1185. deň: Zalužnyj: Ukrajinci by nemali dúfať v zazrak, že ze sa vrátia k hraniciam z roku 1991

Čítajte viac 1184. deň: G7 sa zhodlo na maximalizácii tlaku na Moskvu, ak nepristúpi na prímerie. Rusi tvrdia, že Ukrajincom zničili dva systémy Patriot

23:22 Spojené štáty a Ukrajina spustili investičný fond pre obnovu v rámci dohody o nerastných surovinách. Došlo k tomu viac ako tri týždne po uzavretí dohody.

„Fond je teraz oficiálne spustený,“ uviedla ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková v piatok na platforme X. Podľa jej slov bolo posledným krokom v procese doručenie diplomatickej nóty z veľvyslanectva v USA. Svyrydenková označila fond za „symbol trvalého strategického záväzku“ Spojených štátov.

Washington a Kyjev podpísali dohodu o ťažbe ukrajinských surovín napriek tomu, že sa rokovania pred pár mesiacmi dočasne zastavili. Vo februári došlo k sporu medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Stretnutie lídrov sa vtedy skončilo predčasne po slovnej roztržke, keď Trump i jeho viceprezident J. D. Vance vytýkali Zelenskému údajný nevďak za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nezáujem o rokovania o mieri s Ruskom a zahrávanie si s treťou svetovou vojnou.

Investičný fond poslúži na obnovu Ukrajiny. Trump tvrdil, že sa tým vykompenzuje pomoc, ktorú USA poskytli Kyjevu na jeho obranu proti ruskej invázii. Kyjev vyjadril nádej, že Spojené štáty budú aj naďalej podporovať Ukrajinu a investovať do jej obnovy. (tasr, dpa)

23:01 Ruské ministerstvo zahraničia v piatok vyhlásilo, že Ukrajina za posledné tri dni vyslala na Rusko a Moskvou okupované ukrajinské územia 788 dronov a rakiet. Zároveň ukrajinskú armádu obvinilo z útokov na civilné objekty. Kyjev sa k tvrdeniu Moskvy nevyjadril.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už viac ako tri roky a súčasťou bojov sú aj vzdušné údery, ktoré podnikajú obe krajiny. Ukrajinské úrady informovali o niekoľkých zabitých civilistoch po ruských útokoch. (čtk)

20:39 Rusko odošle Ukrajine návrh podmienok na trvalé mierové urovnanie, keď sa dokončí veľká výmena vojnových zajatcov medzi obomi stranami, uviedol v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Rusko a Ukrajina v piatok v rámci prvej fázy dosiaľ najväčšej výmeny vojnových zajatcov prepustili po 390 ľudí. Obe strany sa počas minulotýždňových rokovaní v tureckom Istanbule dohodli na výmene „tisíc za tisíc“.

Kremeľ však nedal najavo, že by ustúpil od svojich pôvodných požiadaviek na ukončenie bojov, podľa ktorých by sa Ukrajina mala napríklad vzdať ambícií na vstup do NATO či odstúpiť Rusku územia, na ktoré si robí nárok.

Moskva v súčasnosti pripravuje „návrh dokumentu, ktorý načrtne podmienky na dosiahnutie udržateľnej, trvalej a komplexnej dohody o urovnaní", uviedol minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. „Hneď ako sa ukončí výmena vojnových zajatcov, budeme pripravení odovzdať ukrajinskej strane návrh dokumentu,“ dodal.

Americký prezident Donald Trump sa od svojho nástupu do funkcie snaží sprostredkovať ukončenie bojov na Ukrajine, no doposiaľ sa mu nepodarilo prinútiť Kremeľ k žiadnym väčším ústupkom. Moskva medzitým odmietla tlak Európy na uzavretie úplného a bezpodmienečného prímeria na Ukrajine a pokračuje vo vyše trojročnej ofenzíve, ktorá si už vyžiadala desaťtisíce obetí. (afp, tasr)

18:38 Proruskí aktivisti sa po minuloročných ničivých povodniach v Španielsku snažili vykresliť krajinu ako „pohltenú chaosom“. Vyplýva to zo správy španielskeho úradu pre národnú bezpečnosť. Proruské skupiny využili povodne na šírenie nedôvery voči štátnym inštitúciám. Šírili napríklad tvrdenia, že vláda socialistického premiéra Pedra Sáncheza presmerovala verejné financie na podporu Ukrajiny na úkor „skutočných potrieb Španielska“.

