Čínsky prezident Si Ťin-pching začal iniciatívu Nová hodvábna cesta v roku 2013 s cieľom zvýšiť vplyv Pekingu v Afrike, Ázii a Európe prostredníctvom projektov výstavby ciest, železníc, letísk a ďalšej infraštruktúry. Čína tak najmä rozvojovým krajinám požičiavala peniaze. Tento rok sa však jej úloha obracia. Namiesto toho, aby krajinám poskytovala nové pôžičky, vlády zadlžených štátov jej vracajú peniaze na úrokoch a splátkach.
Z dostupných údajov 120 rozvojových krajín vyplýva, že 54 z nich dlhuje viac Číne ako Parížskemu klubu, ktorý zahŕňa všetkých hlavných západných veriteľov zadlžených štátov. To znamená, že rozvojové krajiny teraz menej obchodujú so Západom a ten im tiež menej poskytuje pomoc, čo ale podkopáva jeho vplyv, uvádza správa.
Novými príjemcami čínskych pôžičiek sú Pakistan, Kazachstan a Mongolsko, ktoré s Čínou bezprostredne susedia, a rozvojové krajiny, ktoré vyvážajú kovy, ako sú meď, lítium, nikel alebo kobalt. Medzi tieto štáty patria Argentína, Brazília, Kongo a Indonézia.
Čítajte viac Vojna či dohoda? Čína verí, že vydrží viac ako Amerika
Peking podľa analýzy využíva pôžičky ako nástroj, ako presvedčiť ostatné krajiny, aby prijali jej politiku jednotnej Číny. Honduras, Nikaragua, Šalamúnské ostrovy, Burkina Faso a Dominikánska republika, prijali peniaze od Číny a do 18 mesiacov prestali uznávať nezávislosť Taiwanu, ktorý Peking považuje za svoje územie.
Nová situácia však tiež postavila Čínu pred dilemu. Ak bude na zadlžené krajiny príliš naliehať ohľadom vrátenia dlhu, môže tak poškodiť vzájomné vzťahy, ktoré si s nimi budovala. Zároveň čínske úverové spoločnosti čelia rastúcemu tlaku na vymáhanie nesplatených dlhov.
Čítajte viac Taliansko opúšťa čínsky projekt novej Hodvábnej cesty
Čína však napriek tomu podľa analýzy zostáva pre mnohé štáty v Tichomorí, Latinskej Amerike a Afrike spoľahlivejším partnerom ako Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa, ktorý presadzuje transakčný charakter diplomatických vzťahov, alebo Európa.
