Podľa experta je očividné, ako šéf Kremľa Vladimir Putin pomáha KĽDR vo vojenskej oblasti. „Znamená to, že USA a ich spojenci, teda Južná Kórea, Japonsko, Filipíny či Austrália, teraz musia rátať s tým, že ak sa do nejakého konfliktu v Tichomorí zapojí Severná Kórea, jeho súčasťou bude tiež Rusko,“ vysvetlil Pacheco Pardo, ktorý pôsobí aj v bruselskom Centre pre bezpečnosť, diplomaciu a stratégiu.
Celý svet sledoval, ako sa Kim Čong-unovi pri spúšťaní na vodu rozbil nový torpédoborec. Ako hodnotíte to, čo sa stalo? Čo to znamená pre režim a modernizáciu námorníctva KĽDR, ktorá teraz vyzerá ako trochu uponáhľaná?
Severná Kórea má ambície rozvíjať čo najviac vojenských spôsobilostí, hoci má jadrové zbrane. V mnohých stále zaostáva za Južnou Kóreou, nehovoriac už o aliancii Soulu a Washingtonu. Teraz však vidíme, že rozvíja aj systémy, pri ktorých jej to išlo v minulosti pomalšie. Je to dôkaz, že dostáva pomoc zvonku. Konkrétne z Ruska.
Je prípad zničenej lode pre Kima zahanbujúci?
Áno, je, a preto vo funkciách skončili viacerí ľudia. Na druhej strane by som však nepreceňoval to, čo sa stalo. Severná Kórea pokračuje v zlepšovaní svojich vojenských kapacít. KĽDR prišla o loď, ale je to podobné, ako keď Južnej Kórei nevyšiel raketový test. Áno, námorný program Pchjongjangu zaznamenal neúspech, ale bude pokračovať. Kim určite teraz nemá v úmysle zastaviť vývoj torpédoborcov.
Samozrejme, v ozbrojených silách sa stávajú nehody. Za posledné dva mesiace sme napríklad videli, ako USA stratili dve stíhačky, ktoré spadli cez palubu lietadlovej lode. Ale podľa správ z médií v súvislosti so zlyhaním v KĽDR zatkli minimálne štyroch ľudí. Čo sa s nimi stane vzhľadom na povahu severokórejského režimu? Popravia ich?
Pri Kimovi Čong-unovi si nemôžeme byť istí. Jeho otec a starý otec by ich asi popravili alebo aspoň niekam poslali. Ale podľa mňa je súčasný vládca KĽDR iný. V minulosti sa viac ráz zdalo, že režim odstránil nejakých ľudí, ale tí sa po čase opäť objavili. Myslím si, že najmä v porovnaní so svojím otcom Kim lepšie chápe, že zlyhanie je súčasťou procesu vývoja jadrového a raketového programu.
Pozrime sa teda na to, ako ruská invázia na Ukrajinu zmenila Severnú Kóreu. Vojaci KĽDR teraz bojujú v Európe, čo je aj pre mnohých expertov skutočne prekvapujúci vývoj. Pchjongjang je okrem toho významným dodávateľom zbraní pre Moskvu. Čo za to dostal Kim od šéfa Kremľa Vladimira Putina?
Mám dojem, že zatiaľ získal v podstate všetko, čo si želal. Vyzerá to tak, že Moskva Kimovi ešte nebola ochotná dodať najnovšie jadrové a raketové technológie. Hovorím to na základe toho, že nie sme si istí, či KĽDR naozaj dokáže dať na balistické strely atómové hlavice. A zatiaľ to nevyzerá tak, že by jej s tým Rusko pomohlo. Kremeľ však podporuje Kimov program konvenčných zbraní. Poskytuje mu tiež ekonomickú, potravinovú a energetickú pomoc. A, samozrejme, Moskva kryje Pchjongjang diplomaticky. KĽDR môže testovať akékoľvek rakety bez obáv z toho, že by na ňu Bezpečnostná rada OSN uvalila nejaké nové sankcie. Je totiž jasné, že Moskva by ich vetovala. Organizácia Spojených národov teraz ani nedokáže Severnú Kóreu monitorovať, lebo Rusko je proti fungovaniu takejto misie.
Pred pár mesiacmi som sa vás už pýtal na zapojenie sa Severnej Kórey do vojny na Ukrajine. Povedali ste, že by ste to ešte neoznačili za globálny konflikt, ale už sa nedá povedať, že sa týka len Európy. Čo to znamená pre svet?