Čítajte viac Proruské skupiny šírili dezinformácie po tragických povodniach v Španielsku

16:53 Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko v piatok navrhol, aby krajiny EÚ priamo financovali ukrajinskú armádu a Kyjevu tak pomohli aj naďalej odolávať ruskej invázii trvajúcej už vyše tri roky, píše TASR podľa agentúry DPA.

„Ukrajinská armáda dnes zabezpečuje ochranu nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy,“ napísal Marčenko na platforme Telegram. Ďalej uviedol, že takéto potenciálne výdavky by tvorili len malú časť hospodárskeho výkonu EÚ, a navrhol tiež, aby sa započítavali do povinných príspevkov členských štátov NATO.

Ukrajinská armáda by podľa Marčenka mala byť financovaná zo zahraničia aj po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom. „Aj keď sa dosiahne trvalý mier, zásadné riziko pre európsku bezpečnosť zo strany Ruska zostáva,“ zdôraznil minister a dodal, že podpora Ukrajiny je preto investíciou do stability Európy.

16:13 Ruský súd udelil pokutu 10-tisíc rubľov (približne 111 eur) 84-ročnej žene, ktorá prežila blokádu Leningradu v druhej svetovej vojne. Dôvodom bol transparent s výzvou na mier. Súd v Petrohrade ju uznal vinnou z „diskreditácie“ ruskej armády.

Čítajte viac Starenka, ktorá prežila blokádu Leningradu, volala po ľudskosti. Moskva jej to spočítala. Na súde nestála sama

15:55 Rusko a Ukrajina si vymenili po 270 vojnových zajatcov z radov vojakov a 120 civilistov na každej strane, oznámilo dnes ruské ministerstvo obrany na telegrame. Kyjev zatiaľ informáciu nepotvrdil. Podľa Moskvy je výmena súčasťou dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule. Delegácie sa vtedy dohodli na výmene tisíc za tisíc zajatcov, čo by bola doteraz najväčšia výmena za celú vojnu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj taktiež potvrdil výmenu zajatcov s Ruskom, na Ukrajinu sa podľa neho vrátilo celkovo 390 ľudí a cez víkend budú výmeny pokračovať. Ruské ministerstvo obrany o niečo skôr oznámilo, že si Moskva a Kyjev vymenili po 270 zajatých vojakov a 120 civilistov na každej strane.

„Vraciame našich ľudí domov. Prvá fáza dohody o výmene 1000 za 1000 bola vykonaná,“ napísal na sociálnej sieti Zelenskyj, ktorý tam tiež zverejnil fotografie vracajúcich sa Ukrajincov. „V sobotu a nedeľu očakávame pokračovanie výmeny,“ poznamenal ukrajinský prezident.

Do Ruska sa podľa vyjadrenia jeho ministerstva obrany vrátilo 270 ruských vojakov a 120 civilistov, vrátane ľudí zajatých ukrajinskou armádou pri jej vpáde do ruskej Kurskej oblasti. „Výmenou bolo odovzdaných 270 vojnových zajatcov (z radov) ukrajinských ozbrojených síl a 120 civilistov,“ napísal úrad s poznámkou, že ruskí vojaci i civilisti sa teraz nachádzajú v Bielorusku a následne zamieria do Ruska. Taktiež podľa Moskvy majú výmeny zajatcov a zadržiavaných pokračovať v najbližších dňoch.

Už skôr počas dňa o výmene zajatcov informoval americký prezident Donald Trump, podrobnosti vtedy neposkytol. Obom bojujúcim stranám na rokovanie tejto výmeny zablahoželal.

