Keď sa pozriete na momentálny stav rokovaní týkajúcich sa ruskej vojny proti Ukrajine, a prvé stretnutie zástupcov Washingtonu bolo už pred viac ako troma mesiacmi, ako by ste zhodnotili americkú diplomatickú taktiku?
Čo sa týka diplomatického úsilia a jasných výsledkov, Amerika už zažila aj lepšie časy. Problém je v tom, že sa stalo niečo, čo sme si predtým nevedeli predstaviť. USA sú aktérom, ktorý má páky na ruských agresorov, ale dobrovoľne sa ich vzdali, lebo dúfali, že Moskva im za to niečo dá. Vláda Donalda Trumpa hneď na začiatku rokovaní ponúkla šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, že Ukrajina nebude v NATO, nebude môcť znovu získať kontrolu nad okupovanými územiami a začalo sa diskutovať aj o tom, že Krym bude patriť Rusku. No Washington za to od Moskvy nič nedostal. Preto tlačil na Ukrajinu, aby ona urobila viac ústupkov, aby si tým akýmsi spôsobom potvrdil vlastnú politiku. Neviem, či vôbec môžeme hovoriť o tom, že sa niečo podarilo dosiahnuť. Vraj na Kyjev nelietajú rakety, ale ani to nie je pravda. (Rusko na ukrajinské hlavné mesto zaútočilo aj cez víkend, pozn. red.). Myslím si, že kým Putin nezmení žiadny zo svojich vojnových cieľov, čo sa zatiaľ nestalo, nebude sa dať diskutovať o nejakých výsledkoch.
Ako sa tejto situácii prispôsobila Ukrajina?
Ukrajina mala spočiatku problém so zmenou taktiky. V podstate však situáciu otočil incident v Oválnej pracovni. (Trump 28. februára po výmene názorov v zásade vykázal z Bieleho domu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, pozn. red.). Kyjev sa potom pomerne rýchlo začal učiť z vlastných chýb. Taktika Ukrajiny sa dá teraz opísať tak, že chce Amerike aj v praktickej rovine ukázať, že to nie je jej vina, že vojna stále pokračuje. Kyjev bojuje o pozornosť Washingtonu. Ukrajina chce dosiahnuť, aby USA zostali zapojené v celom procese a aby boli na jej strane. Kyjev už 11. marca súhlasil s 30-dňovým prímerím. Nebolo to preto, že ľudia na Ukrajine si myslia, že Američania dokážu s Rusmi niečo vyrokovať. Vláda v Kyjeve to urobila, lebo chcela Bielemu domu ukázať, že robí, čo sa od nej žiada. No keďže to k ničomu nevedie, bolo by potrebné zmeniť taktiku. Ide o to, aby bolo Spojeným štátom jasné, že je to Rusko, ktoré nie je ochotné robiť kroky smerujúce k mieru.
Preto aj Ukrajina uzavrela s USA dohodu o nerastoch?
Neviem, čo to prinesie z hľadiska ekonomickej výnosnosti. Ťažbu nerastov je potrebné pripraviť, ale to nebude trvať rok či dva. Dohoda však do určitej miery dáva základ pre vytvorenie pozitívnejších vzťahov medzi Washingtonom a Kyjevom. Pre Ameriku je teraz z politického hľadiska asi zložitejšie povedať, že na Ukrajine jej nezáleží. Problémom však je, že Trumpova administratíva je veľmi orientovaná na biznis, ako to vidíme z verejných vyhlásení šéfa Bieleho domu a jeho návštevy na Blízkom východe. Veľkou otázkou teda je, čo sa stane, keď Rusko z obchodného hľadiska ponúkne americkému prezidentovi viac ako Ukrajina. Moskva už šikovne hovorí o tom, čo by mohol Washington získať, keď urobí to, čo vyhovuje jej.
Takže Putin môže byť s doterajšími rokovaniami asi spokojný, však?
