„Mojím najväčším želaním je, aby sa Putin a Zelenskyj zišli v Istanbule alebo v Ankare a aby sa k nim pridal tiež Trump. Ak budú súhlasiť, rád sa k nim pridám, aby sa tak Istanbul stal centrom mieru,“ povedal Erdogan po zasadnutí vlády v Ankare. „Po posledných rozhovoroch podnikneme kroky, aby sa toto stretnutie mohlo uskutočniť,“ dodal.
Ukrajina na dnešnom rokovaní navrhla, aby sa ďalšie kolo ukrajinsko-ruských rozhovorov uskutočnilo ešte do konca júna. Aj Kyjev sa však naďalej domnieva, že rad sporných otázok môže vyriešiť iba schôdzka Zelenského s Putinom, povedal po dnešnom rokovaní šéf ukrajinskej delegácie, minister obrany Rustom Umerov.
Čítajte viac 1 195. deň: Rusi zmietli zo stola bezpodmienečné prímerie, tvrdí Kyjev. Moskva žiada uznanie okupovaných regiónov
Trump je ochotný prijať pozvanie Erdogana na prípadné mierové rozhovory s Putinom a Zelenským v Turecku, povedala dnes podľa AFP hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. „Prezident je tomu naklonený, ak na to dôjde,“ oznámila hovorkyňa s tým, že si Trump želá, aby sa obaja lídri znepriatelených krajín zišli pri jednom stole.
Ukrajina sa ruskej agresii bráni od februára 2022. Spojené štáty, ktoré napadnutú krajinu v jej obrane od začiatku výrazne podporovali, sa za nové Trumpove administratívy sústredia predovšetkým na snahu presadiť prímerie.
Čítajte viac Vojna naruby. Náš útok vojde do učebníc, tvrdí Zelenskyj. Prečo môže smršť dronov vystrašiť iné štáty a koľko ich posielajú do boja Rusi?
Erdogan tiež vyjadril názor, že po nedeľňajších udalostiach bolo dnešné stretnutie oboch strán „úspechom samo o sebe“. Narážal tak zjavne na bezprecedentný dronový útok, ktorý Ukrajina v nedeľu podnikla proti ruským vojenským letiskám hlboko v ruskom tyle a pri ktorom podľa tajnej služby SBU zničila alebo poškodila 41 ruských lietadiel vrátane strategických bombardérov.
Rusko aj Ukrajina si na rokovaniach v Istanbule podľa očakávaní vymenili memorandá, ktoré načrtávajú ich predstavu mierového ukončenia vojny na Ukrajine. Obe strany sa tiež dohodli na výmene ťažko zranených vojnových zajatcov, ako aj tých, ktorí majú menej ako 25 rokov. Ruská delegácia takisto navrhla čiastočné prímerie „na dva až tri dni“ s cieľom získať telá padlých vojakov.