14:51 Z Ukrajiny píše publicistka a spisovateľka Anna Gin. Natrafila som na zábavné video, kde sa chlapík pýta umelej inteligencie, ktoré mesto na Ukrajine je dnes najnebezpečnejšie? A kovový hlas odpovedá, že všade je to strašné, zničené, dopadajú rakety a drony. Ale existuje jedno mesto, ktoré bombardujú systematicky: ráno, cez deň i v noci. Kde sa deti rodia za zvukov sirén, okná sú prelepené páskou a každý deň je ako lotéria, v ktorej je výhrou dožiť do zajtra. A to je… hlas spraví okázalú pauzu… Charkov!

Čítajte viac List z Charkova: Divadlo v meste, kde sa život vyhráva v lotérii

14:30 Rusko a Ukrajina práve uskutočňujú výmenu vojnových zajatcov, ktorá sa ešte neskončila, uviedla agentúra AP a tiež niekoľko ukrajinských médií, napríklad servery Ukrajinska pravda a RBK-Ukrajina, a to s odvolaním sa na nemenované ukrajinské zdroje. Moskva výmenu doteraz nepotvrdila, napísala AP. Výmenu zajatcov označila za jednu z mála známok pokroku v medzinárodnom úsilí ukončiť vojnu, rozpútanú pred viac ako tromi rokmi vpádom ruských vojsk do susednej krajiny.

Ešte skôr o výmene zajatcov ako o hotovom fakte informoval americký prezident Donald Trump. Ani Rusko, ani Ukrajina sa zatiaľ k vývoju oficiálne nijako nevyjadrili.

14:05 Proruskí aktivisti sa po minuloročných ničivých povodniach v Španielsku snažili vykresliť krajinu ako „pohltenú chaosom“. Vyplýva to zo správy španielskeho úradu pre národnú bezpečnosť, na ktorú sa vo štvrtok odvolal denník La Vanguardia. Povodne v októbri 2024 si vyžiadali 235 obetí a spôsobili rozsiahle škody, pričom to bola najtragickejšia prírodná katastrofa v krajine za ostatné desaťročia. Najviac obetí bolo v regióne Valencia, kde verejnosť ostro kritizovala postup tamojších úradov.

Podľa správy úradu pre národnú bezpečnosť využili proruské skupiny povodne na šírenie nedôvery voči štátnym inštitúciám. Šírili napríklad tvrdenia, že vláda socialistického premiéra Pedra Sáncheza presmerovala verejné financie na podporu Ukrajiny na úkor „skutočných potrieb Španielska“. Správa, ktorú agentúra AFP nemala k dispozícii, tiež uvádza, že dezinformačné kampane sa zintenzívnili pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu s cieľom oslabiť dôveru vo volebný systém.

13:21 Americký prezident Donald Trump v piatok uviedol, že Rusko a Ukrajina uskutočnili rozsiahlu výmenu zajatcov vo vzájomnom viac než tri roky trvajúcom vojenskom konflikte. Podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Ukrajiny táto výmena zajatcov prebieha, avšak ešte nebola dokončená, informuje TASR podľa agentúry AP.

Moskva bezprostredne výmenu zajatcov nepotvrdila.

„Práve sa dokončila veľká výmena zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uviedol Trump na platforme Truth Social. Dodal, že to „čoskoro nadobudne účinnosť“, hoci nebolo bezprostredne jasné, čo to znamená, konštatuje AP.

Vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny, ktorý je oboznámený s podrobnosťami výmeny, pod podmienkou zachovania anonymity spresnil, že prebiehala od piatkových ranných hodín, doposiaľ však nebola ukončená.

„Mohlo by to viesť k niečomu veľkému???“ dodal Trump na záver svojho príspevku, pričom podľa AP zrejme odkazoval na medzinárodné diplomatické úsilie o zastavenie bojov.

O výmene, ktorá by sa podľa agentúry AFP mala vzťahovať na 1000 zajatcov na oboch stranách, sa dohodli ešte minulý týždeň počas priamych rokovaní predstaviteľov Ukrajiny a Ruska v tureckom Istanbule.