Myslím si, že áno. Podarilo sa mu vytvoriť pomerne veľa napätia medzi hlavnými spojencami Ukrajiny, teda USA a európskymi štátmi, ktoré vytvorili takzvanú koalíciu ochotných. Západní partneri Kyjeva majú rozpory, čo sa týka ich prístupu, ako riešiť vojnu. Rusi zároveň pokračujú v boji a nemuseli ukázať nič, čo by malo viesť k riešeniu situácie. Samozrejme, aj manévrovací priestor Putina sa zmenšuje. Čím ďalej, tým viac ľudí chápe, že on nemyslí slová o skončení vojny vážne. Dúfam, že tomu už rozumie aj prezident Trump. No na druhej strane si to Rusko vyhodnocuje tak, že na Ukrajine môže dosiahnuť viac, a chce pokračovať vo vojne a v ofenzíve. Preto na Moskvu môže fungovať len to, že jej dáme jasne najavo, že nedokáže to, čo chce. Všetky ruské vládne kanály tvrdia, že Ukrajina je slabá, bude rozdrvená, jej frontová línia sa zrúti a stratí všetky štyri oblasti na východe. A ešte bude musieť urobiť ďalšie ústupky v súvislosti so suverenitou a s armádou, a potom sa stane vazalským štátom. Kým budú Rusi veriť, že to môžu zrealizovať, nepristúpia na skutočné rokovania. Preto im Trumpova vláda musí ukázať, že nedostanú to, čo očakávajú.
Čítajte viac Experti: Prímerie? Trump nič nedokázal. Na Putina nemá žiadny bič, ponúka mu iba cukor
Spomenuli ste koalíciu ochotných. Ako vnímate tento rámec? A prečo sa viac-menej prestalo verejne hovoriť o vyslaní európskej vojenskej misie na Ukrajinu?
Európa sa v mnohých veciach, ktoré sa týkajú bezpečnosti, stále spolieha na USA. Nemá americké vojenské kapacity. Európa sa preto usilovne snaží udržať Spojené štáty na správnej strane dejín, aby sa na Ukrajine naďalej angažovali a pomohli dosiahnuť spravodlivý mier. Vojenská misia je stále na stole, ale venuje sa jej menej pozornosti, pretože v momentálnom kontexte je asi druhoradá. Ako vravím, koalícia ochotných sa teraz usiluje o to, aby USA nestratili o Ukrajinu záujem a aby sa v prípade vyslania vojakov zapojili. Amerika by pravdepodobne nedodala jednotky, ale minimálne by misiu mala podporiť politicky. Hlavným cieľom koalície ochotných je teraz zabezpečiť, aby Ukrajina mala prostriedky na obranu proti novej ruskej ofenzíve. Nedebatuje sa preto o nasadení vojenského kontingentu, ale o tom, aby Kyjev dostal, čo potrebuje v boji s agresormi.
Myslím si, že koalícia ochotných sa na to zamerala, pretože pochopila, že prímerie je vzdialené. Pred niekoľkými dňami nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že to nevidí tak, že by sa blížil koniec vojny. Rovnako to vníma Ukrajina, hoci tá chce mier zo všetkých najviac. No bude potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, aby Kyjev dostal muníciu, vojenské vybavenie a všetko, čo mu stále chýba. O prímerí sa budeme môcť rozprávať, keď si Rusi, dúfajme, uvedomia, že budú musieť ďalšieho pol roka bojovať, aby získali 300 či 400 štvorcových kilometrov územia, a to im nebude stáť za námahu. Potom môžeme diskutovať aj o nasadení vojakov na Ukrajinu. A to by mohlo byť po uzavretí prímeria súčasťou bezpečnostných záruk.
Na sociálnej sieti Twitter (X) ste zverejnili karikatúru, na ktorej ukrajinský vojak hovorí, že pri Kyjeve Putina nakopali, ale Trump reaguje, že Rusov zastavilo blato. Americký prezident to naozaj vyhlásil v rozhovore pre Fox News. Trump povedal, že keby Putin s tankami neuviazol v bahne, bol by v Kyjeve asi za päť hodín. Vieme, že Rusov v roku 2022 nezastavilo blato, ale ukrajinskí vojaci. Aj na základe takýchto vyjadrení mnohí pozorovatelia tvrdia, že Trump stále nechápe situáciu na Ukrajine. Súhlasíte s takýmto hodnotením?