Je mnoho krajín, ktoré do tejto vojny stále nechcú zasiahnuť. Severná Kórea, podobne ako Irán, však poskytuje podporu Rusku. A to je dôležité aj pre indopacifický región. Znamená to, že USA a ich spojenci, teda Južná Kórea, Japonsko, Filipíny či Austrália, teraz musia rátať s tým, že ak sa do nejakého konfliktu v Tichomorí zapojí KĽDR, jeho súčasťou bude aj Rusko. Ak by napríklad Čína začala inváziu na Taiwan a Severná Kórea by to využila tak, že by sa o niečo pokúsila proti južnému susedovi, myslím si, že by v tom všetkom nejakým spôsobom hrala úlohu aj Moskva. V Indo-Pacifiku je už dosť napätia, ale teraz k tomu pribudlo Rusko. O ňom si mnohí v minulosti mysleli, že je pre región druhoradé, ale už sa nedá úplne jednoznačne povedať, že je to naozaj tak. V prípade konfliktu v oblasti by Moskva podporila Pchjongjang aj Peking. Rusko by mohlo svojim partnerom pomôcť v kybernetickom priestore, ale, a to najmä v prípade KĽDR, aj raketami a muníciou, ktoré teraz prúdia opačným smerom. Kremeľ by sa do diania v Tichomorí zapojil najmä v prípade, že bude existovať dohoda o mieri či prímerí na Ukrajine. Putin chce byť v regióne hráčom aj vzhľadom na vzťahy s Čínou a so Severnou Kóreou.
Spomenuli ste zaujímavý a dosť desivý scenár, že ak Čína niečo urobí v Taiwanskom prielive, Severná Kórea to môže využiť. A potom sa do toho zapojí aj Rusko. A, samozrejme, to by znamenalo reakciu USA a možno aj Európy. To, čo ste opísali, už vyzerá ako globálny konflikt, však?
Keby sa niečo v regióne dialo, určite by sa do toho zapojilo viacero aktérov. India sa napríklad v prípade Ukrajiny rozhodla, že sa nepostaví ani na jednu stranu. Ale keby sa niečo stalo v Tichomorí, neviem si predstaviť, že by zostala úplne mimo. Európa by tiež musela zvažovať, čo spraví vzhľadom na ekonomický význam tohto regiónu. Takže si myslím, že konflikt v oblasti by bol globálnejší a zasiahol by aj krajiny, ktoré sa nezaujímajú o ruskú inváziu na Ukrajinu. Okrem toho by sme podľa mňa boli svedkami toho, že by iným spôsobom reagovali Spojené štáty. USA mohli v súvislosti s Ukrajinou vyvinúť oveľa väčší tlak na niektoré štáty, aby tie viac podporili Kyjev, ale neurobili to. Ak by však napríklad Čína napadla Taiwan, Amerika by výraznejším spôsobom žiadala viaceré štáty, aby boli na jej strane. Washington pokladá Peking za primárneho nepriateľa. Takže keby sa niečo dialo v Indo-Pacifiku, zasiahlo by to aj krajiny, ktoré by rady zostali mimo, ale USA by na ne vyvíjali tlak, aby zaujali postoj.
Čítajte viac V rozdelenom svete by trpelo aj Slovensko. Exšéf britskej tajnej služby: Trump, Putin a Si chcú sféry vplyvu
Z toho, čo hovoríte, to vyzerá, že tretia svetová vojna by sa mohla začať práve v Tichomorí. Je to tak?
Nemyslím si, že v dohľadnom čase nás v regióne čaká konflikt. Niektorí experti a politici v USA hovoria, že niečo sa stane v roku 2027 či 2029. Počúvame rôzne časové predpovede, kedy by vraj Čína mohla napadnúť Taiwan. Bol som pred niekoľkými týždňami v regióne. Navštívil som Taiwan, Čínu, Južná Kóreu a Japonsko. Nemám pocit, že očakávajú, že by sa v krátkom čase mohli dostať do konfliktu. Na druhej strane platí to, čo som vravel. Keby sa niečo stalo s Taiwanom, Severná Kórea by mala motiváciu skúsiť útok na Južnú Kóreu. USA by sa totiž v takom prípade museli viac zaoberať Čínou. Je dokonca možné, že Peking by Pchjongjang povzbudzoval, aby na Kórejskom polostrove rozpútal vojnu. Takže vznik globálneho konfliktu sa v indopacifickom regióne nedá vylúčiť. Svedčí o tom viac faktorov, ktoré sme nevideli pri ruskej agresii proti Ukrajine, pri ktorej platí tiež to, že prezident Donald Trump sa o ňu zaujíma oveľa menej ako jeho predchodca Joe Biden.
Šéf Bieleho domu od nástupu do funkcie v januári prakticky vôbec nevenoval pozornosť Severnej Kórei. Prečo je to tak? Je to azda aj trochu prekvapujúce, keďže KĽDR bola pre Trumpa počas jeho prvého pobytu v Oválnej pracovni veľká téma, a zdá sa tiež, že republikán má Kima osobne celkom rád.
Trumpovu vládu zatiaľ zamestnáva mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou, rokovania s Iránom a Čína. Prezident povedal, že sa chce stretnúť s Kimom a že spolu dobre vychádzajú. No momentálne rieši Biely dom iné veci. A tie sa týkajú najmä domácej politiky. Trump bojuje proti svojim kritikom či vedie vojnu proti univerzitám. Myslím si tiež, že niektorí jeho poradcovia mu už vysvetlili, že vyriešiť problém so Severnou Kóreou nie je také jednoduché, ako sa môže zdať. Trump okrem toho v kampani sľúbil, že sa postará o vojnu Ruska proti Ukrajine. Takže tým sa musí zaoberať. Rovnako hovoril, že sa zameria na clá, tak to robí. Ale najmä vravel, že sa bude zaoberať Čínou, čiže na nej mu asi záleží najviac.
