Podľa rozhodnutia, proti ktorému sa Biely dom odvolal, je zavádzanie ciel právomocou Kongresu. Trump naopak tvrdí, že súhlas nepotrebuje, pretože ide o otázku národnej bezpečnosti, a spochybňuje právomoc obchodného súdu v tomto prípade.
Odvolací súd pre federálny obvod vo Washingtone v uznesení neuviedol odôvodnenie. Žalujúcej strane nariadil, aby stanovisko k prípadu dodala do 5. júna, a administratíve dala čas na odpoveď do 9. júna.
Rozhodnutie sa netýka ďalšieho rozsudku, v ktorom dnes federálny sudca Rudolph Contreras rozhodol o nezákonnosti časti ciel uvalenej na konkrétne firmy, ktoré clá napadli na súde. Contreras zároveň zablokoval tieto konkrétne clá.
Trump na začiatku apríla predstavil rozsiahle clá, ktoré označil za recipročné, s minimálnou sadzbou desať percent na väčšinu tovarov dovážaných do USA z mnohých krajín sveta. Mnohé štáty zaviedli vyššie clá, na čo finančné trhy reagovali prudkým prepadom. Neskôr Trump platnosť vyšších ciel odložil, aby ponechal priestor na rokovania.
Súd pre medzinárodný obchod so sídlom v New Yorku vyhovel žalobe a platnosť ciel pozastavil. Sudcovia tiež nariadili Trumpovej administratíve, aby do desiatich dní vydala nové príkazy, ktoré sú v súlade so súdnym zákazom.
Trojčlenný súdny senát rozhodnutie zdôvodnil tým, že prezident nemá právomoc zavádzať clá a riešiť obchodnú politiku, ktorá podľa ústavy patrí Kongresu. Obchodný deficit podľa sudcov nie je otázkou národnej bezpečnosti, ako tvrdí Trump.
Výrazné škrty v diplomacii
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa poslala Kongresu plán zníženia personálu a reorganizáciu ministerstva zahraničia. Informovali o tom dnes agentúry AP a Reuters, ktoré sa s dokumentom oboznámili. Plán počíta s výrazným znížením počtu zamestnancov ministerstva v USA a s reorganizáciou 300 rôznych odborov, programov a kancelárií.
Podľa Reuters chce vláda znížiť počet zamestnancov ministerstva v USA o 3448 ľudí. K 4. máju bolo všetkých týchto zamestnancov na 18 800.
Plán reorganizácie by sa potom mal týkať zhruba 300 zo 700 rôznych programov, odborov a iných kancelárií, ktoré čaká zrušenie, fúzie s ďalšími úradmi alebo výrazná zmena pracovnej náplne. Podľa AP dokument uvádza, že zmeny sa dotknú predovšetkým organizácií ministerstva, ktoré sa venujú utečencom, migrácii či podpore ľudských práv a ktoré nie sú v súlade s ideovými víziami súčasnej vlády.
„Plán reorganizácie povedie k čistejšiemu ministerstvu, ktoré bude lepšie vybavené pre presadzovanie amerických záujmov a pre ochranu Američanov vo svete,“ uviedol minister zahraničia Marco Rubio. Samotná vláda zdôrazňuje, že chce aparát ministerstiev vo Washingtone zoštíhliť.
Podľa agentúry Reuters plán nepočíta so znížením personálu v zahraničí. Podľa informácií na stránkach ministerstva práve miestni zamestnanci mimo USA tvoria najväčšiu časť personálu plateného americkou diplomaciou. V roku 2024 ich bolo na 43-tisíc.