„Naši ministri obrany dnes podpíšu memorandum o obstaraní zbraňových systémov dlhého doletu z ukrajinskej výroby,“ uviedol Merz. Podľa neho nebudú v prípade týchto striel existovať žiadne obmedzenia doletu. „Ukrajina sa s nimi bude môcť brániť, a to aj proti vojenským cieľom mimo svojho územia,“ dodal. Neskôr Merz doplnil, že cieľom memoranda je umožniť spoločnú výrobu takýchto striel. Spolupráca v tejto oblasti podľa neho bude aj na priemyselnej úrovni, a môže sa odohrávať ako na Ukrajine, tak v Nemecku. Ďalšie podrobnosti Merz oznámiť nechcel. Zelenskyj povedal, že cieľom spolupráce je financovanie už existujúcich projektov.
V Nemecku sa tento týždeň intenzívne debatovalo o význame Merzovho pondelkového výroku, podľa ktorého už Ukrajina nemusí dodržiavať žiadne obmedzenia doletu pri zbraniach dodaných západnými spojencami. V rozhovore odvysielanom stanicou WDR v pondelok povedal, že „neexistujú žiadne obmedzenia dosahu pre zbrane, ktoré Ukrajina dostáva, či už od Britov, Francúzov, od nás a od Američanov tiež nie“. Vicekancelár nemeckej vlády a predseda sociálnej demokracie Lars Klingbeil však odmietol, že by vláda zmenila v poslednom čase v tejto veci prístup. Taktiež Merz neskôr na návšteve Fínska uviedol, že v pondelok opísal len niekoľko mesiacov trvajúcu prax.
Podľa Merza plánuje Nemecko ďalej vojensky podporovať Ukrajinu, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii. Prehĺbiť s ňou chce tiež hospodársku spoluprácu. Ku koncu tohto roka by sa mala nemecká a ukrajinská vláda stretnúť na spoločnom zasadnutí.
Kancelár tiež uviedol, že Ukrajina je pripravená na okamžité a bezpodmienečné prímerie, snahy ale blokuje Rusko. „To, že sa ruská strana zdráha viesť rozhovory, že sa zdráha dodržiavať prímerie, má teraz naozaj dôsledky,“ povedal s odvolaním sa na podpis memoranda o spolupráci pri výrobe striel dlhého doletu a ďalšie pripravované protiruské sankcie.
Zelenskyj kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý podľa neho nemá záujem na rokovaní. Povedal však, že ukrajinský minister obrany Rustem Umerov telefonoval s Vladimirom Medinským, ktorý viedol delegáciu na rusko-ukrajinskom rokovaní v Istanbule v polovici mája. Ukrajinský prezident tiež vyhlásil, že by bolo Putinovým víťazstvom, keby Kyjev nedostal pozvanie na júnový summit NATO v Haagu.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na berlínske oznámenie dohody o výrobe striel uviedol, že ide o provokáciu. „Nie je to nič iné ako ďalší pokus prinútiť Ukrajincov k pokračovaniu v boji. A nie je to nič iné ako obštrukcia pokusov vydať sa cestou mierového procesu,“ povedal Peskov s tým, že postoj Berlína je „nezodpovedný“.
Zelenskyj dnes zavítal na návštevu Nemecka po prvý raz od nástupu Merza do funkcie kancelára na začiatku mája. Naposledy bol ukrajinský prezident v Berlíne vlani v októbri, vtedy sa zišiel ešte s Merzovým predchodcom Olafom Scholzom. Dnes má na programe ešte stretnutie s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom. Podľa newsletteru webu Politico by mohol Zelenskyj zostať v Nemecku do štvrtka a zúčastniť sa slávnostného odovzdávania Ceny Karola Veľkého v Cáchách, ktorú dostane predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Merz bol na Ukrajine niekoľko dní po tom, ako ho Spolkový snem zvolil desiatym nemeckým spolkovým kancelárom. So Zelenským sa vtedy stretol spolu s britským premiérom Keirom Starmerom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a poľským premiérom Donaldom Tuskom.
Ruská a ukrajinská delegácia sa prvýkrát po troch rokoch stretli v polovici mája v tureckom Istanbule. Tam bola dohodnutá rozsiahla výmena zajatcov a obe strany si naozaj od piatka do nedele odovzdali po tisícke osôb.
Diskusia o možnom prímerí v trvaní 30 dní, ktoré navrhli USA a Ukrajina s ním po konzultáciách s európskymi partnermi súhlasila, sa však nikam neposunula. Ruská strana, ktorej sily za cenu veľkých strát na východe Ukrajiny teraz veľmi pomaly postupujú, opakovane spomína potrebu najprv diskutovať o „základných príčinách“ konfliktu.
