Stúpenci eutanázie tvrdili, že štát konečne prizná právo nevyliečiteľne chorým a ťažko trpiacim pacientom ukončiť život. Naopak, odporcovia, ku ktorým patria hlavne predstavitelia katolíckej cirkvi, hovoria o prijatí neľudského zákona. Téma milosrdnej smrti podobne ako potraty bude vždy rozdeľovať spoločnosť na dva tábory, aj preto vo Francúzsku urobili veľa, aby rozhodnutie nepadlo unáhlene a bez dlhšej diskusie.

Macron inicioval vytvorenie národného konventu zloženého z náhodne vybraných občanov. Vznikol zbor 184 Francúzov, ktorí niekoľko mesiacov diskutovali medzi sebou a počúvali rôzne názory. Lekári, právnici, sociológovia, filozofi, duchovní šiestich náboženstiev – tí všetci im poskytli argumenty za a proti eutanázii. „Možnosť asistovanej samovraždy za prísne stanovených podmienok nakoniec podporilo 76 percent členov konventu, 23 percent sa vyjadrilo proti akejkoľvek pomoci vedúcej k smrti," podotkol server RFI (jedno percento účastníkov nemalo jasný názor). Samozrejme, že výsledok z konventu poslancov k ničomu nezaväzoval, bol to však nepochybne cenný príspevok do verejnej debaty.
Mimochodom, návrh zákona o eutanázii sa dostal do parlamentu už vlani v lete, ale poslanci sa k hlasovaniu nakoniec nedostali. Macron ho totiž rozpustil a vyhlásil predčasné voľby.

Čo bude nasledovať po schválení návrhu v prvom čítaní? Text posunú do Senátu a ten, keď ho tiež odsúhlasí, vráti ho na druhé čítanie do dolnej komory parlamentu. Tento legislatívny proces sa asi skončí až niekedy v budúcom roku, zákon si potom ešte bude vyžadovať podpis šéfa Elyzejského paláca. Macron podporuje eutanáziu, čiže z jeho strany pôjde len o formalitu. Ešte sa môžu objaviť pozmeňujúce návrhy, preto zákon v definitívnej podobe nadobudne účinnosť neskôr: „Bola by som rada, keby sa to stalo od roku 2027," citovali noviny Le Figaro ministerku zdravotníctva Catherinu Vautrinovú.
Navrhovatelia zákona ubezpečujú, že urobili maximum, aby eutanáziu nikto nemohol zneužiť. Súhlasiť s ňou bude musieť tím lekárskych odborníkov. Smrteľnú látku môže podať pacientovi lekár alebo zdravotná sestra, v prípade, že ju chorý nedokáže sám aplikovať, môžu mu pomôcť. „Pacienti musia spĺňať niekoľko prísnych podmienok: mať viac viac ako 18 rokov, mať francúzske občianstvo alebo trvalý pobyt na území Francúzska, trpieť ťažkou a nevyliečiteľnou chorobou," ozrejmil denník Le Monde. Milosrdnú smrť povoľujú v Európe v štyroch krajinách, ktorými sú Holandsko, Španielsko, Belgicko a Luxembursko.

Macron označil právnu normu o eutanázii za „zákon bratstva". V podstate za prejav solidarity s pacientmi, ktorí majú veľké bolesti a ich ochorenie je nevyliečiteľné. Celkom opačne to vidí predseda Konferencie biskupov Francúzska: „Pomáhať zabiť nie je menšie zlo. Zabíjanie nemôže byť voľbou bratstva alebo dôstojnosti. Je to voľba opustenia a odmietnutia pomoci až do konca života," napísal na sociálnej sieti X. arcibiskup Éric de Moulins-Beaufort.
Jonatha Denis, ktorý stoj na čele občianskeho združenia podporujúceho eutanáziu, naopak, považuje výsledok hlasovania v dolnej komore parlamentu za historickú udalosť: „Nastal čas radosti pre tých z nás, ktorí vidia nádej na riadené ukončenie života, života ušetreného od neutíchajúceho utrpenia a zbytočnej agónie," citoval ho Le Monde.

Všetky poslanecké kluby sa dohodli na tom, že ich členovia mali voľnú ruku pri hlasovaní. Návrh zákona podporili najmä Macronovi centristi a ľavičiari, veľa predstaviteľov umiernenej i krajnej pravice bolo proti. Premiér Bayrou, ktorý je silno veriaci katolík, povedal, že keby mal poslanecký mandát, pravdepodobne by sa zdržal hlasovania.