1191. deň: Moskva nechce Ukrajincom prezradiť, o čom sa s nimi chystá v Istanbule rokovať

Čítajte viac 1190. deň: Ukrajinské drony prenikli do Moskovskej oblasti, trafili dôležitý vojenský závod. Rusko navrhlo ďalšie rokovania s Ukrajinou

23:26 Ukrajina je pripravená na ďalšie rokovania s Ruskom na budúci týždeň, ale trvá na konštruktívnej debate, povedal dnes podľa agentúry AFP šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. S návrhom na druhé kolo priamych rokovaní v Istanbule 2. júna prišlo v stredu Rusko. Prvé priame rokovania medzi ruskou a ukrajinskou stranou sa po viac ako troch rokoch konali v polovici mája tiež v Istanbule. Obe strany sa dohodli na výmene zajatcov.

Pre Ukrajinu je ale dôležité, aby Rusko odovzdalo Kyjevu pripravené memorandum, kde predstaví svoje požiadavky pre dosiahnutie trvalého mieru, a to ešte pred plánovanou pondelkovou schôdzkou, oznámil Jermak v tlačovom vyhlásení.

Ochotu Ukrajincov zúčastniť sa rozhovorov v stredu potvrdil aj ukrajinský minister obrany Rustom Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule. Aj on trval na tom, že ruská strana musí pred ďalším kolom rozhovorov predložiť svoje memorandum.

21:57 Rusko poskytlo Severnej Kórei od konca minulého roka rozsiahlu vojenskú podporu vrátane systému protivzdušnej obrany a rušičiek elektronického boja, čo je v rozpore so sankciami OSN. Uvádza sa to v monitorovacej správe iniciatívy Multilaterálny monitorovací tím pre sankcie (MSMT), ktorej cieľom je poukazovať na prípady porušovania a obchádzania sankcií zo strany KĽDR. Správu vo štvrtok zverejnilo juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru Jonhap.

MSMT bol zriadený v októbri minulého roka z iniciatívy Južnej Kórey a Spojených štátov ako alternatíva k Expertnému panelu OSN pre monitorovanie sankcií voči Severnej Kórei. Ten bol rozpustený vlani v marci z dôvodu veta Ruska. Okrem Južnej Kórey a USA sa k mechanizmu pripojilo ďalších deväť krajín – Austrália, Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Holandsko a Nový Zéland.

Úvodná správa MSMT , ktorá sa zameriava najmä na nelegálnu vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou, je prvým hodnotením presadzovania sankcií od ich zavedenia. Zistenia sú založené na spravodajských a iných informáciách poskytnutých zúčastnenými krajinami a údajoch zo súkromných výskumných ústavov.

19:11 Rusko uviedlo, že má dôveryhodné dôkazy o zásobovaní Ukrajiny srbskými zbrojárskymi spoločnosťami. Balkánska krajina oficiálne zastáva v konflikte Ruska a Ukrajiny neutrálny postoj a vyzbrojovanie ktorejkoľvek strany odmieta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Čítajte viac Srbsko nám vráža nôž do chrbta, zúri Moskva. Belehrad vraj tajne vyzbrojuje Ukrajinu. Vučič reaguje

19:01 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Čína prestala predávať drony Ukrajine a ďalším európskym krajinám, ale pokračuje v ich dodávkach do Ruska. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Bloomberg, píše TASR.

Zelenskyj sa v utorok pred skupinou novinárov vyjadril, že čínske drony Mavic sú dostupné pre Rusov, ale nie pre Ukrajincov. Doplnil, že na ruskom území sú aj výrobné linky, kde sú zástupcovia čínskej firmy vyrábajúcej tento typ dronov.

Drony Mavic sú určené pre civilné použitie, v ozbrojených konfliktoch – ako je vojna na Ukrajine – sa často používajú na prieskum, cielenie a v niektorých prípadoch aj ako nosiče výbušnín. Sú populárne pre svoju dostupnosť, jednoduchosť ovládania a dobrú kvalitu obrazu.

