„V EÚ sme niekedy svedkami podpásových a vnútropolitických bojov. Preto je pre mňa dôležité vidieť, že EÚ je medzi obyvateľmi Čiernej Hory stále atraktívnym projektom a že má jej vstup stále ich vysokú podporu. EÚ nemôže iba donekonečna vajatať a sľubovať perspektívy, ale výsledok nakoniec nedoručiť. V opačnom prípade tento pozitívny prístup ľudí môže navždy stratiť,“ vyhlásil Pellegrini na tlačovej konferencii v sídle prezidenta v Modrom paláci v Cetinje.
Čierna Hora oficiálne požiadala o členstvo v EÚ v roku 2008, dva roky po vyhlásení nezávislosti od Srbska, s ktorým v minulosti tvorila jeden štátny celok. Prístupové rokovania potom s Úniou začala v roku 2012, pričom dosiaľ uzavrela šesť z celkovo 33 kapitol. Spomedzi kandidátskych krajín má však Čierna Hora k členstvu v Únii najbližšie – tento cieľ by chcela dosiahnuť do roku 2028.
Medzi SR a Čiernou Horou sú podľa Pellegriniho v súčasnosti nadštandardné a priateľské vzťahy založené na historických väzbách. Dôkazom toho je podľa Milatoviča prebiehajúca návšteva slovenskej hlavy štátu, ktorá je zároveň prvou na najvyššej úrovni v Čiernej Hore po takmer 14 rokoch.
Čítajte aj Pellegrini „požehnal“ spornú vodnú elektráreň a vládu povzbudil „ísť ďalej“: Vždy sa nájde dáka chata či záhradka
Lídri rokovali aj o Severoatlantickej aliancii a téme zvyšovania vojenských výdavkov nad dve percentná HDP. Pellegrini povedal, že SR bude preferovať, aby sa do týchto výdavkov v čo najväčšej možnej miere mohli započítavať aj položky tzv. duálneho použitia, ako napríklad výstavba alebo rekonštrukcia novej nemocnice alebo obnova cestnej a železničnej infraštruktúry. S Milatovičom sa zhodli, že v otázke obrany nestačí hovoriť iba o percentách HDP, ale je potrebná detailnejšia analýza, na čo všetko by mohli byť tieto prostriedky použité.
Prezidenti po skončení tlačovej konferencie symbolicky zasadili v záhrade Modrého paláca strom priateľstva – lipu. Následne sa obaja presunuli do Podgorice, kde sa prihovoria na podnikateľskom fóre Čierna Hora – Slovensko. Popoludní sa Pellegrini v rámci bilaterálnych rokovaní stretol s podpredsedom vlády pre zahraničné veci Filipom Ivanovičom a ministerkou pre európske záležitosti Maidou Gorčevičovou.
Rozhovory sa týkali najmä európskeho smerovania Čiernej Hory, reformného procesu a možností odbornej spolupráce zo strany Slovenska.
V Podgorici boli taktiež podpísané dve memorandá – Dohoda o spolupráci medzi Slovenskou akadémiou vied a Čiernohorskou akadémiou vied a umení, ako aj Memorandum o akademickej výmene medzi Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity a Fakultou čiernohorského jazyka a literatúry v Cetinje. Podľa prezidenta SR ide o dôležitý krok k budovaniu dlhodobého partnerstva v oblasti vzdelávania a kultúry.
