Maďarský premiér, ktorý má povesť kontroverzného lídra, je známy tým, že dokáže šikovne poťahovať nitky v zákulisí medzinárodnej scény. Bežnou rečou by sa dalo povedať, že vie robiť politické kšefty. Na pozadí prípadu Kantora je možné ukážkovo upriamiť pozornosť na túto šikovnosť Orbána.
Kantor, ktorý má 71 rokov, sa narodil v Moskve, ale už dlho nebýva vo vlasti, veľa rokov žije v Británii. V krajine, odkiaľ pochádza, však robí veľký biznis. Vlastní tam veľkú firmu Akron (zamestnáva viac ako 11-tisíc ľudí), ktorá sa zaoberá výrobou minerálnych hnojív. Celková hodnota Kantorovho majetku dosahuje viac ako deväť miliárd eur. Ruské občianstvo si ponechal a získal nielen britské, ale aj izraelské. Miliardár Kantor je nepochybne najbohatší občan židovského štátu.
Kantor sa dobre pozná s Putinom
Kantor pôsobil vo funkcii predsedu Európskeho židovského kongresu nepretržite od roku 2007 až do jari 2022 (za šéfa ho zvolili štyrikrát). Po ruskej invázii na Ukrajinu si na neho posvietila EÚ aj Británia: v Bruseli a v Londýne ho zaradili na sankčný zoznam osôb. Príčinami boli jeho dobré vzťahy so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, s čím sa spája podnikanie Akronu na ruskom trhu. Obaja sa veľmi dobre poznajú, v minulosti debatovali aj medzi štyrmi očami.
Pre úplnosť dodajme, že Kantor nikdy verejne nepodporil vpád ruskej armády do susedného štátu, ale na druhej strane ho vo svojom mene ani neodsúdil. Sankcie ho bolestivo zasiahli zvlášť preto, že mu zmrazili aktíva. Najprv ho v marci 2022 potrestala Británia, v apríli toho roku sa podobne zachovala EÚ.
Čítajte viac Túto vojnu sme prehrali, vyhlásil Orbán. Tvrdí, že Rusko dosiahlo svoj cieľ a svet sa reorganizuje
Zaradenie Kantora na sankčný zoznam ublížilo nielen jemu, ale poškodilo aj financovanie rôznych projektov. Tento miliardár je totiž známy filantrop, ktorý veľa peňazí poskytuje potrebám židovských komunít v Európe aj v Izraeli.
Snaha Muzicanta a Herzoga o vyškrtnutie Kantora
EÚ predlžuje platnosť sankcií každý šesť mesiacov, respektíve ich môže zmäkčiť, čo platí aj o prípadnom vyškrtnutí potrestaných ľudí z jej zoznamu fyzických a právnických osôb. Spojenci Kantora sa o to nepochybne v zákulisí snažili už od jari 2022, prvý raz sa verejne okato ozvali v auguste 2023. Bolo to pár týždňov pred ďalším rozhodnutím o predĺžení platnosti sankcií. Kantora, ktorý v apríli 2022 odstúpil z funkcie predsedu Európskeho židovského kongresu, podporil Ariel Muzicant.
Predseda viedenskej židovskej obce, ktorý sa stal po jeho odstúpení dočasným šéfom, napísal otvorený list Emmanuelovi Macronovi. Zjavne sa spoliehal, že obmäkčí francúzskeho lídra, ktorý patrí medzi najvplyvnejších politikov v EÚ. Muzicant označil zaradenie Kantora medzi sankcionovaných ľudí za nezmysel: „Toto rozhodnutie je nielen nepochopiteľné, ale úplne zvláštne, ba až absurdné. Neexistujú nijaké dôkazy, žiadne vysvetlenie," tvrdil v liste.
