Zo zločinov sú podľa denníka podozriví príslušníci jednotky „Štorm-z“. V týchto trestaneckých jednotkách, nasadzovaných na najhorších úsekoch frontu, slúžia vojaci zverbovaní do vojny vo väzniciach. Kommersant spomenul, že jeden z obvinených, Michail Osipov, bol v minulosti už odsúdený za vraždu.
Jeden z vojakov, ktorý bol členom bandy, Alexander Lisunov, priznal vinu, a potom bol súdený separátne za utajovanie trestného činu. Ide o prípad, keď obvinení vojaci svojej obeti najprv rozstrieľali nohy najmenej siedmimi ranami z útočnej pušky AK-74, aby jej spôsobili čo najväčšie utrpenie, kým ju usmrtili výstrelom do hlavy. Telo potom zatiahli do pivnice zničeného domu, kde ju poliali horľavinou a zapálili, aby skryli stopy zločinu. Práve na zatieraní stôp sa Lisunov podieľal, napísal Kommersant s odvolaním sa na súdne dokumenty.

Jeden z obhajcov povedal, že vyšetrovatelia obviňujú vojakov z vraždy spolubojovníka, s ktorým sa dostali do sporu. Samotní vojaci ale tvrdia, že riešili spor s „útekárom“, ktorý sa vyhýbal boju, až nakoniec úplne zmizol z frontu. Popierajú tiež krádeže a rabovanie a tvrdia, že z opustených budov si brali len nejaké drobnosti, ktoré sa im mohli hodiť na zlepšenie života na fronte.
Tento rok v januári vojenský súd v Kursku podľa serveru Mediazona vyniesol prvý rozsudok nad ruským vojakom za rabovanie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu spred viac ako troch rokov. Vojak sa ho však dopustil v ruskej Kurskej oblasti, kam vlani v auguste prekvapivo prenikla ukrajinská armáda. Ten istý server neskôr informoval o druhom ruskom vojakovi, ktorého v ten istý deň odsúdil posádkový súd v Kursku rovnako za rabovanie. Aké tresty súd Stanislavovi Lopatinovi a Nikitovi Sobolevovi udelil, nie je podľa Mediazony známe. Za rabovanie vo veľkom rozsahu hrozí v Rusku podľa príslušného paragrafu trest od troch po 12 rokov väzenia, poznamenala Mediazona.

O tom, že ruskí vojaci nasadení po vpáde ukrajinských síl do obrany Kurskej oblasti rabujú, rozprávali obyvatelia pohraničia, ktorí kvôli bojom museli opustiť svoje domovy. Ruské úrady najskôr tvrdili, že ide o dezinformácie šírené ukrajinskými tajnými službami, neskôr ale pripustili, že v regióne sú prípady rabovania, ktoré majú na svedomí ako civilisti, tak aj vojaci.
Prípady, keď sa ruskí vojaci dopúšťali rabovania, vychádzali najavo najmä v prvých mesiacoch po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, keď sa invázne jednotky sťahovali z miest hlboko v ukrajinskom vnútrozemí, napríklad z okolia Kyjeva.