Návrh maďarského zákona bol predmetom mimoriadnej rozpravy v Európskom parlamente. Eurokomisár pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát Michael McGrath uviedol, že návrh v jeho súčasnej podobe „vyvoláva obavy v niekoľkých bodoch“.
Mimovládky na ‚čiernej listine‘
Zavedenie novej legislatívy by prinieslo prísne pravidlá pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia, ktoré sa považujú za riziko pre suverenitu Maďarska, píše agentúra DPA. Zákon by podľa nej napríklad umožnil zaradiť ich na akúsi „čiernu listinu“, v dôsledku čoho by mohli prijímať materiálnu podporu zo zahraničia len s povolením maďarského daňového úradu. Ak by si prostriedky zabezpečila mimovládna organizácia iným spôsobom, musela by štátu zaplatiť pokutu vo výške 25-násobku sumy – inak by ju rozpustili a zakázali, dodala DPA.
Eurokomisia v prípade prijatia zákona nevylúčila podniknutie potrebných opatrení voči Budapešti. Brusel môže v tejto veci spustiť právne konanie o porušení predpisov, ktorého výsledkom sú vysoké pokuty pre dotknutý členský štát porušujúci predpisy EÚ.
Orbán v piatok (23. mája) pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió tvrdil, že Ukrajinci vedú voči Maďarsku dezinformačnú kampaň, ktorej cieľom je údajne si vynútiť podporu Budapešti pre vstup Ukrajiny do Európskej únie. Maďarská vláda na to podľa neho reaguje návrhom zákona o transparentnosti.
Podľa slov Orbána sa aktivita ukrajinskej tajnej služby v Maďarsku výrazne zintenzívnila, pričom už vraj organizujú aj operatívne akcie. Dodal, že Ukrajinci „vykonštruovali vymyslený príbeh“ o zatýkaní špiónov považovaných za maďarských, s čím Budapešť podľa neho nemá nič spoločné.
„Keďže nás obvinili (Ukrajinci) v prípade maďarských špiónov, prijali sme protiopatrenia. Oni začali dezinformačnú kampaň, my sme pripravili zákon o transparentnosti, ktorý Ukrajincom neumožňuje prevádzkovať u nás proukrajinskú propagandistickú sieť, pretože takáto je teraz situácia,“ podčiarkol Orbán.
Čítajte aj Orbán pomohol ruskému boháčovi, vďaka nemu ho mohli zvoliť za predsedu Európskeho židovského kongresu
Maďarský parlament prerokoval návrh zákona o transparentnosti vo verejnom živote. Predkladateľ János Halász z vládnej strany Fidesz v rozprave povedal, že volebná kampaň ľavice v roku 2022 bola financovaná zo zahraničia a aj dnes viacero organizácií v Maďarsku svojou činnosťou napĺňa zahraničné záujmy, napríklad šíri ukrajinskú propagandu. Opozícia návrh ostro kritizovala.
Proti návrhu demonštrovalo v uplynulých dňoch v Budapešti niekoľko stoviek Maďarov, väčšinu zhromaždení organizovalo opozičné hnutie Momentum. V nedeľu sa pred budovou parlamentu zišlo niekoľko tisíc protestujúcich, túto demonštráciu zorganizovala občianska sféra.
Pozastavenie hlasovacieho práva
Únioví ministri pre európske záležitosti sa budú budúci týždeň v utorok (27. mája) opäť zaoberať stavom právneho štátu v Maďarsku. Podľa ukrajinského denníka Kyiv Post budú rokovať o pozastavení hlasovacích práv Budapešti. Podľa diplomatických zdrojov ČTK však nepôjde o žiadne hlasovanie, len o ďalšie vypočutie Maďarska, kde budú jeho predstavitelia vysvetľovať kolegom z ďalších krajín EÚ všetky nedávne kroky premiéra Viktora Orbána.
Európska komisia má už dlho výhrady k mnohým oblastiam, kde v krajine nenastala žiadna náprava. Ide napríklad o slobodu médií, ale aj slobodu slova či slobodu zhromažďovania a tiež práva menšín. Nedávno sa stal terčom kritiky aj zákaz pochodu hrdosti komunity LGBT + ktorý Orbánova vláda presadila.
