„Ak sa dostaneme do situácie, keď budeme mať k dispozícii viac kapacity ako dobrovoľných prihlášok, potom môže byť prípadne rozhodnuté prejsť k povinným (odvodom),“ povedal podľa portálu Tagesschau Pistorius. Hovoril tak o stave, keď by armáde chýbali dobrovoľníci na vojenskú službu.
Pistorius sa už v predchádzajúcej vláde sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholze rozhodol posilniť armádne početné stavy. Vlani v novembri potom vláda schválila návrh zákona o novej podobe vojenskej služby. Cieľom bolo, aby mladí muži do budúcnosti museli úradom oznamovať, či sú pripravení a schopní nastúpiť vojenskú službu. Zmena mala predovšetkým zlepšiť prehľad armády o tom, koho môže povolať do zbrane. Týchto kandidátov by potom mohla armáda priamo oslovovať s ponukami.
Návrh však poslanci nestihli schváliť. Po terajšom nástupe vlády konzervatívneho kancelára Friedricha Merza, v ktorej si Pistorius úrad udržal, minister obrany verí v rýchle presadenie reformy parlamentom.
Nemecká armáda je od roku 2011 založená na dobrovoľnej vojenskej službe. Branná povinnosť bola pozastavená, neprestala však platiť úplne a v prípade napadnutia krajiny by bola automaticky znovu zavedená.
Nemecká armáda má teraz asi 182-tisíc vojakov, cieľom je však zvýšiť stav najmenej o 20-tisíc ľudí. Potrebné je tiež vytvoriť rezervu, ktorú Pistorius vlani vyčíslil na ďalších 200-tisíc ľudí. V Nemecku, ktoré má zhruba 84 miliónov obyvateľov, sa v dlhodobom horizonte hovorí o potrebe dokonca 460-tisíc mužov a žien v zbrani, z toho 260-tisíc v aktívnej službe a 200-tisíc v rezerve.
Nemecko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 spustilo rozsiahlu modernizáciu armády. Tento týždeň Merz vyhlásil, že krajina plánuje ročne investovať do armády 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a do vojensky využiteľnej infraštruktúry ďalších 1,5 percenta HDP. Teraz dáva Nemecko na zbrojenie dve percentá HDP, čo je súčasný cieľ Severoatlantickej aliancie.
Čítajte aj Nemecký minister obrany nevylúčil návrat k povinnej vojenskej službe