechalo ozvenu až v Kyjeve. Od začiatku ruskej invázie sa v ukrajinských médiách málokedy objaví hlavná správa, ktorá nesúvisí s vojnou. Informácia o streľbe v Španielsku sa stala témou dňa. Pochopiteľne, pretože došlo k vražde Andrija Popova, kedysi vplyvného zákulisného hráča na ukrajinskej politickej scéne.

Čítajte viac Zradil Tymošenkovú, pridal sa k Janukovyčovi, nenávidel Porošenka. Kto si objednal vraždu kedysi vplyvného Ukrajinca v Madride?

7:50 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 870 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 977 650, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, päť obrnených bojových vozidiel pechoty a 32 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 839 tankov, 22 574 obrnených bojových vozidiel pechoty a 28 122 delostreleckých systémov.

6:40 Nemeckí a francúzski diplomati usporiadali v Moskve pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny podujatie, ktorým si pripomenuli prínos Sovietskeho zväzu k víťazstvu Spojencov nad nacistickým Nemeckom, informovala vo štvrtok agentúra DPA.

Podujatie sa konalo v stredu večer v malom, nenápadnom priestore a zahŕňalo klavírny koncert. Nemecký veľvyslanec v Moskve Alexander Graf Lambsdorff vo svojom príhovore ocenil obete, ktoré priniesol Sovietsky zväz počas vojny. Zároveň kritizoval súčasné vykresľovanie vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine ako pokračovanie boja proti nacizmu, čo označil za urážku odkazu sovietskych vojakov. Zdôraznil, že uctievanie ich pamiatky by malo znamenať úsilie o mier, nie podnecovanie ďalšieho utrpenia.

Francúzsky veľvyslanec v Moskve Nicolas de Rivière pripomenul, že povojnové zmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom je dôkazom, že mier medzi bývalými nepriateľmi je možný.

Väčšina veľvyslancov EÚ, vrátane tých z Nemecka a Francúzska, sa nezúčastnila na oficiálnych oslavách Dňa víťazstva 9. mája, ktoré organizoval Kremeľ.

Ruskí predstavitelia zasa neboli pozvaní na štátne spomienkové podujatia v Nemecku pri príležitosti výročia konca vojny, a to v súvislosti s pokračujúcou vojnou Ruska proti Ukrajine.

6:35 Ukrajinská armáda aj vo štvrtok pokračuje v dronových útokoch na ruskom území: protivzdušná obrana počas noci zneškodňovala drony letiace na Moskvu i na mestá Tula a Novomoskovsk v Tulskej oblasti v centre európskej časti Ruska. V obave z možných stretov lietadiel s dronmi bola v noci na štvrtok opakovane prerušovaná prevádzka moskovských letísk Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij, ako aj na letisku v Tambove, informovala britská stanica BBC.

Moskovský primátor Sergej Sobianin spresnil, že od stredy do skorého rána vo štvrtok bolo zneškodnených 32 nepriateľských dronov letiacich smerom na Moskvu.

Online služba na sledovanie lietadiel Flightradar24 zistila, že mnohé lietadlá smerujúce do Moskvy – vrátane najväčšieho letiska Šeremetievo – používali obchádzky alebo krúžili vo vzduchu po vytýčených okruhoch, kým im bolo povolené pristátie alebo vydaný iný pokyn.

Údajnými útokmi dronov úrady v Lipeckej a Tulskej oblasti v európskej časti Ruska v stredu zdôvodnili aj nedostupnosť služieb mobilného internetu. Poskytovanie internetu cez pevné linky a Wi-Fi fungovalo normálne, dodal gubernátor Tulskej oblasti Dmitrij Miľajev.

Po útokoch dronov v noci na stredu boli internetové služby nedostupné aj v Moskovskej oblasti.

Ruská armáda v stredu uviedla, že jej protivzdušná obrana zostrelila v niekoľkých regiónoch vrátane okolia Moskvy najmenej 232 ukrajinských dronov.

6:30 Návrh zákona, ktorého cieľom je vyvinúť na Rusko tlak prostredníctvom nových sankcií zo stranu USA, získal v stredu v americkom Senáte podporu viac ako 80 členov oboch hlavných politických strán, informovala agentúra AFP.

Napriek tejto výraznej podpore v 100-člennom Senáte — ktorý v súčasnosti ovláda Republikánska strana prezidenta Donalda Trumpa — návrh ešte nebol predložený na hlasovanie.

Líder senátnej väčšiny John Thune, ktorý má rozhodujúce slovo pri plánovaní hlasovaní, uviedol, že čaká na ďalšie pokyny z Bieleho domu, keďže Trump presadzuje rokovania o prímerí vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

„Tieto sankcie by sa uplatnili, ak by Rusko odmietlo rokovať o trvalom mieri s Ukrajinou,“ uviedli v spoločnom vyhlásení autori návrhu zákona, senátor Richard Blumenthal (demokrat) a senátor Lindsey Graham (republikán).

„Zákon zároveň ukladá clo vo výške 500 percent na dovážané tovary z krajín, ktoré nakupujú ruskú ropu, plyn, urán a iné produkty,“ dodali.