Podľa nemenovaného zdroja z Európy, s ktorým hovoril Bloomberg, Zelenského tvrdenia zodpovedajú aj hodnoteniam situácie v rámci EÚ. Zdroj uviedol, že Čína zrejme obmedzila aj dodávky niektorých komponentov dronov západným odberateľom – napr. magnety používané v motoroch -, zatiaľ čo objemy dodávok do Ruska zvyšuje.

Peking odmieta, že by dodával zbrane ktorejkoľvek strane konfliktu na Ukrajine, a tvrdí, že export tovarov dvojakého použitia, ktoré by mohli byť využité na vojenské účely, má pod kontrolou.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí pre Bloomberg v súvislosti s týmito odhaleniami zopakovalo, že „postoj Číny k otázke Ukrajiny je konzistentný a jasný: sme za ukončenie vojny a podporujeme mierové rokovania.“

Ukrajinci testujú pozemné vojenské roboty

Fotogaléria 6 fotiek

+3

18:40 Rusko vo štvrtok oznámilo, že stále čaká na potvrdenie účasti Ukrajiny na rokovaniach v Istanbule, ktoré by sa mali konať v pondelok. Kyjev však podmienil svoju účasť tým, že Moskva najprv predloží návrh svojich podmienok pre mier.

Kremeľ navrhol druhé kolo priamych rokovaní s Ukrajinou, na ktorom chce predložiť takzvané „memorandum“ načrtávajúce jeho podmienky pre dlhodobé mierové riešenie. Kyjev však uviedol, že stretnutie neprinesie výsledky, pokiaľ vopred nedostane kópiu memoranda. Moskva túto požiadavku odmietla. Podľa hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhija Tychého to naznačuje, že dokument pravdepodobne obsahuje „nerealistické ultimáta“.

Ukrajina uviedla, že už predložila Rusku svoj vlastný pohľad na mierové riešenie a požiadala, aby tak urobila aj Moskva.

17:47 Nemecko predstavilo nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote päť miliárd eur. Uviedlo to nemecké ministerstvo obrany. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Finančné prostriedky sú určené na podporu výroby zbraňových systémov s dlhým doletom na Ukrajine, pričom sa využijú existujúce priemyselné kapacity a technické know-how krajiny.

Podľa vyhlásenia nemeckého ministerstva obrany sa očakáva, že značnú časť týchto systémov vyrobia do konca tohto roka. Prvé systémy by však mali byť pripravené na nasadenie do bojov už v priebehu niekoľkých týždňov. Berlín tiež znovu potvrdil svoj záväzok dodávať Ukrajine kritickú muníciu a zbrane.

15:20 Pri výbuchu vo vnútrobloku bytových domov v juhoruskom meste Stavropol prišiel o život prvý námestník primátora tohto mesta Zaur Gurcijev, ktorý svojho času velil leteckým útokom na juhoukrajinské mesto Mariupol. Vo štvrtok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá dodala, že gubernátor Stavropolskej oblasti Vladimir Vladimirov potvrdil Gurcijevovu smrť, píše TASR. Podľa neho vyšetrovatelia pripúšťajú aj verziu, že šlo o pokus o atentát zo strany Ukrajiny.

Stanica RFE/RL v tejto súvislosti uviedla, že major Gurcijev viedol vzdušnú časť operácie na získanie kontroly nad mestom Mariupol. Uvádza sa, že vyvinul a implementoval technológie zvyšujúce presnosť navádzania rakiet, čo podľa ruskej armády prispelo k zvýšeniu efektivity leteckých úderov. Za svoju službu bol vyznamenaný viacerými štátnymi oceneniami.