Maďarsko je teraz jedinou krajinou, ktorá je v spore s Bruselom pre nedodržiavanie zásad právneho štátu. Takzvané konanie podľa článku 7 môže teoreticky skončiť odobratím hlasovacích práv Budapešti, na čo je však potrebná jednomyseľná zhoda ostatných krajín.
Pre porušovanie princípov právneho štátu má tiež Maďarsko obmedzený prístup k úniovému financovaniu. Niekoľko miliárd EUR z fondov EÚ už bolo uvoľnených, avšak ďalšie zostávajú zmrazené.
Frustrácia z maďarských krokov medzi ostatnými členskými štátmi narastá. Poľské predsedníctvo v Rade EÚ napríklad dúfalo, že sa počas terajšieho pol roka podarí otvoriť prvé kapitoly v prístupových rokovaniach Ukrajinou, aj tu je však potrebná jednomyseľnosť a Maďarsko krok blokuje. Podobne majú mnohí obavy, ako to bude v júli s predĺžením sankcií ÚNIE proti Rusku. Hospodárske sankcie v jednotlivých balíkoch, ako aj sankcie proti ruským a bieloruským občanom totiž musia byť predlžované každých šesť mesiacov a je tu potrebný aj súhlas všetkých členských štátov EÚ.
Čítajte aj Matematika diplomatickej vojny so špionážnym pozadím: 2 + 2 + 2 = 6. Ako sa môžu ešte viac zhoršiť vzťahy medzi Orbánom a Zelenským?
Maďarsko toto predĺženie blokovalo už v januári, nakoniec ale Budapešť ustúpila, keď od Európskej komisie získala uistenie týkajúce sa „budúcej energetickej bezpečnosti Maďarska“. Sankcie boli vtedy predĺžené do 31. júla.
V marci potom podobne Budapešť spoločne s Bratislavou blokovala predĺženie sankcií proti ruským a bieloruským občanom a firmám. Nakoniec sa podarilo nájsť kompromis, zo zoznamu podľa všetkého zmizli štyri mená a Maďarsko aj Slovensko svoju blokáciu stiahli. Bez dohody by sankcie vypršali v sobotu 15. marca, teraz boli predĺžené do 15. septembra.
Špionážny škandál
Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) po prvý raz v histórii odhalila špionážnu sieť maďarskej vojenskej rozviedky, ktorá vykonávala spravodajskú činnosť na úkor Ukrajiny, informovala agentúra UNIAN. Úlohou tejto siete bolo zhromažďovanie informácií o vojenskej obrane Zakarpatskej oblasti, identifikácia slabých miest v pozemnej a vzdušnej obrane regiónu a zisťovanie spoločensko-politických nálad miestneho obyvateľstva. Zadržaní boli dvaja agenti.
Krátko nato sa v Maďarsku „náhle objavili ukrajinskí špióni“. Rýchlo sa však ukázalo, že ide o dlhoročných obchodných partnerov Viktora Orbána, s ktorými zrejme vznikol podnikateľský konflikt.
Ukrajinská poslankyňa: Zbavenie hlasovacieho práva je logická vec
Maďarsko môže prísť o hlasovacie právo v Európskej únii pre porušovanie demokratických princípov. Uviedla to poslankyňa ukrajinského parlamentu Marija Mezenceva-Fedorenko v relácii Deň.LIVE.
Podľa jej odhadu vplyv Budapešti na rozhodovanie v EÚ už nebude zodpovedať jej vnútropolitickému smerovaniu.
„Maďarsko bude zbavené hlasovacieho práva, a to je logické vysvetlenie politiky, ktorú vedie práve maďarská vláda voči Ukrajine a všeobecne voči Európskej únii. Ak si členskou krajinou, musíš plniť konkrétne podmienky, stáť na princípoch ľudských práv, neporušovať ústavu a podobne,“ uviedla Mezenceva-Fedorenko.
Podľa nej sa maďarská politika zmení po budúcoročných parlamentných voľbách, keď dôjde k výmene vlády.
Zároveň však verí, že v EÚ sa nájde dostatočná podpora na to, aby Maďarsko prišlo o hlasovacie právo. Toto rozhodnutie je podľa nej potrebné prijať urýchlene, najmä v súvislosti so špionážnym škandálom s Ukrajinou.