Návrh zákona prichádza deň po tom, čo Európska únia prijala svoj najnovší balík sankcií voči Rusku, podotkla AFP.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok uviedol, že v priebehu niekoľkých dní od Ruska očakáva, že predstaví návrh na prímerie s Ukrajinou. Takáto návrh by Spojeným štátom umožnil posúdiť, či to Moskva s mierom myslí vážne.

„Rusko je agresor. Rusko musí ukončiť tento krvavý kúpeľ. To je môj názor,“ vyhlásil Graham v stredu pri rozprave o návrhu zákona v Senáte. Podľa Grahama „nastal čas zvýšiť cenu tejto vojny pre Putina.“

6:20 Ukrajina na rozdiel od Ruska už 11. marca súhlasila s 30-dňovým prímerím. Keď sa pozriete na súčasný stav po mesiacoch rokovaní, ako by ste zhodnotili taktiku a prístup americkej diplomacie k vyjednávaniu? Pre Pravdu odpovedali experti na medzinárodné vzťahy.

Čítajte viac Experti: Prímerie? Trump nič nedokázal. Na Putina nemá žiadny bič, ponúka mu iba cukor

5:56 Ruské ministerstvo obrany v noci na štvrtok oznámilo zostrelenie ďalších 77 ukrajinských dronov. Protivzdušná obrana tak podľa série ruských hlásení zostrelila počas stredy a v noci na stredu spolu 376 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe už skôr stredajšie dronové nálety na Rusko označila za jeden z najväčších vzdušných útokov v poslednom čase. Zatiaľ nie sú správy o zranených alebo obetiach, poznamenala agentúra Reuters.

Najnovšie údaje zverejnené ministerstvom obrany v Moskve uvádzajú, že v stredu od 20.00 h do 23.50 h moskovského času (od 19.00 do 22.50 h SELČ) protivzdušná obrana zachytila a zničila 77 ukrajinských dronov. Pred tým rezort obrany informoval na platforme telegram o zostrelení ukrajinských bezpilotných lietadiel niekoľkokrát počas dňa. Už počas noci na stredu podľa neho protivzdušná obrana zostrelila 127 dronov.

Najviac ich protivzdušná obrana podľa neho zlikvidovala nad západoruskými regiónmi, niektoré z nich zostrelila podľa starostu Moskvy Sergeja Sobjanina na ceste k metropole. Tri hlavné letiská v regióne počas dňa dvakrát krátko kvôli bezpečnosti prerušili prílety a odlety, poznamenal Reuters.

Moskva zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinských vzdušných útokov a hlási iba zostrelené drony.

Ukrajinská armáda v stredu uviedla, že jej drony zasiahli závod na výrobu polovodičových súčiastok v Orelskej oblasti, ktorý dodáva produkty ruskému vojenskému priemyslu a je pod medzinárodnými sankciami. „Cieľovú oblasť zasiahlo desať dronov. Zaznamenaný bol požiar,“ uviedol ukrajinský generálny štáb na facebooku.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už štvrtý rok, súčasťou bojov sú aj vzdušné údery, ktoré podnikajú obe krajiny. Hoci sa nedávno konali prvé priame rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou za tri roky, boje neustávajú. Podľa agentúry Reuters na niektorých častiach frontové línie boja zintenzívnili. Cez víkend ruská armáda podnikla masívny dronový útok na svojho suseda, keď za noc a ráno vyslala na Ukrajinu 273 dronov, čo bol podľa doterajších záznamov najväčší dronový útok od začiatku ruskej invázie.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na sociálnej sieti Facebook informoval, že mal telefonát s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, s ktorým diskutovali o spoločných krokoch a potrebe vyvíjať tlak na Rusko s cieľom zabezpečiť na Ukrajine „spravodlivý mier“.

„Je dôležité, aby boli všetky rozhodnutia koordinované. Potom budú sankcie fungovať. Bez tlaku na Moskvu sa spravodlivý mier nedá dosiahnuť. Každý to chápe,“ deklaroval Zelenskyj v statuse zverejnenom aj v aplikácii Telegram.

Agentúra Reuters pripomenula, že ukrajinský líder v posledných dvoch dňoch telefonoval európskymi spojencami a nabádal ich, aby sa snažili vyvinúť na Rusko väčší tlak. Táto Zelenského diplomatická „ofenzíva“ súvisí s pondelkovým telefonátom prezidenta USA Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Reuters konštatoval, že Ukrajina a jej spojenci, ktorí sa mesiace snažili získať Trumpovu administratívu na svoju stranu vo vojne rozpútanej Ruskom, interpretujú Trumpov telefonát s Putinom ako krok, ktorý ich „vrátil na začiatok“ ich snáh.

Americký prezident totiž upustil od toho, aby trval na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí, ktoré malo naštartovať mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom. Trump tiež naznačil, že sa stiahne z vyjednávaní o ukončení vojny, ktorú kedysi sľúbil ukončiť do 24 hodín. Tento Trumpov postoj zvýšil zraniteľnosť Ukrajiny a vyvolal znepokojenie jej západných spojencov, konštatoval Reuters.