„Táto medzera v zákone nielenže ohrozuje spravodlivosť, ale podkopáva i autoritu súdnictva a môže viesť k uzavretiu prípadov bez akýchkoľvek následkov pre obžalovaných,“ varovala na portáli Ukrainska Pravda Kateryna Butková, predsedníčka Verejnej rady pri Národnej agentúre pre prevenciu korupcie (NACP), ktorá je tiež šéfkou proeurópskeho hnutia Automajdan (názov vznikol z toho, že jeho členovia počas protestov používali aj osobné a nákladné autá).
Z talára do uniformy
Sudcu okresného súdu v Charkove Serhija Lazjuka obvinili z dvoch trestných činov – z prijatia úplatku a vydierania. Podľa bývalého šéfa Špecializovanej prokuratúry na boj proti korupcii Nazara Cholodnyckého bolo o ňom známe, že si za „vybavenie“ rozsudku bežne pýta „vreckové“, zväčša vo výške 20 až 30 percent vymáhanej sumy.
V auguste 2022 ho Najvyšší súd Ukrajiny uznal za vinného a odsúdil na sedem rokov väzenia i prepadnutie majetku. Ako však informovala Butková, Lazjuk sa vynašiel. Jeho právnici sa odvolali, čím zabránili, aby rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
A kým sa kauza vliekla, obvinený vstúpil do armády. Odvolací senát preto konanie prerušil a Lazjuk dokonca vlani dostal aj odmenu pre sudcu vo výške 460-tisíc hrivien (asi 9 700 eur). Ak sa proces nepodarí obnoviť, už v novembri bude jeho zločin premlčaný.
Čítajte viac Korupcia na najvyšších poschodiach. Ukrajinského námestníka zadržala tajná služba pre branie obrovského úplatku
Podobne sa zachránil i bývalý predseda okresného súdu v Kyjevskej oblasti Oleksandr Lysjuk. V marci 2023 ho za korupciu a vydieranie odsúdili na 8,5 roka za mrežami a prepadnutie majetku, ale odvolal sa a už v októbri toho roku ho mobilizovali.
Teraz slúži ako dôstojník na oddelení kontroly dronov. Sudcu z mesta Brovary neďaleko Kyjeva pred dvoma rokmi prichytili pri braní úplatku 4 000 dolárov a polícia ho podozrievala i z falšovania dokladov. Skôr ako ho stihli postaviť pred súd, narukoval, takže trestné stíhanie zastavili.
Ak ide o korupčnú kauzu, vojenskú rovnošatu si veľmi ochotne oblečú aj ženy. Sudkyňa Lali Noviková z Dnepropetrovska si mala za prijatie úplatku 2 500 dolárov odsedieť päť rokov a stratiť časť majetku, no už na druhý deň po vynesení rozsudku sa z nej stala vojačka a konanie prerušili.
Odpykávaniu trestu unikla tiež sudkyňa z Odesy Ľudmyla Saltanová, z ktorej je dnes námorníčka v záložnej rote.
Na to, že sa vojenská služba stala bežným nástrojom, ako narušiť stíhanie korupcie, upozornil Automajdan už pred dvoma rokmi. Zaznamenal viacero obvinených sudcov, ktorí sa tak vyhli rozsudku, ale nejde len o nich.
Čítajte viac Zradcovia či obete? Ako Ukrajina „loví“ kolaborantov
Podľa portálu NGL.media zastavili na Ukrajine v rokoch 2022 až 2024 takmer 11-tisíc trestných vecí, pretože obvinení narukovali do armády. Súdne orgány si však oficiálne štatistiky o takých prípadoch nevedú, takže ich počet môže byť oveľa vyšší.
„Zistili sme, že problém sa za posledné dva roky ešte zhoršil. Objavili sme oveľa viac prípadov, v ktorých sudcovia pravdepodobne využívajú mobilizáciu na odďaľovanie riešenia a vyhýbanie sa zodpovednosti,“ priblížila Butková na portáli Ukrainska Pravda.
