Povodne v októbri 2024 si vyžiadali 235 obetí a spôsobili rozsiahle škody, pričom to bola najtragickejšia prírodná katastrofa v krajine za ostatné desaťročia. Najviac obetí bolo v regióne Valencia, kde verejnosť ostro kritizovala postup tamojších úradov.
Podľa správy úradu pre národnú bezpečnosť využili proruské skupiny povodne na šírenie nedôvery voči štátnym inštitúciám. Šírili napríklad tvrdenia, že vláda socialistického premiéra Pedra Sáncheza presmerovala verejné financie na podporu Ukrajiny na úkor „skutočných potrieb Španielska“. Správa, ktorú agentúra AFP nemala k dispozícii, tiež uvádza, že dezinformačné kampane sa zintenzívnili pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu s cieľom oslabiť dôveru vo volebný systém.
Čítajte viac Západné tajné služby spoločne varujú pred ruskou rozviedkou: Sleduje logistické a technologické firmy, 'napichli' kamery aj na Slovensku
Európska únia už v marci varovala, že Rusko a Čína využívajú „masívne digitálne arzenály“ na zasahovanie do západných demokracií a ich propaganda okolo vojny na Ukrajine je čoraz viac zosúladená. Brusel v decembri uvalil prvé sankcie na ruských spravodajských agentov za údajné škodlivé aktivity.
Po povodniach sa na internete rýchlo šírili falošné správy, často na platformách spojených s Ruskom, ktoré tvrdili, že vláda zatajuje skutočný počet obetí. Ďalšie nepravdivé informácie bez akýchkoľvek dôkazov pripisovali povodne kolapsu priehrad alebo varovali pred kontaminovanou pitnou vodou v regióne Valencia. V tomto napätom prostredí čelili premiér Sánchez, kráľ Filip VI. a kráľovná Letizia v novembri 2024 počas návštevy postihnutých oblastí hnevu miestnych obyvateľov.
Čítajte viac KVÍZ: Keď idete na Madeiru, budete v Španielsku, či Portugalsku? Komu patria ostrovy? Na 100 % odpovie len skutočný znalec