Ako je známe, v Mariupole boli počas bojov o mesto zničené stovky bytových domov, úradných budov a ďalších objektov civilnej infraštruktúry. Rusko bolo opakovane obviňované, že pri svojich útokoch na Mariupol – leteckých i pozemných – nerozlišovalo civilné ciele od vojenských. Moskva tieto obvinenia odmieta – rovnako ako v prípade iných svojich podobných útokov na Ukrajine.

14:25 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval vo štvrtok Rusko a Ukrajinu, aby pokračovali v mierových rozhovoroch. Návrh Moskvy na ich ďalšie kolo budúci pondelok v Istanbule podľa neho zvýšil nádeje na mier. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

„Sme v kontakte s Ruskom a Ukrajinou… Hovoríme im, aby nezatvárali dvere, kým zostávajú otvorené,“ povedal Erdogan s tým, že nedávny impulz v snahách o mier je podľa neho príležitosťou dosiahnuť trvalé riešenie konfliktu.

„Cesta k riešeniu vedie cez dialóg, viac diplomacie. Používame celú svoju diplomatickú silu a potenciál pre mier,“ citovala tureckého lídra jeho kancelária.

13:48 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok informoval, že Moskva zatiaľ z Kyjeva nedostala odpoveď na svoj návrh na uskutočnenie ďalších mierových rokovaní v Istanbule, a to 2. júna. Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ neplánuje ani opätovne telefonovať s prezidentom USA Donaldom Trumpom. TASR o tom informuje podľa agentúr Reuters, AFP a TASS.

„Pokiaľ viem, zatiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď… musíme počkať na reakciu ukrajinskej strany,“ povedal Peskov, podľa ktorého je teraz prioritou Ruska pokračovať v priamych rokovaniach. Požiadavku Kyjeva, aby Moskva pred rokovaniami poskytla mierové podmienky, označil za „nekonštruktívnu“.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa konali v Istanbule 16. mája. Ukrajinskú delegáciu viedol minister obrany Rustem Umerov, ruskú Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ďalšie kolo rokovaní v Istanbule navrhol v stredu. Ruská delegácia, opätovne vedená Medinským, je podľa Lavrova pripravená ukrajinskej strane v Istanbule predstaviť memorandum, ktoré načrtáva podmienky Moskvy na ukončenie vojny na Ukrajine.

13:18 Ruské ministerstvo obrany dnes na telegrame oznámilo dobytie ďalších troch ukrajinských dedín: Obce Strojivka v Charkovskej oblasti a vsí Ševčenko Perša a Hnaťivka v Doneckej oblasti. Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno ihneď nezávisle overiť, Kyjev sa k tvrdeniu Moskvy nevyjadril. Hovorca ukrajinskej pohraničnej služby Andrij Demčenko podľa serveru The Kyiv Independent uviedol, že Rusko sústredilo vo svojej Kurskej oblasti dostatok vojakov, aby mohlo potenciálne začať útok na ukrajinskú Sumskú oblasť, ktorá so spomínaným ruským regiónom susedí.

Rusko je po tom, ako z Kurskej oblasti takmer vytlačilo ukrajinských vojakov, čoraz aktívnejších v Sumskej oblasti, píše The Kyiv Independent. Šéf správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov nedáno uviedol, že Rusi v ním spravovanom regióne dobyli štyri dediny ležiace pri hraniciach, konkrétne obce Novenke, Žuravka, Veselivka a Basivka.

12:39 Licencovaný ukrajinský závod si celú pušku BREN 2 od Českej zbrojovky bude môcť sám vyrobiť do niekoľkých mesiacov. Zatiaľ ide len o jednotlivé diely. ČTK o tom dnes na veľtrhu IDET informoval manažér pre vonkajšie vzťahy spoločnosti Radek Hauerland. Ukrajinská zbrojovka Ukroboronprom oznámila spustenie licenčnej montáže českých pušiek vlani.

„Už to funguje. Prvým krokom je montáž a výroba drobných dielov. Ďalším krokom je úplná výroba, teda prevod kompletnej technológie na Ukrajinu. Kompletne vyrobiť útočnú pušku je ale veľmi zložitý proces, keď náročný je aj na špeciálne technológie,“ uviedol Hauerland.