Prezidenta Trumpa pomerne ľahko dokážu ovplyvniť ľudia, s ktorými sa práve rozpráva. Takže sa minulý týždeň dve hodiny zhováral s Putinom a nikto z nich vraj nechcel zložiť telefónne slúchadlo. Takáto „bromancia“ potom vytvára situácie, ktoré vedú k nepochopeniu toho, čo sa deje na Ukrajine. Trump poskytuje Rusom dobrú službu, keď opakuje – nazvime to – falošné fakty. Stačí si spomenúť na stretnutie v Oválnej pracovni koncom februára. Trump tvrdil, že prezidenta Zelenského podporujú iba štyri percentá Ukrajincov. Znamená to, že v skutočnosti nezastupuje ľudí, takže by mali byť voľby. Presne to isté hovoril Putin, keď spochybňoval Zelenského legitimitu. Teraz sa zase objavili správy, že Trump po telefonáte so šéfom Kremľa povedal európskym lídrom, že Rusko vojnu vyhráva. Pýtal sa teda, prečo je potrebné niečo robiť, keď Moskva aj tak smeruje k víťazstvu. Ale to nie je pravda. Rusko vedie vojnu už štvrtý rok a dosiahlo len skromné výsledky. Je to výsledok statočnosti Ukrajincov a podpory partnerov Ukrajiny. Myslím si, že je to niečo, čo Trump nie je schopný pochopiť. Americký prezident má však veľmi veľký vplyv na ukrajinskú vnútornú politiku.
V akom zmysle?
Na konci februára bola Zelenského popularita na úrovni 52 percent. Po stretnutí v Oválnej pracovni sa dostal na 65 percent a teraz je to 74 percent. Ukrajinci sa zomkýnajú okolo Zelenského, pretože považujú za nespravodlivé, ako sa k nemu Trump správa, a nepáči sa im, ako americký prezident šíri ruské príbehy. Kyjev si uvedomuje, že potrebuje podporu spojencov. Ale Ukrajinci zároveň vnímajú situáciu tak, že sa môžu skutočne spoľahnúť len na vlastné ozbrojené sily a domácu vojenskú výrobu, aby boli čo najmenej závislí od partnerov.
Čítajte viac Európa by teraz v boji proti Rusku bez USA neobstála, tvrdí poradca amerických vojenských veliteľov
Ako by sa mohli ďalej vyvíjať mierové rokovania? Ako miesto vyjednávaní sa spomínal Vatikán, ale Rusko to odmieta.
Som mimoriadne skeptický, že by momentálne rokovania priniesli výsledky. Môže sa stať, že Rusi budú súhlasiť s prímerím. Mohli by na to pristúpiť, aby ich Trump nezačal obviňovať, že nechcú skončiť vojnu. Podľa mňa by však také prímerie trvalo možno desať dní. Potom Rusi povedia, že ho nebudú rešpektovať, lebo Ukrajinci ho 20-tisíc ráz porušili. V tejto chvíli nepredpokladám, že môžeme dosiahnuť skutočne trvalé prímerie. Na to by musel Putin pochopiť, že boj mu už neprináša žiadne výrazné výhody. Ale momentálne sa šéf Kremľa cíti silný. Trump mu nevyčíta, čo robí, neobviňuje ho, a Rusku už Američania ponúkli územné ústupky a to, že Ukrajina nebude v NATO. V tejto situácii nemá Putin dôvod na to, aby vojnu ukončil – veď mu prináša výsledky. Svet, USA a najmä Trump si o Rusoch myslia, že sú veľmi silní. Ale nie je to tak. Sovietsky zväz zomrel v roku 1991, no Rusi stále bojujú s tým, čo bolo vyrobené v ZSSR. Až 50 percent munície majú zo Severnej Kórey, odkiaľ tiež dostávajú balistické strely. Irán im pomáha dronmi aj raketami. A veľa vecí má Rusko z Číny. Prečo teda považujeme Rusov za takých silných? Bez pomoci by nedokázali ani polovicu z toho, čo na Ukrajine zvládli.