„Európsky model života založený na slobode, mieri, demokracii a prosperite je ohrozený. Svetový poriadok sa mení a Európa musí konať. Ursula von der Leyenová je osoba, ktorá je za túto strategickú úlohu zodpovedná v Európskej únii a ktorá ju splní,“ konštatovala 19-členná správna rada.
Predsedníčka EK po prevzatí ceny vo svojom prejave vyzvala na vytvorenie nezávislej Európy. „Nezávislá Európa – viem, že toto posolstvo znie pre mnohých desivo. Ale v podstate ide o našu slobodu,“ zdôraznila.
Podľa agentúry DPA varovala pred ilúziou, že sa svet vráti do stavu pred súčasnými krízami. „To sa nestane. Geopolitické napätie je obrovské,“ poznamenala.
Svet podľa jej slov opäť formujú imperiálne mocnosti a imperiálne vojny. „Veľmoci, ktoré sú pripravené použiť všetky prostriedky, čestné aj nečestné, aby získali výhodu,“ doplnila a poukázala na ruskú inváziu na Ukrajinu. „V tomto desaťročí sa objaví nový medzinárodný poriadok,“ predpovedá s tým, že Európa musí pri jeho formovaní zohrávať aktívnu úlohu.

Rečnil Merz aj kráľ Filip VI.
Na štvrtkovom slávnostnom oceňovaní mali príhovory napríklad španielsky kráľ Filip VI. či nový nemecký kancelár Friedrich Merz. Merz vyhlásil, že Európa je pripravená bojovať, ak to bude potrebné, za svoje základné hodnoty, ktorými sú sloboda a demokracia. Uviedol to na slávnostnej ceremónii pred odovzdaním ceny.
Merz vo svojom prejave priamo oslovil administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pripomenul prejav amerického viceprezidenta J. D. Vancea z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie vo februári, v ktorom ostro zaútočil na Európu, kritizoval ju za obmedzovanie slobody slova a vyhlásil, že stojí pred „vnútornou hrozbou“.
„Viceprezident USA J. D. Vance nás začiatkom roka v Mníchove svojím spôsobom konfrontoval s touto otázkou: Čo je to, čo my Európania spoločne bránime? Čo je to, za čo sa spoločne zasadzujeme? Dámy a páni, na to nemáme len tak nejakú odpoveď. Máme tú najsilnejšiu a najlepšiu odpoveď, akú si možno predstaviť,“ vyhlásil.

„My v Európe stojíme za tým, čo sme počas stáročí, napriek nespočetným neúspechom a katastrofám, spoločne vymysleli, vytvorili, dosiahli a vybojovali. Za presvedčením, že sloboda a demokracia stoja za to, aby sme sa za ne odhodlane postavili a v prípade potreby bojovali za ich zachovanie,“ deklaroval Merz.
Na slávnostnej ceremónii vystúpil aj španielsky kráľ Filip VI. a dôrazne odmietol výzvy na zrušenie Európskej únie. Varoval tiež pred vzostupom „nebezpečných a pomýlených hlasov“, ktoré presadzujú návrat k izolovanej národnej politike.
„Musíme sa im postaviť! Nebezpečným a zavádzajúcim hlasom, ktoré tvrdia, že Európania budú slobodnejší, nezávislejší a suverénnejší, ak budú žiť v oddelených národných politických spoločenstvách a pracovať samostatne na riešení globálnych výziev,“ povedal. „Medzinárodné prostredie si vyžaduje viac Európy. Teraz je skutočne čas pre Európu,“ dodal.

Cenu Karola Veľkého založili v roku 1950 občania Aachenu na návrh podnikateľa Kurta Pfeiffera. Je pomenovaná po cisárovi Karolovi Veľkom, niekedy označovanom ako „Otec Európy“, pretože jeho Franská ríša sa v ranom stredoveku rozprestierala vo veľkých častiach západnej Európy. Medzinárodné ocenenie udeľujú osobám alebo inštitúciám za zásluhy o európske zjednotenie.
Medzi prvých laureátov patrili nemecký kancelár Konrad Adenauer (1954) a bývalý britský premiér Winston Churchill (1955), ktorí po skončení druhej svetovej vojny viedli kampaň za vytvorenie „Spojených štátov európskych“. V posledných rokoch boli ocenení ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová či pápež František. Ocenenie sa tradične udeľuje 29. mája.