Podľa neho by závod na Ukrajine mohol pušky BREN 2 kompletne vyrábať o niekoľko mesiacov. „Nedá sa to presne povedať. Postupovať sa musí krok za krokom, od jednoduchších vecí po tie zložitejšie,“ uviedol manažér. Ukrajinský závod by potom podľa neho mohol zvládnuť vyrobiť aj desiatky tisíc kusov ročne.

12:06 Nemecký magazín Der Spiegel spoločne s dánskym investigatívnym strediskom Danwatch podrobne zmapovali rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu radu jadrových zariadení ruskej armády.

Čítajte viac Vrchol spravodajských informácií: Novinári získali podrobnosti o ruských jadrových základniach

10:33 Ruský imperializmus zostáva stálou hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale pre Európu a demokratický svet ako celok. Na dnešnej konferencii o odolnosti Európy v pražskom Černínskom paláci to povedal minister zahraničia Ján Lipavský. Je podľa neho dôležité tiež nestratiť ostražitosť pred Čínou.

„Tieto hrozby musia byť brané do úvahy nielen vládami a inštitúciami, ale aj našimi občanmi,“ uviedol šéf diplomacie. Za ďalšiu nutnosť označil ochranu slobodných a férových volieb, a to vrátane digitálneho priestoru, alebo strategickú komunikáciu.

Čo sa týka ruského imperializmu, podľa Lipavského sa nezastaví na hraniciach Ukrajiny, ktorá sa vyše troch rokov bráni ruskej vojenskej agresii. „Napriek tomu, ako, alebo kedy sa vojna skončí, Rusko zostane hlavnou hrozbou pre európsku bezpečnosť na roky, ak nie desaťročia,“ poznamenal.

9:48 Ďalších 11 ukrajinských detí sa úspešne vrátilo z území okupovaných Ruskom, uviedla v stredu poradkyňa vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Darija Zarivná. TASR o tom píše na základe webu televízie Sky News a portálu The Kyiv Independent.

Deti podľa Zarivnej zachránili v rámci programu Bring Kids Back (Priveďme deti späť). Program inicioval Zelenskyj v roku 2023 na záchranu detí, ktoré boli násilne a nezákonne deportované z okupovaného územia Ukrajiny. Ukrajinská vláda pri tom spolupracuje s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Zarivná informovala, že medzi zachránenými deťmi bolo aj dievča, ktorého matku a brata Moskva tri roky zadržiavala. Matka sa počas výmeny zajatcov stretla so svojím synom a všetci traja sú podľa poradkyne už spolu.

„Podarilo sa nám zachrániť aj osiroteného chlapca, ktorého Rusi uniesli zo školy, odviedli do pivnice a mučili,“ vyhlásila Zarivná. Rusko sa k správe bezprostredne nevyjadrilo.

Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 Ukrajina identifikovala viac ako 19 500 detí, ktoré boli násilne deportované do Ruska, Bieloruska alebo na územia okupované Ruskom. Podľa oficiálnych údajov bolo dosiaľ do oblastí kontrolovaných Ukrajinou vrátených len približne 1 300 detí. Ukrajina tieto únosy označila za prejav genocídy.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v roku 2023 vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač pre obvinenia z vojnových zločinov v súvislosti s únosmi ukrajinských detí. Kremeľ obvinenia odmieta.

9:33 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 984 940 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas stredy prišli Rusi o 1 050 vojakov, 81 dronov, 31 delostreleckých systémov a 56 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 864 tankov, 22 645 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 50 015 vozidiel a autocisterien, 28 386 delostreleckých systémov, 1 397 odpaľovacích raketových systémov, 1 171 systémov protivzdušnej obrany, 336 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 37 999 dronov, 3 265 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 902 kusov špeciálnej techniky.