Ako pripomenuli protikorupční aktivisti, útočisko medzi vojakmi našli už aj poprední manažéri a riaditelia veľkých firiem, regionálni politici, úradníci či rôzni funkcionári, dokonca i bývalí poslanci ukrajinského parlamentu.
„Vo väčšine prípadov korupcie musí súd rozhodnúť v období päť až 15 rokov od spáchania trestného činu,“ vysvetlilo Protikorupčné centrum. Vzhľadom na to, že veľa významných káuz začali vyšetrovacie orgány riešiť ešte v rokoch 2016 – 2017, potrebný čas môže rýchlo vypršať.
„Takže už o rok by sme mohli mať kritickú situáciu, keď sa desiatky ľudí zapojených do korupčných káuz celkom legálne vyhnú trestu,“ upozornilo centrum na serveri Ukrainskej Pravdy.
Vyrieši to zákon?
Je šanca, že sa to podarí zvrátiť? Zdá sa, že ukrajinské orgány sa problému predsa len začnú venovať. Budíčkom pre ne sa stal medializovaný prípad bývalého šéfa Štátnej fiškálnej služby Romana Nasirova, ktorý je zapletený do tzv. plynovej kauzy.
Spolu s komplicmi mali na fiktívnych burzách za podhodnotené ceny predávať plyn zo štátneho podniku a spotrebiteľom za trhové ceny, pričom si ponechávali vzniknutý rozdiel.
Čítajte viac Masové razie v odvodových centrách na Ukrajine pre korupciu. Unikali cez ne ľudia, ktorí nechceli ísť do vojny
Štát údajne pripravili o zhruba dve miliardy hrivien (viac ako 42 miliónov eur). Nasirova okrem toho obvinili aj z prijatia rekordného úplatku vo výške 722 miliónov hrivien (približne 1,5 milióna eur).
Keď sa začal súdny proces, ako záložník sa v apríli tohto roka dobrovoľne prihlásil do ozbrojených síl. Mal slúžiť ako ženista, no médiá si to všimli, a len čo o tom informovali verejnosť, vojenské velenie jeho prípad preverilo a rozkaz o jeho odvedení zrušilo. Celú vec navyše začali vyšetrovať pre podozrenie zo zneužitia právomocí.
Nasirovov pokus o záchranu v uniforme poukázal na závažný problém, s ktorým stále bojujú pracovníci Najvyššieho protikorupčného súdu i Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry. Dôležité je, že sa rozhýbali poslanci ukrajinského parlamentu a navrhli zákon, aby stav zmenili.
Aktivisti však zdôrazňujú, že s riešením sa aj tak neponáhľajú. Do zákona sa napríklad snažia pretlačiť formuláciu, aby sa súdne konanie proti zmobilizovanej osobe mohlo začať iba s jej súhlasom. „Také oneskorenie by sa mohlo zmeniť na katastrofu,“ vystríhalo Protikorupčné centrum.
Čítajte viac Zelenskyj chce, aby bola korupcia v čase vojny považovaná za vlastizradu
Boj s korupciou, ktorý pri nástupe do funkcie v máji 2019 ohlásil aj prezident Volodymyr Zelenskyj, je pre Kyjev mimoriadne dôležitou témou.
Potlačiť tieto praktiky je i jednou z podmienok pre budúce členstvo v Európskej únii. Ukrajina síce už spravila veľký pokrok, ale stále patrí medzi štáty s najväčšou mierou korupcie na svete.
Situáciu ešte zhoršuje ruská agresia, keďže vo vojnových časoch sa tejto trestnej činnosti nezvyčajne darí. V poslednom rebríčku vnímania korupcie (CPI) organizácie Transparency International z roku 2024 sa Ukrajina umiestnila na 105. mieste spomedzi 180 posudzovaných krajín.
Na porovnanie: Slovensko skončilo na 59. priečke, čo preň oproti predošlému roku znamenalo prepad až o 12 miest.
