Od udelenia súhlasu už uplynulo veľa času, obrátili sme sa preto na slovenské ministerstvo zahraničných vecí s dvomi otázkami, či plánuje obsadiť voľný post ešte v tomto roku a v prípade, že áno, či sa funkcie ujme Migaš (má 71 rokov). „Pravidelne komunikujeme médiám transparentne všetky výmeny na veľvyslaneckých postoch a budeme v tom takýmto spôsobom pokračovať," znela celá odpoveď rezortu, ktorý riadi minister Juraj Blanár.
Predseda vlády Robert Fico však v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu dal najavo, že fungovanie zastupiteľského úradu v Minsku opäť na čele s ambasádorom je zjavne iba otázka času: „Teraz sme vymenovali nového pána veľvyslanca do Bieloruska," stručne poznamenal, keď hovoril, že možno v budúcnosti zase navštívi túto krajinu (bol tam v novembri 2016).
Nomináciu na veľvyslanca predkladá šéf diplomacie, návrh schvaľuje vláda, poverovacie listiny odovzdáva novému ambasádorovi prezident. Je zaužívané pravidlo, že verejnosť sa oficiálne dozvie vždy meno až pri vymenovaní v Grasalkovičovom paláci.
Má prezývku posledný diktátor v Európe
Bielorusko je neslobodný štát, v ktorom samozvaný prezident Alexandr Lukašenko vládne železnou rukou už viac ako tri desaťročia. V demokratickom svete má prezývku posledný diktátor v Európe. Vzťahy Lukašenka s Európskou úniou sa výrazne zhoršili po sfalšovaných výsledkoch prezidentských volieb, keď v auguste 2020 policajní ťažkoodenci brutálne potláčali pokojné demonštrácie a uväznili veľa odporcov autokratického režimu.
Pavol Demeš, známy analytik a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR, ktorý dlhodobo sleduje dianie v Bielorusku, vníma predpokladaný návrat veľvyslanca do Minska s rozpakmi: „Avizovaná opakovaná nominácia veľvyslanca Migaša, ktorý navyše už prekročil vek sedemdesiat rokov, by mohla potešiť diktátora Lukašenka, no u našich partnerov by vyvolala viacero otáznikov. Udiala by sa v čase ruskej vojnovej avantúry voči Ukrajine, do ktorej je autoritárske Bielorusko naplno vtiahnuté a je za svoje postoje sankcionované a izolované. Naša diplomacia by tým vyslala podobný signál ako v prípade nedávnej cesty premiéra Fica do Moskvy. Akože suverénny slovenský krok, ale značne tvrdohlavý a nezlučiteľný s pozíciami a hodnotami EÚ."

EÚ už nepovažuje Lukašenka za legitímneho prezidenta pre udalosti spred necelých piatich rokov, pričom vzťahy medzi úniou a Bieloruskom sa ešte viac zhoršili po 24. februári 2022. Lukašenko totiž umožnil ruským vojakom vtrhnúť na Ukrajinu aj z bieloruského územia. Prišla tvrdá reakcia z Bruselu: EÚ v marci 2022 uvalila prísne sankcie na Bielorusko (vrátane ekonomických).
Maďarsko má novú veľvyslankyňu od roku 2023
Od druhej polovice roku 2020 takmer žiadny členský štát únie nevyslal nového veľvyslanca do Minsku. Doteraz to ešte stále platí aj o Slovensku, pretože ambasádu riadi bezmála päť rokov chargé d'affaires (v diplomatickej praxi zastupuje vedúceho misie). Reálnou výnimkou sa stalo Maďarsko, keď v septembri 2023 nová veľvyslankyňa Zita Ilona Bencsiková odovzdala svoje poverovacie listiny do rúk Lukašenkovi. Slovensko by sa malo stať v poradí druhým štátom EÚ, ktorého ambasádor vykoná tento diplomatický akt v prítomnosti samozvaného bieloruského prezidenta.
V Minsku mohol predtým pribudnúť ešte na niekoľko rokov (ako to funguje v diplomacii) jeden ambasádor z členskej krajiny EÚ, ale v Bielorusku ho označili za nežiaducu osobu. Na konci roku 2020 pricestoval nový francúzsky veľvyslanec Nicolas de Lacoste, ale dlho odmietal odovzdať poverovacie listiny nelegitímnemu Lukašenkovi. Po niekoľkých mesiacoch stratil jeho režim trpezlivosť: Francúzovi nariadili urýchlene opustiť územie Bieloruska. De Lacoste sa vrátil do Paríža v októbri 2021.

Vo funkcii chargé d'affaires reprezentovala Slovensko v Minsku niekoľko rokov Katarína Žáková, v marci tohto roku ju v tejto funkcii nahradil Daniel Šmihula. Odvtedy sa na facebookovej stránke ambasády objavilo niekoľko kritických príspevkov na adresu Lukašenkovho režimu, najnovší je z 21. mája: „Dnes, v deň Deň solidarity s politickými väzňami v Bielorusku, nás šokovala správa o úmrtí Valentina Štermera vo väzbe – ide o ôsmy takýto prípad od roku 2021. Pripomíname si ich a vyzývame na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov."
Nízka obchodná výmena medzi Slovenskom a Bieloruskom
Čo sa týka hospodárskych vzťahov medzi Slovenskom a Bieloruskom, v ostatných rokoch sa zvlášť pre sankcie nemohli rozvíjať. Naznačuje to aj rezort slovenskej diplomacie na svojej webovej stránke. Z nášho pohľadu ide viac-menej o zanedbateľné ekonomické údaje: ministerstvo sa odvoláva na Štatistický úrad SR, podľa ktorého sa Slovensko na bieloruskom exporte tovarov podieľalo v roku 2023 len 0,03 % a na importe tovarov iba 0,09 %.

Trend vzájomného obchodu je klesajúci (opierame sa o dáta z obdobia 2016 – 2023): predvlani dosiahol vývoz zo Slovenska do Bieloruska necelých 37 miliónov eur, z opačnej strany to vychádzalo približne na 10 miliónov eur. V Bielorusku žije 9,1 milióna ľudí. Napríklad do malého Slovinska, ktoré má len 2,1 milióna obyvateľov, Slovensko ročne vyvezie tovary v hodnote viac ako 800 miliónov eur.
Pokus o reštart slovensko-bieloruských hospodárskych vzťahov v podstate v súčasnej situácii neprichádza do úvahy. Dá sa to vycítiť aj zo zmieneného textu rezortu slovenskej diplomacie: „Po ruskej agresii voči Ukrajine s podporou bieloruského režimu a následnom uvalení rozsiahlych ekonomických sankcií zo strany EÚ je obchodná spolupráca s bieloruskými partnermi výrazne limitovaná a zložitá. Obchod s tovarmi, ktoré nepodliehajú sankciám, komplikujú dopravné obmedzenia – bieloruskí dopravcovia majú pri veľkom množstve typov tovarov zákaz vjazdu na územie EÚ a toto platí recipročne na území Bieloruska."

Ministerstvo ďalej poukázalo na to, že čiastočným riešením je udeľovanie povolení pre kamióny z krajín EÚ na vjazd do prihraničných logistických centier, kde náklad preberú domáci dopravcovia. „Tieto opatrenia dopravu výrazne predražili a predĺžili dodacie lehoty. Problémy spôsobujú aj bankové prevody z, ako aj do Bieloruska," pokračoval rezort, ktorý vedie Blanár.