Dočasný šéf Európskeho židovského kongresu odmietol názor EÚ, že Kantor je súčasťou skupiny oligarchov, ktorí obklopujú Putina a pomáhajú mu vo vojne proti Ukrajine: „Nič nemôže byť ďalej od pravdy!" V otvorenom liste, ktorý zverejnil francúzsky časopis Le Point, Muzicant tiež upozornil na nepríjemnosti, ktoré vznikli pre veľký počet Židov naprieč celou Európou: „Sankcie proti Kantorovi nemajú nič spoločné s mierom v Európe, ale robia medvediu službu európskym Židom. Ovplyvňujú mnohé programy, ktoré Kantor spustil a riadil. Ovplyvňuje to blaho a bezpečnosť našich komunít."
O mesiac po napísaní tohto listu, čo potom bolo v septembri 2023, sa do prípadu vložil dokonca prezident židovského štátu Jicchak Herzog. Izraelský denník Haarec vtedy s odvolaním sa na predstaviteľov Európskeho židovského kongresu informoval, že Herzog telefonicky presviedčal Macrona, aby Kantora vyradili zo sankčného zoznamu. Výsledok? Izraelský líder nepochodil u šéfa Elyzejského paláca.
Žaloba podaná na Súdny dvor EÚ
Prešiel rok 2024 a nič sa nezmenilo, z čoho sa dá usúdiť, že Kantor nenašiel ani jeden členský štát európskej dvadsaťsedmičky, ktorý by sa pridal na jeho stranu. Miliardár sa zjavne preto rozhodol podať žalobu na Súdny dvor EÚ. Tvrdil, že uvalením sankcií došlo k poškodeniu výkonu jeho práv. Na európsky súd, ktorý má sídlo v Luxemburgu, sa obrátil v novembri 2024, rozhodnutie sa dozvedel v polovici januára tohto roku. Žiadal nielen o to, aby jeho meno zmizlo z čierneho zoznamu, ale tiež chcel, aby mu vyplatili majetkovú ujmu až vo výške 15 miliárd eur. Výsledok? Nulový. Súdny dvor v podstate konštatoval, že členské štáty zaradili Kantora na sankčný zoznam odôvodnene.
Po tomto verdikte sa začali šíriť správy, že Maďarsko je odhodlané blokovať protiruské sankcie na blížiacom sa summite EÚ v marci 2025 v prípade, že Budapešť nedosiahne vyškrtnutie ôsmich potrestaných fyzických osôb. Medzi nimi sa objavil aj Kantor. Orbán zrejme pristúpil na kompromis v poslednej chvíli, keď súhlasil, že zo zoznamu zmiznú len štyria ľudia. Vrátane Kantora. (Rozhlasová stanica Slobodná Európa vtedy tvrdila, že Maďarsko malo podporu Slovenska v snahe zmeniť zoznam sankcionovaných osôb.)
Nedá sa vylúčiť, že maďarský premiér si načasoval blokačnú stratégiu dva mesiace pred voľbou predsedu Európskeho židovského kongresu: nepochybne vedel, že Kantor veľmi túži vrátiť sa na čelo tejto organizácie. Orbánovi jeho ťah určite prospel aj v očiach izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý má dlhodobo dobrý vzťah s Kantorom.
Čítajte aj Orbánov Fidesz sprísňuje pravidlá financovania občianskych združení a médií
Maďarskému lídrovi mimoriadne záleží na výhodných vzťahoch s Izraelom. Súvisí to aj s tým, že Netanjahu výborne vychádza s prezidentom USA Donaldom Trumpom, takže prostredníctvom izraelského lídra sa môže snažiť presadzovať svoje záujmy v Bielom dome. Mimochodom, Orbán mal príležitosť pochváliť sa priamo pred Netanjahuhom, že pomohol vyškrtnúť Kantora z čierneho zoznamu EÚ, pretože už o necelé tri týždne po marcovom summite únie pricestoval na návštevu do Budapešti. Bola to jeho prvá cesta do Európy od septembra 2023, keď rokoval na Cypre.