Dokazujú to i príbehy, ktoré zverejnil nemecký denník Bild. Jeho reportéri sa s realitou ruskej okupácie zoznámili priamo v mestách Berdjansk a Melitopoľ v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
„Život tu je ako v pekle. Okupanti si s nami robia, čo chcú,“ prezradil im jeden z obyvateľov.
Bývalého právnika pripravila vojna o zamestnanie. Odkedy do Berdjanska na pobreží Azovského mora vtrhli Rusi, nevie si nájsť poriadnu robotu. Živí sa príležitostnou prácou a zbieraním kovového odpadu. Napríklad v marci zarobil v prepočte iba 373 eur.
Jeho chorá matka potrebuje lieky, ktoré sa dajú zohnať len prostredníctvom humanitárnej pomoci. Tá je však pod ruskou kontrolou, a keď okupanti počuli jeho nemecky znejúce meno, začali sa mu posmievať, že je „fašista“. Viackrát ho šikanovali, až ho jedného dňa vtiahli do auta a odvliekli na pole, kde ho začali ponižovať.
Čítajte viac Peniaze aj ideály. Ako Ukrajina verbuje cudzincov do boja proti Rusom?
„Na hlavu mi dali vrece, prinútili ma, aby som sa vyzliekol a bili ma pažbami pušiek,“ opísal svoj desivý zážitok.
„Musel som zaspievať sovietsku hymnu. Jeden z nich mi pri čele držal samopal… Ležal som nahý na zamrznutej zemi a plačúc som zaspieval pár slov. Bol som si istý, že zomriem,“ priznal. Ruskí vojaci sa však zrejme chceli len zabaviť.
„Keď som prišiel k sebe, z nosa a úst mi tiekla krv a telo som mal posiate modrinami. Odvliekol som sa domov,“ dodal zbitý Ukrajinec.
Bez pasu ani do školy
Učiteľka Tamara, ktorá žije v Melitopole, sa tiež posťažovala na pomery. Potraviny vraj od začiatku ruskej okupácie neskutočne zdraželi.
„Liter oleja stojí 5,33 eura, malý chlieb 4,26 eura. Mliečne výrobky si ani nemôžem dovoliť,“ zverila sa nemeckým reportérom. Ľudia, ktorí sa Rusom nepodvolia, sú podľa nej odkázaní na život v biede.
Tamara musela napríklad rozpredať zariadenie bytu, aby prežila. „Pohovku, tri stoličky a sporák sme predali za 181 eur,“ priblížila.
Všade v meste vidieť ruskú propagandu. Kto proti nej protestuje, riskuje život. Tamara bola svedkom toho, ako ruskí vojaci priamo na ulici zastrelili jedného muža len preto, lebo povedal, že Západ nenechá Ukrajinu v štichu. A 27-ročnú ženu, jej bývalú žiačku, našli mŕtvu v priekope. Zabili ju, pretože sa postavila proti okupácii.
Čítajte viac Obetuje Ukrajina okupované územia? Darovať ich Putinovi by bola zrada, tvrdia odbojové skupiny
Ukrajinský veterinár z Melitopoľa robí, čo môže, aby zachránil matku, ktorá je diabetička. Inzulínu v lekárňach totiž niet. Musí ho kupovať na čiernom trhu, kde jedno balenie stojí až 3 870 rubľov (asi 41 eur), čo je pre Ukrajincov priveľa. Sťažuje sa i na to, ako sa ruskí vojaci správajú k obyvateľom.
„Môžu si zobrať všetko – tvoje auto, tvoj dom, tvoj skúter,“ vymenoval. Skúter skonfiškovali i jemu. „Ak sa brániš, skončíš mŕtvy v priekope,“ vysvetlil. Okupanti tiež Ukrajincov, ktorí tu zostali, nútia, aby požiadali o ruský pas.
„Ak odmietneš, vyhrážajú sa, že ťa zabijú alebo nechajú zmiznúť,“ uviedol zverolekár. Tomu, že by Ukrajinci znova získali Melitopoľ, už neverí. „Myslím, že sa už nikdy nevrátime späť pod správu Ukrajiny,“ uzavrel skepticky.
Práve získanie ruského občianstva má byť pre Ukrajincov v obsadených regiónoch spôsob, ako si zlepšiť život. Podľa dekrétu, ktorý Putin podpísal ešte v marci, majú Ukrajinci na okupovaných územiach „upraviť svoj právny status“, a to do 10. septembra 2025. Ak dovtedy nepožiadajú o ruské občianstvo, hrozí im deportácia z vlastného domova.
Situácia Ukrajincov, ktorí nemajú ruský pas, je už teraz veľmi ťažká. Úrady im môžu vyvlastniť majetok, majú problém dostať sa k zdravotnej starostlivosti, ich deti nemôžu navštevovať škôlky ani školy.
V každom väčšom meste či obci je navyše viacero kontrolných stanovísk, kde im preverujú doklady, a ak nemajú ruský pas, je len na rozhodnutí hliadky, či ich nechá prejsť. Na tieto praktiky upozornila i správa Úradu vysokého komisára pre ľudské práva (OHCHR).
Čítajte viac Zradcovia či obete? Ako Ukrajina „loví“ kolaborantov
Čas to nevylieči
To, že sa ruské jednotky na okupovaných územiach dopúšťajú násilných činov proti civilnému obyvateľstvu, potvrdila nedávno aj správa nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN pod vedením bývalého nórskeho sudcu Erika Moseho.
„Komisia dospela k záveru, že ruské úrady spáchali zločiny proti ľudskosti,“ uvádza sa v dokumente, ktorého vypracovanie si vyžiadala Rada OSN pre ľudské práva.
Podľa vyšetrovateľov sú znásilnenia na Ukrajine „súčasťou rozsiahleho a systematického útoku proti civilnému obyvateľstvu v rámci koordinovanej štátnej politiky“.
Zo správy vyplýva, že ruskí vojaci zajali množstvo obyvateľov vo všetkých ukrajinských regiónoch, ktoré sa dostali pod ich kontrolu. Medzi obeťami ich svojvôle boli najmä miestni úradníci, štátni zamestnanci a novinári. Mnohí ľudia jednoducho zmizli.
Čítajte viac Chladnokrvná poprava. Aj takto dopadnú Ukrajinci, ktorí sa vzdajú Rusom
Komisia od svojho vzniku v roku 2022 vypočula už vyše 920 žien a 850 mužov z Ukrajiny, veľa z nich bolo obeťami alebo svedkami násilných činov.
Preverila i rôzne dokumenty, znalecké posudky, forenzné správy, fotografie a videozáznamy. Medzi prípadmi, ktoré zaznamenala, bolo napríklad aj mučenie. Ako pri 56-ročnom mužovi, ktorého podrobili elektrošokom a vyhrážali sa, že z neho „vymlátia pravdu“ pred jeho vnúčatami.
Časté sú tiež znásilnenia. Ukrajinka, ktorú hromadne znásilnili a týrali ruskí vojaci, povedala, že ju stále prenasledujú spomienky na to, čo si vytrpela.
„Je nanajvýš bolestivé prežívať ten deň znova a znova, tá bolesť je tu stále. Ľudia vravia, že čas všetko vylieči. Nie je to tak,“ citoval jej slová nemecký denník Handelsblatt.
Vyšetrovacia komisia zbiera dôkazy a dokumenty pre prípad, že by sa týmito činmi začal v budúcnosti zaoberať medzinárodný súd. Či k tomu však naozaj dôjde, je otázne.