13:05 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok spochybnil možnosť, že by sa ďalšie rusko-ukrajinské rozhovory mohli uskutočniť vo Vatikáne.

Čítajte viac Moskva odmietla mierové rokovania vo Vatikáne. Lavrov má jasný dôvod

11:30 Nemecký kancelár Friedrich Merz aktívne podporuje sankcie navrhnuté Európskou úniou voči plynovodu Nord Stream, ktorý spája Rusko s Nemeckom, s cieľom zastaviť snahy USA a Ruska o obnovenie dodávok ruského plynu touto trasou.

Čítajte viac Nemecký kancelár Friedrich Merz chce definitívne pochovať Nord Stream

10:54 Hackeri pracujúci pre ruskú vojenskú rozviedku sa zamerali na technologické a logistické spoločnosti, ktoré sa podieľajú na dodávanie pomoci na Ukrajinu, tvrdí to americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA). TASR informuje podľa štvrtkovej správy agentúry AP.

Ruskí hackeri sa podľa NSA snažili získať podrobnosti o type pomoci vstupujúcej na Ukrajinu, a tak sa pokúsili pripojiť na viac než 10-tisíc kamier pripojených v blízkosti kritických dopravných bodov, ako sú prístavy, železničné uzly alebo hraničné priechody. Väčšina z nich sa nachádzala na Ukrajine, niektoré však i v Rumunsku, Poľsku a ďalších krajinách východnej alebo strednej Európy.

Podrobnosti o úspechu hackerov ani o tom, ako dlho zostali nepovšimnutí, zverejnené neboli, dodáva AP. Aktivita podrobne opísaná v správe sa začala v roku 2022, teda v tom istom roku, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.

Úrady spojili túto aktivitu s ruskou vojenskou spravodajskou jednotkou s názvom „Fancy Bear“ v súvislosti s jej minulými kampaňami zameranými na USA a ich spojencov, píše AP.

Čítajte aj Západné tajné služby spoločne varujú pred ruskou rozviedkou: Sleduje logistické a technologické firmy, 'napichli' kamery aj na Slovensku

8:55 Ruský vodca Vladimir Putin nariadil armáde začať vytvárať „bezpečnostnú nárazníkovú zónu“ pri hraniciach s Ukrajinou. Uviedli to ruské štátne médiá, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Čítajte viac Putin: Rusko vytvára nárazníkovú zónu pozdĺž hraníc s Ukrajinou

„Ako som už povedal, že prijalo sa rozhodnutie vytvoriť na hraniciach potrebnú bezpečnostnú nárazníkovú zónu," povedal vo štvrtok Putin počas videokonferencie s členmi vlády. Šéf Kremľa dodal, že zóna sa bude nachádzať pri hraniciach Kurskej, Brianskej a Belgorodskej oblasti.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na slová ruského vládcu vyhlásilo, že ide o ďalší dôkaz, že Rusko nemá skutočný záujem o mier.

8:50 Ruský vzdušný útok v piatok ráno poškodil železničnú infraštruktúru v ukrajinskej Černovickej oblasti, ktorá leží na západe krajiny pri rumunských hraniciach. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovala o tom ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia.

„Nepriateľ opäť útočí na železnicu. Tentoraz napadol Černovickú oblasť. Poškodená bola železničná infraštruktúra," uviedla železničná spoločnosť. Dodala, že nebol zranený nikto zo zamestnancov ani z cestujúcich. „Pokračujeme v premávke," poznamenala.

Varovanie pred náletom ruských dronov v Černovickej oblasti vydali ráno o 4:14. Ukrajinské médiá a miestne telegramové kanály informovali o prvej explózii vo 4:26 a o 4:39 sa objavili správy o ďalších explóziách.

