„Stretol som sa so zástupcami rôznych podnikateľských sektorov vrátane poľnohospodárstva. Ukázalo sa, že nemáme dostatok zemiakov,“ uviedol Putin pred pár dňami vo vysielaní štátnej televízie.
So žiadosťou, či by nepomohol s dodávkami tejto plodiny, sa už údajne obrátil aj na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ale nepochodil. „Povedal: Už sme všetko predali Rusku,“ priblížil Putin.
Prudký nárast cien
Vinu za to, že v krajine chýbajú zemiaky, nesú aj ruskí poľnohospodári. Pred dvoma rokmi mali rekordne veľkú úrodu, čo spôsobilo, že sa ceny tejto komodity prepadli, a tak jej nasledujúcu sezónu vysadili menej.
Keď sa k tomu pridali mrazy a dlhé sucho, výsledkom bola veľmi slabá úroda. Vlani dopestovali len osem miliónov ton zemiakov, teda o 1,3 milióna ton menej ako v roku 2023. V Rusku je to pritom veľmi dôležitá a vyhľadávaná plodina, z ktorej sa napríklad vyrába i obľúbená vodka.
„Zemiaky niekedy nazývajú druhý chlieb,“ pripomenul podľa portálu The Moscow Times podpredseda Štátnej dumy Boris Černyšov, ktorý v liste ministrovi hospodárstva Maximovi Rešetnikovovi navrhol, aby štát dočasne reguloval maloobchodné ceny tejto potraviny.
Ako varoval, ich prílišné kolísanie by znamenalo veľkú finančnú záťaž pre milióny rodín v Ruskej federácii.
Lenže práve to sa už deje. Ceny zemiakov prudko stúpli. Podľa štatistického úradu Rosstat sa vlani zvýšili o 92 percent a do mája tohto roka medziročne vzrástli až o 166,5 percenta. Zemiaky sa tak stali najviac zdražovanou potravinou v krajine.
Podľa analýzy poľnohospodárskej agentúry AB-Center veľkoobchodné ceny tejto plodiny začiatkom apríla medziročne stúpli až o 285,5 percenta z 11,40 rubľa (0,13 eura) na 42,40 rubľa (0,48 eura) za kilogram. Na porovnanie: celosvetový priemer je zhruba 0,17 eura za kilo.
Kremeľ zásobovanie „druhým chlebom“ zhoršil i vlastným rozhodnutím, keď v januári minulého roka obmedzil import semien zo štátov na svojom „nepriateľskom zozname“. Dovoz sadbových zemiakov tak v priebehu jedného roka znížil až o 93 percent.
V snahe o sebestačnosť v tejto oblasti prerušil import tohto tovaru z Európskej únie, ktorá bola pred ruskou agresiou proti Ukrajine jeho najväčším dodávateľom.
Bratská pomoc?
Moskva s nedostatkom zemiakov bojuje už celé mesiace, čím vyčerpala i zásoby svojho verného spojenca Bieloruska. V Minsku pritom riešia podobný problém. Zatiaľ čo v Rusku produkcia zemiakov vlani klesla o 14 percent, v Bielorusku až o 23 percent.
Lukašenko sa však prejavil ako Putinov oddaný vazal a hoci doma nemá dosť tejto komodity, aj tak nariadil jej vývoz do Ruska – až kým sa neminuli zásoby.
„Musíme pomôcť svojim ruským bratom. Koniec koncov, nie je to charita. Ceny sú seriózne a dá sa na tom zarobiť,“ vysvetlil pre bieloruské štátne médiá.
Podľa opozície tým „posledný európsky diktátor“, ako Lukašenka prezývajú, iba dokázal, že zostáva Putinovým poskokom a na dobrých vzťahoch s ním mu záleží viac ako na vlastnom národe.
„Bielorusi čelia nedostatku zemiakov – našej základnej národnej suroviny – a režim aj tak neustále posiela obrovské množstvá do Ruska,“ povedala pre portál Euractiv exilová bieloruská líderka Sviatlana Cichanovská, ktorá už päť rokov žije v litovskom Vilniuse.
„To nie je iba o zemiakoch. Je to o systéme, ktorý kladie politiku a lojalitu ku Kremľu nad základné potreby vlastných občanov,“ zdôraznila.
Aby si Minsk doplnil zásoby, v utorok zrušil embargo na dovoz zemiakov a iných základných potravín z tzv. nepriateľských krajín vrátane štátov EÚ.
Nazval to „gestom dobrého susedstva“, a to v čase, keď sa Brusel pripravuje na to, že zvýši clá na dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych produktov z Ruska i Bieloruska. Predpokladá sa, že opatrenia by mali začať platiť už v júli.
Rusko sa medzitým snaží zohnať zemiaky, kde sa len dá. O pomoc už požiadalo spriatelené krajiny, ktoré s ním neprerušili vzťahy ani po napadnutí Ukrajiny. Okrem Bieloruska ide napríklad aj o Čínu či Mongolsko, odkiaľ už v máji doviezli 4 000 ton zemiakov.