7:58 Ukrajina v noci na dnes odrazila ruské vzdušné útoky v Charkovskej a Záporožskej oblasti. Na sieti Telegram to oznámilo ukrajinské letectvo. Úderom čelilo tiež Rusko, ktoré Ukrajinu vo februári 2022 vojensky napadlo. Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry Reuters oznámilo, že v noci zlikvidovalo 48 ukrajinských dronov.

Ukrajinské letectvo zatiaľ presnú bilanciu nočných ruských útokov neponúklo, v noci ale varovalo pred dronmi mieriacimi cez Charkovskú oblasť do Doneckej oblasti smerom na Kramatorsk či Slovjansk. Potom informovalo o hrozbe vzdušných útokov v Dnepropetrovskej oblasti a zhodení leteckých bômb v Záporožskej oblasti. V Charkovskej a Záporožskej oblasti bola hrozba podľa ukrajinského letectva odrazená.

Rusko naopak tvrdí, že v noci zničilo 48 ukrajinských dronov, 30 z nich potom nad Belgorodskou oblasťou, ktorá hraničí s Ukrajinou.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin predtým na sieti Telegram napísal, že protivzdušná obrana zostrelila tri ukrajinské bezpilotné stroje mieriace na ruskú metropolu. Jeden z dronov zasiahol dom na jednej z hlavných ciest na juhu mesta, ale nevyžiadal si obete a ani škody.

5:00 Rusko je pripravené zostreliť nemecké rakety Taurus a zaútočiť na miesta, odkiaľ boli odpálené aj odkiaľ boli privezené. Tento názor podľa ruskej agentúry TASS vyjadril šéf Výboru pre obranu Štátnej dumy Andrej Kartapolov.

Reagoval tak na slová nemeckého kancelára Friedricha Merza, podľa ktorého padli obmedzenia na dostrel západných zbraní, ktoré používa Ukrajina. Merz navyše v stredu po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že Nemecko bude s Ukrajinou spolupracovať pri výrobe zbraní dlhého doletu, ktoré budú môcť ukrajinské sily používať bez obmedzenia dosahu. Kyjev tak s nimi bude môcť útočiť aj na ruské územie.

Kartapolov podľa TASS uviedol: „Letia 2,5 tisíc kilometrov – to je deklarovaný dolet. Ako ďaleko v skutočnosti doletia, nikto nevie. Sme pripravení na všetko. Sme pripravení zostreliť Taurusy a zaútočiť na miesta, z ktorých budú odpaľované, a na tých, ktorí ich odpaľujú, a ak bude potrebné, aj na miesta, z ktorých boli privezené,“ povedal Kartapolov pre Life.ru.

Letové misie pre vysoko presné zbrane stanovujú špecialisti z ozbrojených síl krajín, kde sa tieto zbrane vyrábali, zdôraznil Kartapolov. Pripomenul teda, že rakety SCALP sú francúzske, Storm Shadow britské a ATACMS americké.

„V ukrajinských ozbrojených silách nie sú žiadni špecialisti, ktorí by vedeli pracovať s týmto vybavením. To znamená, že môžu stlačiť tlačidlo štart – to nie je problém, ale nemôžu zadať údaje: je tu niekoľko dôležitých bodov. Navyše, dostávajú údaje zo zdrojov vesmírnej inteligencie tých istých krajín. To isté sa stane, ak Nemecko odovzdá rakety Taurus. Teraz kričia, že ich neodovzdajú, ale uvidíme – prešli sme si tým,“ povedal šéf výboru Dumy.

V Nemecku sa rozhorel spor o výklad pondelkového výroku kancelára Friedricha Merza, podľa ktorého už Ukrajina nemusí dodržiavať žiadne obmedzenia doletu pri zbraniach dodaných západnými spojencami. Vicekancelár a predseda vládnej sociálnej demokracie (SPD) Lars Klingbeil odmietol, že by vláda zmenila v tejto veci prístup, zatiaľ čo Merz pri návšteve Fínska povedal, že v pondelok opísal len niekoľko mesiacov trvajúcu prax. Opätovne ale obhajoval právo Ukrajiny útočiť aj na ciele na ruskom území.