8:45 Ukrajinské drony v noci na dnes zaútočili na mesto Jelec v Lipeckej oblasti na západe Ruska. Podľa vedenia regiónu utrpelo zranenia osem ľudí. Cieľom útoku bola podľa všetkého tamojšia továreň na batérie a akumulátory, uvádza ruskojazyčný servis BBC s odvolaním sa na rôzne telegramové kanály. Po ruských útokoch sú zase hlásené škody z ukrajinskej Černivickej alebo Poltavskej oblasti.

Gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamonov informoval, že v priemyselnej zóne v Jelci sa zrútilo bezpilotné lietadlo a na mieste začalo horieť. Zranených je osem ľudí, ktorým zdravotníci poskytli pomoc. Podľa Artamonova nie sú pravdivé správy, že pri požiari unikli do ovzdušia nebezpečné látky. Trosky zostreleného dronu dopadli tiež na strechu obytného domu, nikomu sa nič nestalo, obyvateľov domu však bolo treba evakuovať.

Telegramový kanál Astra uvádza, že podľa obyvateľov Jelca požiar vznikol v závode Energija. Ide o najväčší podnik v Rusku, ktorý sa špecializuje na výrobu chemických komponentov pre články určené „od ceruzkových batérií až po zdroje elektrickej energie v raketách Bulava“. Firma vyrába tiež akumulátory pre drony a patrí medzi dodávateľov ruského ministerstva obrany.

Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zničila 112 ukrajinských dronov, vrátane 24 nad Moskovskou oblasťou, uviedol rezort obrany v Moskve. Ukrajina v posledných niekoľkých dňoch zosilnela dronové útoky na Rusko, v ohrozených oblastiach kvôli tomu opakovane prerušovali prevádzku letiská. Dnes ráno podľa všetkého ďalšie drony nad ruské územie neprileteli a v regiónoch v blízkosti Ukrajiny bol zrušený letecký poplach.

V okolí Kremenčuku na strednej Ukrajine ruský dron zasiahol budovu nejakej firmy. Začala horieť. Tlaková vlna poškodila sedem obytných domov a elektrické vedenie a vypadli dodávky prúdu. Jeden človek utrpel zranenia. Letecký poplach platil dnes ráno v Kyjeve, po necelej polhodine bol zrušený.

7:05 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 050 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 978 700, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dva tanky, jedno obrnené bojové vozidlo pechoty, 43 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 841 tankov, 22 575 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 165 delostreleckých systémov a 1 390 raketometov.

6:55 Fínsko dokončilo prvých 35 kilometrov plotu pri hraniciach s Ruskom. Od bariéry, ktorá je vysoká 4,5 metra a ktorá bude mať po dokončení dĺžku asi 200 kilometrov, si severská krajina sľubuje zastavenie migrantov, ak by sa do Fínska pokúsili dostať cez Rusko, napísala agentúra Reuters. Fínska vláda opakovane obvinila Rusko, že žiadateľov o azyl k hranici dopravuje s cieľom vyvolať migračnú krízu. Moskva takéto obvinenie poprela.

Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa pozemnú hranicu s dĺžkou 1 344 kilometrov, začalo s výstavbou pohraničného plota v minulom roku. „Hlavným účelom plota je kontrolovať veľké počty ľudí, ak sa pokúsia vstúpiť do Fínska z Ruska,“ uviedol Antti Virta z vedenia hraničnej polície.

Od konca roku 2023, keď Fínsko uzavrelo hraničné priechody pre cestujúcich, do krajiny cez Rusko nevstúpil prakticky žiadny migrant, fínska hraničná polícia však rozhodnutie postaviť plot obhajuje. V roku 2023 cez Rusko pricestovalo do Fínska asi 1 300 žiadateľov o azyl z tretích krajín, predovšetkým zo Sýrie a Somálska.

V roku 2021 čelili Lotyšsko, Poľsko a Litva migračnej kríze, keď z Bieloruska začali prechádzať hranice tisícky ľudí prevažne z Blízkeho východu a Afriky. Pohraničníci trojice krajín následne začali migrantov vytláčať späť do Bieloruska.