Merz v rozhovore odvysielanom stanicou WDR v pondelok povedal, že „neexistujú žiadne obmedzenia dosahu pre zbrane, ktoré Ukrajina dostáva, či už od Britov, Francúzov, od nás a od Američanov tiež nie“. Dodal, že to znamená, že Ukrajina sa teraz môže brániť aj útokom na vojenské ciele v Rusku. Nepovedal pritom, že by išlo o nové rozhodnutie, ako to interpretovali niektoré médiá.

V tomto zmysle sa podľa stanice n-tv vyjadril tiež vicekancelár Klingbeil, podľa ktorého sa vláda na ničom novom nedohodla. „Čo sa týka dosahu, chcem ešte povedať, že tu nie je žiadna nová dohoda, ktorá by išla nad rámec toho, čo robila doterajšia vláda,“ uviedol Klingbeil.

Merz už v pondelok a v utorok znovu obhajoval právo Ukrajiny útočiť zbraňami dodanými západnými spojencami na ruské územie. „Brániť sa môže len ten, kto môže napadnúť aj vojenské základne, ktoré ležia na území agresora,“ povedal novinárom.

Pondelkový Merzov výrok je v rozpore s tým, čo verejne vyhlasoval jeho predchodca vo funkcii. Sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz síce v roku 2024 povolil použitie nemeckých zbraní v ruskom príhraničí na obranu ukrajinského Charkova, vyslovoval sa ale proti plošnému zrušeniu obmedzení na použitie západných zbraní proti ruskému územiu. Tvrdil, že treba dbať na to, aby sa vojna nezmenila na konflikt medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou.

Na začiatku vojny, ktorú začalo Ruskou svojou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, spojenci Kyjevu nedodávali zbrane dlhého doletu, aby zabránili eskalácii napätia, pripomenula agentúra DPA. Británia a Francúzsko ale neskôr dodali Ukrajine strely SCALP/Storm Shadow s doletom 250 kilometrov. K zlomovým momentom vojny patrilo minuloročné použitie amerických rakiet ATACMS proti cieľom na ruskom území, ku ktorému dal súhlas bývalý americký prezident Joe Biden.

V Nemecku sa už od samého začiatku vojny vedie diskusia o dodaní striel s plochou dráhou letu Taurus s dosahom vyše 500 kilometrov. Bývalý kancelár Scholz ich Kyjevu dodať odmietal, Merz naznačil, že by ich Nemecko pod jeho vedením dodať mohlo. Moskva pred tým Berlín varovala, Nemecko by sa podľa Kremľa takýmto krokom stalo jednou z bojujúcich strán. V pondelkovom rozhovore sa však kancelár priamo o taurusoch nezmienil.

Merzove výroky si už v pondelok vyslúžili kritiku z Kremľa. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že rozhodnutie viacerých európskych krajín zrušiť Kyjevu obmedzenia ohľadom dosahu raketových útokov do hĺbky ruského územia je potenciálne nebezpečné a odporuje ruským snahám o mierové urovnanie konfliktu. „Rozhodnutia, ak sa skutočne stali, sú absolútne v rozpore s našimi snahami o dosiahnutie politického urovnania,“ povedal Peskov.

Kritiku si pondelkový Merzov výrok vyslúžil aj z radov poslancov sociálnej demokracie, s ktorou jeho konzervatívna únia CDU / CSU od začiatku mája tvorí vládnu koalíciu. Vplyvný poslanec a odborník na zahraničnú politiku Ralf Stegner či bývalý predseda parlamentnej frakcie SPD Rolf Mützenich vyzvali, aby sa vláda zamerala skôr na diplomatickú snahu o ukončenie vojny na Ukrajine.