Európska komisia koncom minulého decembra povolila členským krajinám vo výnimočných prípadoch obmedziť právo na azyl. Brusel tak reagoval na takzvanú inštrumentalizáciu migrácie, teda využívanie migrantov na vydieranie európskych krajín. Komisia zároveň vyčlenila dodatočné peniaze pre Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Nórsko na posilnenie bezpečnosti hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

6:50 Novým veliteľom ruských pozemných síl sa stal 49-ročný generálplukovník Andrej Mordvičev, potvrdil vo štvrtok minister obrany Andrej Belousov.

Mordvičevovho predchodcu, armádneho generála Olega Saľukova, odvolal ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň a vymenoval ho za zástupcu tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergeja Šojgua.

Mordvičev sa narodil v dnešnom Kazachstane, v tom čase súčasť Sovietskeho zväzu. V ruskej armáde slúži od roku 1997 a od roku 2016 zastáva rôzne veliteľské funkcie. Belousov ho podľa ruských médií označil za „skúseného bojového dôstojníka“, ktorý „naplno predviedol svoj talent“ počas ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Kremeľ oficiálne označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“.

Mordvičev viedol útok a následné obliehanie ukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktorého sa ruské sily zmocnili v prvých mesiacoch invázie v roku 2022. Takmer trojmesačné obliehanie, ktoré sa skončilo 20. mája toho roku, keď sa vzdali poslední obrancovia miestnych oceliarní Azovstaľ, si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadalo najmenej 8000 mŕtvych a viedlo k masívnemu ničeniu. Pred vojnou v meste žilo viac než pol milióna ľudí, dve tretiny odvtedy odtiaľ ušli.

Ukrajina považuje Mordvičeva za vojnového zločinca a obviňuje ho, že dohliadal na zverstvá páchané na ukrajinských civilistoch a vojakoch. Vo februári 2024 ruský generál viedol dobytie mesta Avdijivky na východe Ukrajiny, ktoré Rusi obsadili po niekoľkých mesiacoch dlhých bojov. Mordvičev za to dostal od Putina osobný ďakovný telegram, uviedla AFP.

6:10 Ukrajina by nemala dúfať v návrat k hraniciam z roku 1991, keďže Ruská federácia má zdroje na pokračovanie vojny. Ako informoval korešpondent agentúry UNIAN, oznámil to bývalý vrchný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny a teraz ukrajinský veľvyslanec v Londýne Valerij Zalužný počas fóra o vývoze zbraní a vojenskej techniky „Export bezpečnosti: Ukrajinské technologické zbrane vo svete“.

"Dúfam, že v tejto miestnosti už nie sú ľudia, ktorí stále dúfajú v nejaký zázrak, nejaký zázrak, nejakú „bielu labuť“, ktorá prinesie mier na Ukrajinu, na hranice z roku 1991 alebo 2022, a potom príde na Ukrajinu veľké šťastie. Podľa môjho osobného názoru má nepriateľ zatiaľ zdroje, silu a prostriedky na útoky na naše územie a pokúšať sa o individuálne útočné akcie,“ povedal Zalužný.

Podľa neho bude schopnosť Ruska viesť vojnu úplne závisieť od toho, či bude mať zdroje na vedenie tejto vojny. Poznamenal, že od konca roka 2023 do začiatku roka 2024 Rusko vedie vyčerpávajúcu vojnu. Podľa jeho názoru je možné vyhrať vojnu iba úplným zničením samotnej schopnosti Ruska viesť túto vojnu, uvádza jeho slová agentúra Unian.

„Mám na mysli v prvom rade zničenie jej vojensko-ekonomického potenciálu. V našich súčasných podmienkach – a pre nás je to obrovský deficit ľudských zdrojov a katastrofálna ekonomická situácia, v ktorej sa nachádzame. Môžeme s vami hovoriť len o high-tech vojne o prežitie, kde sa na dosiahnutie maximálneho úžitku používa minimum ľudských zdrojov, minimum ekonomických prostriedkov. Ukrajina nie je v demografických a ekonomických podmienkach schopná viesť ďalšiu vojnu, nemá zmysel o tom uvažovať,“ citovala Zalužného agentúra Unian.